TOP 7 najvýraznejších značiek od Daedalic Entertainment Vivaldi 28. júla 2023 Rubriky, Špeciál Rok 2023 sa pre Daedalic Entertainment asi nezapíše medzi tie najlepšie. Ich ambiciózny projekt The Lord of the Rings: Gollum rozhodne nepriniesol sľubovaný zážitok, a obrovská miera frustrácie zo strany hráčov aj kritikov iba podčiarklo, že sa jedná o jednu z najhorších hier, ktoré v tomto roku uzreli svetlo sveta. A napriek tomu, že sa Deadalic za svoj neúspech ospravedlnili, škoda už bola spôsobená, čo v júni 2023 možno i napomohlo tomu, že sa štúdio rozhodlo nadobro skončiť s produkciou herných titulov a namiesto toho sa sústrediť už len na vydávanie. Ide o trochu smutné rozhodnutie, nakoľko Gollum navždy ostane ako škaredá čierna bodka, ktorá ukončila ich hernú tvorbu. Mnohé herné svety, ktoré vytvorili, tak už asi nikdy opätovne nenavštívime. Nádej síce zomiera posledná (vždy totiž existuje možnosť predaja práv, alebo niektorí z bývalých tvorcov môžu rozbehnúť nové štúdio), no už táto myšlienka nie je veľmi potešujúca. Poďme si však spolu rozobrať tie najlepšie tituly, ktoré nám toto nemecké štúdio prinieslo. Ide o hry, ktorými si získali veľkú priazeň medzi milovníkmi príbehových adventúr, no rovnako aj medzi fantasy nadšencami. The Night of the Rabbit Môžem povedať, že v tomto prípade išlo o prvý titul, ktorý som od Daedalic Entertainment hral. Dodnes si hovorím, že by som veľmi rád opätovne navštívil Mousewood a objavil z tohto sveta o niečo viac. Hra priniesla svet, ktorý mi v mnohom pripomínal príbeh Alice v krajine zázrakov, už primárne aj z faktu, že samotný Marquis de Hoto je biely králik, ktorého máme nasledovať do zázračnej krajiny zvierat. Hlavným hrdinom je však chlapec menom Jerry, ktorý sníva o tom, že sa stane kúzelníkom. Táto možnosť sa mu naskytne práve s príchodom Marquisa de Hoto, ktorý mu prezradí, že patrí medzi takzvaných. “treewalkerov”. Existuje totiž veľké množstvo paralelných svetov, ktoré spájajú korene starých stromov a Jerry má schopnosť medzi týmito svetmi cestovať. Hra prekypovala nádhernou grafikou, kvalitným soundtrackom a zaujímavými postavami, ktoré bolo radosť počas ich cesty sledovať. Hra obsahovala ako vsuvku aj príjemnú hru kvarteta, ktorú ste mali možnosť si zahrať s väčšinou postáv v Mousewoode a vedela skutočne kvalitne vyplniť čas. Po stránke hlavolamov nešlo síce o ich najjednoduchšie dielo a okrem toho bol celý Mousewood tak obrovský, že miestami nebol problém stratiť prehľad o tom, ktorým smerom je vlastne potrebné sa vydať, hra však rozhodne priniesla veľmi pozitívny dojem. Záver dokonca indikoval, že by sme sa mohli dočkať pokračovania a lepšie pochopiť charakter nášho ústredného antagonistu, no toho sme sa nakoniec nikdy nedočkali. A už sa ho, pravdepodobne, ani nedočkáme. Anna’s Quest Podobne ako The Night of the Rabbit aj Anna’s Quest je hra, ktorá si primárne berie elementy z niekoľkých známych rozprávkových diel a snaží sa ich zapracovať do svojho príbehu. Tentokrát sme tu mali príbeh malej dievčiny menom Anna. Tá v snahe pomôcť svojmu dedkovi, ktorého skolí nečakaná choroba bude unesená ženou, o ktorej sa Anna čoskoro dozvie, že je čarodejnicou. Tá túži získať jej telekinetické schopnosti, o ktorých však samotná hrdinka nevie vôbec nič. Postupne však pochopí, že bude musieť utiecť, aby zachránila seba a rovnako aj svojich blízkych. V tejto hre boli veľmi silne zapracované elementy rozprávkových svetov. Stretneme tu zvieraciu kapelu v zložení z kohúta, somára, psa a mačky, zoznámime sa s čarovným zrkadlom a taktiež sa spoznáme so strigou, ktorá by pokojne mohla mať za obydlie perníkovú chalúpku. Vašim najbližším spoločníkom sa tu každopádne stáva veľký plyšový medveď Ben, ktorý si nevie spomenúť na to kým vlastne je, ani