Agatha Christie – Hercule Poirot: The London Case – Kvalitná Poirotovka v otrhanom kabáte

Myslím si, že ak by som si mal vybrať svojho najobľúbenejšieho fiktívneho detektíva, Hercule Poirot by zvíťazil nad Sherlockom Holmesom. Vravím to i napriek tomu, že som nečítal veľa príbehov od Agathy Christie, no videl som veľké množstvo adaptácií jej diel, v ktorých si hlavnú úlohu zahral anglický herec David Suchet. Každý príbeh mal svoju atmosféru, jedinečný šarm nášho hlavného hrdinu a kvalitne spracovanú detektívku, ktorej rozuzlenie ma vždy zaujímalo. Z toho plynie, že od tohto titulu som mal isté očakávania. No kým v určitých aspektoch ma hra doslova prekvapila svojimi kvalitami, inde som zhodnotil, že od skutočne skvelej hry má predsa len ďaleko.

Recenzovaná verzia: PC

Poďme si najprv niečo povedať o príbehu. Hercule Poirot dostal za úlohu dozrieť na to, aby sa do londýnskeho múzea dostal vzácny obraz, na ktorom je spodobnená kajúcna Magdaléna. Užijeme si menší prológ na lodi, kde bude potrebné nájsť stratená tabatierku, pričom sa oboznámime s ovládaním hry. Následne však už vstupujeme priamo do príbehu, kde máme zabezpečiť výstavnú sieň predtým, ako dôjde k predstaveniu a odhaleniu obrazu pred všetkými pozvanými. Ako to už však býva, veci nepôjdu úplne tak, ako by sme chceli a obraz zo zamknutej miestnosti bude ukradnutý. Ako sa to stalo? Podarí sa najlepšiemu belgickému detektívovi odhaliť pravdu a nájsť stratený obraz? Myslím si, že odpoveď na túto otázku už viete.

Po stránke príbehu, scenára, spracovania postáv a dialógov nemám tomuto titulu čo vytknúť. Od prvého momentu som cítil, že sme sa ocitli vo svete Hercula Poirota, spolu s jeho verným spoločníkom Arthurom Hastingsom. Celá hra má v sebe typický nádych príbehu, ktoré poznáme, či už z románov alebo filmových adaptácií jej diel. Postava Poirota má svoj šarm, dočkáme sa jeho slávnych hlášok a postavy skutočne rozprávajú, ako keby sme sa ocitli v dvadsiatych alebo tridsiatych rokoch minulého storočia. Najlepšie však je, že tvorcovia vybrali kvalitných hercov, ktorí sa postarali o dabing, a skutočne vdýchli týmto postavám život. V tomto smere musím zložiť scenáristom skutočnú poklonu. Dali si záležať.

Rovnako však ich talent je vidieť aj v spracovaní celkovej záhady. Je skvelé sledovať ako Poirot postupne spája svoje kúsky skladačky, objavuje jednotlivé indície a pomaly si z nich začína spájať celkovú mozaiku príbehu. Riešenia pôsobia uveriteľne, konania jednotlivých postáv sú dobre zachytené, každý zúčastnený má svoje tajomstvo a spôsob akým Poirot odhaľuje stopy a postupne ich prediskutuje s Hastingsom sú presne to, čo som od hry chcel. Zvládnuté bravúrne. Môžem teda pokojne povedať, že ak máte radi “poirotovky”, môžete sa v tejto hre naplno ponoriť a užiť si ho so všetkým čo je potrebné. Dokonca aj so záverečným zhromaždením a prediskutovaním všetkých stôp a udalostí, ktorých sme boli svedkami.

Tu však v rámci rozoberania najväčších kvalít titulu skončím, nakoľko si myslím, že v ostatných aspektoch pôsobí titul trochu nedotiahnuto. Nechcem hanobiť nikoho prácu, no je treba povedať, že kvality grafiky v oblasti prostredí a postáv sú na úplne inej úrovni. Myslím si, že jednotlivé prostredia sú nadizajnované dobre, interiéry vyzerajú veľmi pekne a najväčším highlightom v oblasti grafiky sú maľby, ktoré počas hry budete objavovať. Sú spracovane detailne, nechýba im hĺbka a vyzerajú veľmi skutočne. To sa však nedá povedať o samotných postavách, ktoré často vyzerajú ako bábiky z porcelánu. Mimika ich tvárí je slabá, postavy donekonečna robia tie isté pohyby (sledovať 50x ako si Hastings dáva z rukávu saka dole smietku vie byť po chvíli komické) a v danom prostredí bijú ako päsť na oko. Napriek tomu, že nepatrím medzi ľudí, ktorí považujú grafiku za vysoko dôležitú, dívať sa na jednotlivé postavy bolo občas skutočne sklamaním.

Podobne to vnímam s pohybom postáv. Hercula Poirota môžete presúvať z miesta na miesta pomocou myši, alebo s ním môžete priamo chodiť pomocou klávesov WASD. To druhé je veľmi užitočné najmä počas momentov, kedy sa Poirot snaží pretlačiť cez prekážky, ktoré očividne nevidí. Často sa mi stávalo, že som chcel, aby sa Poirot niekam presunul, alebo začal niekomu klásť otázky, no problém bol, že sa na to miesto následne snažil dostať najkratšou cestou, kde mu niečo zavadzalo. A tak len išiel a išiel a jediné čo ste mohli urobiť je nejako ho usmerniť. Úprimne však dúfam, že tento nedostatok bude opravený nejakým patchom.

