Amnesia: The Bunker – Hrôza ukrytá v podzemí

Malé nezávislé vývojárske štúdio Frictional Games zo Švédska postavilo vlastne celú svoju existenciu ešte v roku 2006 na malom technickom deme s názvom Penumbra. Vtedy sa im podarilo vytvoriť veľmi nadčasový engine, zvládajúci na vtedajšiu dobu nielen pokročilú fyziku, ale aj dynamické osvetlenie a ďalšie vymoženosti. Penumbra sa nakoniec stala plnohodnotnou hrou, ktorá patrí už dnes medzi kulty a rozvinula sa do celej hororovej trilógie. Svojim ďalším titulom, konkrétne Amnesia: The Dark Descent, dokonca zmenili pred 13 rokmi tvár hororových survival videohier a priniesli inšpiráciu celému zástupu ďalších nasledovníkov.

Recenzovaná verzia: PC

Amnesia: The Dark Descent odštartovala druhú sériu tohto štúdia, ktorou sa vlastne zaoberá dodnes. Výnimku tvorí len pomerne odlišne ladená SOMA z roku 2015, inak sa štúdio výhradne venovalo len sérii Amnesia. Pôvodný The Dark Descent z roku 2010 neskôr nedoplnil malý prídavok Justine (2011) ale aj samostatná hra A Machine for Pigs, ktorý však vytvorilo iné štúdio The Chinese Room. V roku 2020 sa objavilo pokračovanie s podtitulom Rebirth a netrvalo to ani celé roky a dočkali sme sa ďalšej „amnézie“…

Hneď spočiatku si ujasnime, že Amnesia: The Bunker je menšia a samostatnejšia kapitola tejto série, takže ma zaujímalo, aký druh hráčov chceli teraz vývojári z Frictional Games vlastne osloviť. Nielen engine, ale i mnohé iné základy “amnéziovského” stealthu a prieskumu totiž zostali indentické, tak ako tomu bolo ešte pred trinástimi rokmi, keď sme sa prebudili v koži Daniela, museli skúmať pochmúrny hrad a vyhýbali sa desivému monštru. Dokáže sa však stará beštia naučiť nejaké nové triky, ktoré by zaujali aj nových hráčov?

Ako už samotný názov trochu napovedá, The Bunker sa odohráva v tmavom, na zánik odsúdenom bunkri z prvej svetovej vojny v roku 1916. Ocitáme sa v koži francúzskeho vojaka, ktorý je v otvorených zákopoch zranený v boji a po tom, čo upadne do bezvedomia, prebúdza sa už v zdanlivom bezpečí bunkra. Po svojom prebudení však zistí, že bunker zíva prázdnotou, východy von sú zničené a takmer všetci jeho spolubojovníci povraždení niečím, čo číha v tme. Príbeh je relatívne jednoduchý a je podaný klasicky. Časová os udalostí sa vám pomaly osvetľuje tak, že nachádzate poznámky napísané rôznymi dôstojníkmi, ktorí len nedávno boli medzi živými. Aspoň ku koncu sa objavil pomerne prekvapivý zvrat, akého som sa v predchádzajúcich “Amnéziách” nedočkal.

Prvou a zároveň najväčšou zmenou oproti starším “amnéziám” je to, že celý bunker je k dispozícii na preskúmanie a dá sa povedať, že máte na výber, kam chcete ísť. Samozrejme, vždy to má nejaký háčik a konkrétne v tomto prípade budete musieť vystopovať malý arzenál nástrojov, aby ste sa dostali do určitých oblastí a postúpili v príbehu. V rámci maximálneho budovania napätia však dostanete len veľmi málo pokynov, kam ďalej. Samotný bunker, samozrejme, nie je veľký, avšak aj tak je trochu výnimočne k dispozícii aj mapa. Tú si však nemôžete pozrieť kedykoľvek, keďže ju nemáte v inventári, ale je napevno zavesená na stene v jedinej, centrálnej bezpečnej miestnosti, osvetlenej lampou. V tej miestnosti máte nielen zaručené bezpečie vďaka stabilnému svetlu, ale aj je to jediné miesto, kde môžete ukladať svoj postup. Na najnižšej náročnosti však môžete ukladať kdekoľvek. Celý bunker je poháňaný centrálnym generátorom, ktorý žerie palivo skutočne vo veľkom množstve a vo všetkých miestnostiach je k dispozícii len zopár náplní. Bunker môžete skúmať aj bez zapnutých svetiel, na to máte baterku, avšak táto situácia má k ideálu ďaleko, keďže ide o baterku z roku 1916 a tak je jej nabíjanie veľmi hlučné.