ako sa sem dostal. Postupne však bude získavať späť svoje spomienky. Anninou úlohou bude utiecť zo zajatia a s pomocou dobrých priateľov nájsť liek pre svojho dedka a vrátiť sa domov. Daedalic možno pochváliť za krásny animovaný vizuál, no rovnako si zaslúžia potlesk aj za to, akým spôsobom sa rozhodli celý príbeh podať. Je viac než sympatické, že Anna je rozumné dievča, ktoré si s vašou pomocou poradí, no rovnako vie aj robiť chyby. Hra dáva dobrým spôsobom otázku, čo z nás vlastne robí dobrého človeka. Pretože napriek tomu, že naša motivácia môže byť dobrá, naše akcie môžu byť úplne iné. Vďaka tomu si tak hráč môže na konci uvedomiť, že hranica medzi dobrom a zlom je vlastne veľmi tenká a Anna môže mať toho so svojou únoskyňou viac spoločného, než by si sprvoti myslela. Séria Edna & Harvey Za pozornosť taktiež stojí aj debutový titul Daedalic Entertainment. Edna & Harvey: The Breakout rozpráva bláznivý príbeh ženy menom Edna, ktorá sa ocitne zatvorená v blázinci. Jediným spoločníkom je jej plyšový zajac, ktorého volá Harvey. Jej imaginárny priateľ, ktorý je tak trochu pyromaniak a rozhodne je trochu nebezpečný. Edna však netuší prečo je tu zatvorená a jej jediným cieľom sa tak stáva snaha dostať sa na slobodu. V tom jej však bude brániť prísny a nebezpečný riaditeľ sanatória Dr. Marcel, ktorý bol kedysi geniálny vedec, no postupne zošalel a stal sa veľmi tvrdým a zákerným. Našťastie však na tejto ceste nebude Edna úplne sama. Celú hru pôvodne začal robiť Jan Müller-Michaelis ako univerzitný projekt, keď v Jave vytvoril svoj vlastný herný engine, na ktorom celú hru implementoval. Edna & Harvey sa takto stali akýmsi základným kameňom štúdia Daedalic Entertainment po tom ako sa Jan spojil Carstenom Fichtelmannom a začali s hernou tvorbou naplno. Hra sa v roku 2011 dočkala pokračovania Edna & Harvey: Harvey’s New Eyes, ktoré túto sériu posunulo ešte o niečo vyššie a nakoniec fanúšikov mohla v roku 2019 ešte potešiť vylepšená jubilejná edícia hry. Séria Deponia Herná séria Deponia možno nemala úplne najlepší štart, no postupne sa ju tvorcom darilo vylepšovať a posúvať ďalej. Jej príbeh sa sústreďuje na život na planéte Deponia, ktorá sa za roky stala doslova, obrovskou skládkou odpadu, kde je čistá voda najväčšou cennosťou. Hlavným hrdinom je Rufus, obyvateľ Deponie, ktorý by najradšej z planéty vypadol a dostal sa do lepšieho sveta vo vznášajúcom sa meste Elysium. Veci sa však vyvinú úplne inak a Rufus sa ocitne v obrovskom komediálnom dobrodružstve, na ktoré nebol vôbec pripravený. Popularita značky sa časom rozhodne len zvyšovala. Kým prvá časť Deponie sa dočkala trochu rozporuplných reakcií, pokračovanie Chaos on Deponia bolo už prijaté o niečo pozitívnejšie. Za highlight je však aj z pohľadu hráčov aj kritikov považovaná tretia časť Goodbye Deponia, ktorá sa stala aj (v tom čase) najlepšie predávanou hrou od Daedalic Entertainment. Pôsobilo to ako finále pre túto hernú trilógiu až kým roku 2016 nevyšlo Deponia Doomsday. Toto pokračovanie však samotný Jan Müller-Michaelis označil ako paralelické. Celá herná séria Deponia je medzi fanúšikmi príbehových adventúr dodnes vnímaná ako výborná komediálna klasika, ktorá nemá problém s dávkou čierneho humoru, ktorý funguje. A rovnako ukazuje, že niekedy môžu byť pokračovania titulu kvalitnejšie, než jeho prvotná hra. Stačí len vedieť dotiahnuť veci do zdarného konca a využiť svoj koncept čo najlepšie ako sa dá. The Dark Eye: Memoria Ďalším zaujímavým titulom v hernej tvorbe Daedalic Entertainment je bezpochyby ich prínos do populárnej nemeckej RPG série The Dark Eye. Tu prispeli dvomi titulmi Chains of Satinav a o rok neskôr Memoria. Na rozdiel od ostatných The Dark Eye titulov však tieto neboli spracované ako RPG, ale príbehové