Čo sa týka samotnej hrateľnosti, ako fanúšik príbehových adventúr som si viac-menej prišiel na svoje, no napriek tomu je tu i pár drobných zakopnutí, ktoré je potrebné spomenúť. V prvom rade som tu miestami zažil až nepríjemný pixelhunting, kde je potrebné sa nasmerovať úplne presne, aby ste preskúmali určitý predmet, alebo našli miesto, ktoré ste ešte predtým neobjavili. Najlepšie príklady sú tu pre mňa dva. Keď budete v kostole hľadať strateného kocúra Bartolomeja, na oltári máte vedľa seba dva predmety, ktoré môžete objaviť. No medzera medzi nimi je tak malá, že je skutočne potrebné sa správne nasmerovať, aby ste klikli na to, čo chcete. Druhý takýto moment nastal, keď som skúmal smaragdový prsteň. Myslel som si, že práve kameň zasadený doň je jedna z vecí, ktorú chcem preskúmať. No bolo potrebných asi 15 rôznych kliknutí na rozdielne miesta na ňom, kým som našiel to správne.

Za najväčšie sklamanie však osobne považujem Poirotove dedukčné mapy, ktoré budete musieť postupne riešiť. Samotný koncept o sebe je podľa dobre vymyslený a najmä vám nedá šancu, aby ste sa v ňom nejako výraznejšie zamotali. Stačí len spojiť jednotlivé skutočnosti a pozorovania s druhými. Na druhej strane, keď si to porovnám so Sherlock Holmes titulmi, kde ste postupne museli vytvárať vlastné dedukcie, mohli ste dospieť k rozličným riešeniam a hlavne ste mohli takýmto spôsobom uvažovať čo súvisí s čím, tu vám hra každú nesprávnu dedukciu nepovolí, dokonca vám neskôr začne poskytovať nápovedy. Na jednej strane je síce sympatické, že sa nikdy nestratíte, no je škoda, keď vidíte dvoch rôznych tvorcov využiť podobný koncept a uvedomiť si, že tí druhí to urobili zaujímavejšie.

Spomenúť by som chcel aj spracovanie častí, počas ktorých hľadáte stopy. Ako som už napísal, miestami je tu miestami celkom slušná dávka pixelhuntingu, no za zmienku stojí aj to, že ako hráči často vôbec neviete čo vlastne máte hľadať. Občas je to relatívne jednoduché. Otvorený notes na stole, injekcia alebo fľaše s rôznymi tekutinami, no v iných prípadoch je to relatívne nejasné. Jediné čo v takom prípade potom pomôže, je stará dobrá klikacia metóda, kde jednoducho budete klikať na všetko, až sa vám podarí odhaliť to čo potrebujete. Nie som veľký fanúšik tohto typu hrania a možno to v niektorých prípadoch mohlo byť spracované trochu inak. V zásade si však myslím, že obhliadky miest činu plnia svoju úlohu, nebyť tých pár spomínaných detailov.

Ak by som to mal celé zhrnúť, v zásade sme dostali solídne napísanú poirotovku, ktorá však nedoladila svoje herné a vizuálne aspekty natoľko, aby som bol na konci z výsledku bezvýhradne nadšený. Mohol by som asi povedať, že radšej by som si pozrel filmovú adaptáciu tejto hry, kde by sme sa mohli dočkať rovnako kvalitného príbehu, ktorý by ma aj po vizuálnej stránke dokázal viac pohltiť. V zásade je však druhá poirotovka od spoločnosti Blazing Griffin fajn (prvou bol predvlaňajší titul Agatha Christie – Hercule Poirot: The First Cases, ktorý sme taktiež recenzovali). Nemá v sebe nič, čo by mi vyslovene prekážalo, no zároveň v sebe ani nemá dostatok kvalitných aspektov, ktoré by som dokázal nejakým spôsobom vyzdvihnúť, alebo ho aspoň nedokázal porovnať s inými titulmi, ktoré po hernej stránke priniesli predsa len trochu presvedčivejší výsledok.

Chcem však túto recenziu zakončiť pozitívnejšie a preto napíšem, že ma hra ako celok potešila v ešte niekoľkých drobných detailoch, ktoré stoja za zmienku. V prvom rade i kvalitne vytvorenými českými titulkami, ktoré pôsobili, že ich robili ľudia, ktorí aj rozumejú tomu čo chcú povedať a nespoliehajú sa len na Google prekladač a v druhom rade možnosťou otáčania si jednotlivých interiérov, aby sme mohli mať lepší výhľad na všetky miesta činu. Myslím si, že Hercule Poirot má v hernom svete určite zaujímavú budúcnosť a teším sa, kedy sa najslávnejší detektív opäť vráti do môjho počítača. Dúfam len, že tentokrát obstojí aj inak, než len po príbehovej stránke.

Komentuj!