Ďalšou novinkou je pohyb príšery, ktorá vás prenasleduje v bunkri. Zatiaľ čo väčšina nepriateľov v ostatných hrách Amnesia je naskriptovaná tak, aby určitým spôsobom hliadkovali v konkrétnej oblasti, v The Bunker si spomeniete na Alien: Isolation. Príšeru, žijúcu za stenami a nad stropom vášho betónového väzenia priťahuje hluk, ktorým môže byť čokoľvek, od behu, cez streľbu zo zbrane až po použitie vašej ručnej baterky. Skutočnosť, že správanie príšery je trochu nepredvídateľné, zvyšuje hrôzu a dodáva potrebnú dynamiku. Fakt, že je vám príšera na stope, spoznáte podľa škrípania a vrčania, ktoré pomocou efektívnych zvukov ešte viac podporujú vašu paranoju.

Séria Amnesia je známa tým, že nikdy nepoužívate žiadne zbrane, takže asi každého prekvapí, keď hneď na začiatku dostanete do rúk pištoľ a dokonca aj granáty. Prvotný pocit z toho, že hráte skôr akýsi Medal of Honor, a nie Amnesiu však veľmi rýchlo vyprchá. Zbrane a munícia sú tu totiž užitočné predovšetkým na to, by ste odstrelili nejaký zámok na dverách, no niekoľko dobre mierených výstrelov môže zahnať samotnú príšeru. Prirovnanie k Alien: Isolation má však svoje hranice. Votrelec v Isolation sa o vás pomaly tým dozvedal viac, čím viackrát ste sa s ním stretli, takže dokázal predvídať aj napríklad schovávanie sa v skriniach. Tunajšia beštia však nie je ani zďaleka taký bystrá. Na normálnej náročnosti mi takmer vždy stačilo prikrčiť sa pod stolom a nenašla ma, hoci v istých prípadoch v návale hnevu zničila stôl, pod ktorým som sa skrýval a tým ma náhodou objavila.

Ak sa pýtate, čo má Amnesia: The Bunker okrem klasických mechaník a rovnakého enginu ešte spoločného s celým univerzom, tak odpoviem, že na to je potrebné si zahrať predovšetkým Rebirth, a odmenou vám bude pochopenie súvislostí, ktoré sa skrývajú za niektorými podivnejšími nálezmi, ktoré sa tu objavia. Tento príbeh je však menší, komornejší a samostatnejší, čo je podľa mňa celkom osviežujúce. Celkovo vám zaberie skúmanie bunkra len niečo medzi piatimi až ôsmimi hodinami, v závislosti od vašej šikovnosti a rýchlosti, ale tu ešte musím pripomenúť, že napríklad kódy ku skrinkám, alebo umiestnenia niektorých kľúčových predmetov, sú pri každom hraní čiastočne náhodné, takže je tu určitý potenciál pre opakované hranie.

Na záver by som sa ešte vyjadril k občasným technickým problémom, ktoré ma postihli aj napriek tomu, že som hral už opatchovanú verziu 1.1. Občas som sa zasekol na miestach, kde by som sa zaseknúť nemal a nepotešilo to najmä preto, lebo ma to opäť postihlo aj v záverečnom súboji. Dvakrát sa stalo, že mi hra doslova zamrzla a musel som ju celú reštartovať. Na druhú stranu treba poznamenať, že Amnesia: The Bunker sa aj vzhľadom na svoj malý rozsah dá v pohode dohrať a vyššie uvedené technické nedostatky nepredstavujú neprekonateľnú prekážku.

Vývojári Amnesia: The Bunker zase neprepísali svoje základné hororové pravidlá, pretože vedia, že sú dobrí v tom, čo robia. Ako novinku nám predstavili jedinečný scenár na prekonanie a nové nástroje, či mechaniky, ktoré nás majú motivovať k experimentovaniu. Možno by bolo fajn priniesť niečo príbehovo náročnejšie, alebo sa vrátiť k viacerým, výrazne odlišnejším prostrediam v hre, ktoré nám priniesla Amnesia: Rebirth, ale The Bunker aj bez toho plní svoju presvedčivú premisu.

Komentuj!