adventúry, na aké sme od týchto tvorcov zvyknutí. Medzi týmito dvomi titulmi je však Memoria o niečo populárnejšia. Rozprávanie príbehu je spracované ako príbeh odohrávajúci sa v príbehu. Kým v súčasnosti sledujeme Gerona, ktorý pokračuje vo svojej púti po udalostiach v Chains of Satinav. Snaží sa pomôcť svojej láske Nuri, ktorá bola premenená na havrana. Aby sa mu to však podarilo bude nutné, aby odhalil vyvrcholenie antického príbehu princeznej Sadje, ktorá žila pred 450 rokmi. Hra si vyslúžila obrovskú pochvalu za svoje grafické spracovanie, rozprávačský talent, kde niektorí kritici hru označili ako to, o čo sa Daedalic snažili celé roky a atmosférický titul v nádherne nakreslenom a detailnom svete. Roku 2016 bola Memoria druhým najlepšie predávaným titulom štúdia. Teraz sa určite pýtate, ktorá hra si teda vyslúžila v rámci predajov svoje prvenstvo. Poďme si to teda povedať. Blackguards Ďalší titul v série The Dark Eye, o ktorý sa Daedalic postarali už tentokrát nebola príbehová adventúra, ale taktická RPG so súbojovým systémom, ktorý miestami pripomínal sériu Might & Magic Heroes. Čo sa príbehu týka, ten síce nepatrí medzi najsilnejšie elementy hry, no v rámci možností funguje celkom slušne. Je však potrebné akceptovať, že príbeh o hlavnom hrdinovi (ktorého si vytvoríte), ktorého úlohou je objasniť vraždu princeznej, pričom počas svojej cesty sa spozná s niekoľkými spoločníkmi, neprináša veľa zásadných inovácií Napriek tomu, že hra sa dočkala rozpačitejších dojmov zo strany kritikov i hráčov, v septembri 2014 sa stala najlepšie zarábajúcim titulom Dadedalic Entertainment. Tento status si hra s určitosťou udržala až do roku 2016, kedy samotné vedenie tento fakt potvrdilo v interview. Napriek rozporuplným reakciam sa tak stal jedným z najúspešnejších titulov tohto nemeckého štúdia, ktorý sa okrem toho nasledujúci rok dočkal i pokračovania s jednoduchým názvom Blackguards 2. Ken Follett’s The Pillars of the Earth Posledný titul, ktorý si spomenieme bude herné spracovanie príbehu Kena Folleta z roku 1989 The Pillars of the Earth. Daedalic sa tento titul rozhodli poňať opäť ako klasickú príbehovú adventúru, ktorú sa však tentokrát rozhodli rozdeliť na 3 knihy (epizódy), ktoré mali vychádzať postupne. Prvá kniha From the Ashes bola vydaná 16. augusta 2017, druhá Sowing the Wind vyšla 13. decembra 2017 a finálna Eye of the Storm uzrela svetlo sveta 29. marca 2018. V hre rovnako ako v knižnej predlohe sledujeme výstavbu monumentálnej katedrály v meste Kingsbridge, ležiacom na juhu stredovekého Anglicka v 12. storočí. Na celý príbeh nazeráme z pohľadu viacerých postáv, konkrétne architekta Jacka, mnícha Philipa a mladej šľachtičnej Alieny. Hra sa snaží čo najlepšie zachytiť dôležité momenty z knihy a preniesť ich v hernej podobe, no je tu i zopár, ktoré je možné priamo ovplyvniť svojimi voľbami. Napriek tomu však hra dokázal pracovať so svojou látkou nadmieru kvalitne a previedla celý román do videohernej podoby viac než uspokojivo. Záver Ako ideálne zakončiť tento článok? Všetci, ktorí sa ešte nespamätali zo šoku, čo im priniesol The Lord of the Rings: Gollum by skrátka nemali zabúdať na predošlú tvorbu tohto nemeckého herného štúdia. Napriek ich vyjadreniu, že sa už budú venovať len vydávaniu hier, môžeme stále dúfať, že si to časom rozmyslia a rozhodnú sa dať ešte šancu nejakým projektom. V tomto bode tomu síce nič nenasvedčuje, no časom môžu Daedalic Entertainment znova nájsť správny kurz a pokúsiť sa o kvalitný herný comeback. Či už s novým titulom, alebo pokračovaním niektorej z ich najväčších adventúrnych klasík. A ak nie, tak aspoň verme, že budú naďalej vydávať kvalitné herné projekty, ako bol v januári Children of Silentown. Nechajme sa skratka prekvapiť. Komentuj!
