Tchia – Farebné dobrodružstvo z Novej Kaledónie

Tchia mala od svojho začiatku veľmi pôsobivú prezentáciu. Autori hry nám v traileroch ukázali ako ich inšpirovala príroda Novej Kaledónie a jej obyvateľstvo. Pre tieto účely boli dokonca všetky postavy nadabované vo francúzštine a miestnym jazykom, ktorý má názov Drehu. Cieľom bolo priniesť autentický zážitok, v ktorom by sme mali možnosť vidieť objavovanie Novej Kaledónie z detského pohľadu. Do toho všetkého sa rozhodli namiešať trochu mágie a mytológie a hra bola na svete. Z tohto pohľadu som zhodnotil, že Tchia mala rozhodne veľké ambície stať sa silným titulom. Ako to teda dopadlo?

Recenzovaná verzia: PC

Tchia je malé dievča, žijúce na malom ostrove so svojim otcom, ktorá práve oslavuje narodeniny. Práve od neho dostane svoju prvú zbraň, prak. Užijeme si tak krátky tutoriál, v ktorom sa naučíme základné prvky hry. Strieľanie, skákanie, lozenie, využívanie padáku, hľadanie periel a malých ozdôb. Dočkáme sa i priateľskej návštevy v podobe muža menom Tre, ktorý prinesie na ostrov nové zásoby a malá narodeninová oslava sa môže začať.

Hneď na druhý deň však rodinnú pohodu naruší nezvaný votrelec, ktorý otca hlavnej hrdinky zajme a unesie. Tchia sa ho síce pokúsi neúspešne zachrániť, no súčasne objaví svoj vzácny dar – schopnosť prevteliť sa do rôznych predmetov alebo zvierat. Oslobodiť ho však dokáže iba vtedy, ak odcestuje do mesta na susednom ostrove a tam sa stretnúť s zlomyseľným bohom Meavorom. Iba ten ho totiž môže prepustiť zo zajatia. Po príbehovej stránke sa teda dočkáme určitej dávky klišé, no nikdy som nemohol povedať, že by mi udalosti v hre neprišli zaujímavé.

Skôr než sa dostanem k jednotlivým aspektom iba napíšem, že jednu z najsilnejších stránok uvidíte v momente ako ju zapnete. Tchia v okamihu zanechá ohromný dojem v oblasti svojho vizuálu. Titul totiž využíva absolútne nádhernú farebnú paletu, kde každý jeden záber pôsobí autenticky. Krásy Novej Kaledónie si tak môžete užívať priamo na vlastnej koži. Nádherné zelené lúky, azúrové more, prekrásne západy slnka, ktoré sa doslova odrážajú na vodnej hladine, a budete mať i možnosť si užiť jasnú noc alebo poriadny lejak. Všetko to iba dotvára veľmi pôsobivý umelecký zážitok, aký mi tento rok nepriniesla asi žiadna hra, ktorú som mal možnosť vyskúšať. Animátori skrátka odviedli kus fantastickej práce a prírode vdýchli skutočný život.

Ovládacie prvky sú takisto zvládnuté excelentne. Odporúčam však pred vstupom do hry nastaviť anglickú klávesnicu, nakoľko niektoré prvky sú nataktované na čísla a v prípade, že máte zapnutú slovenskú, nebudú vám tieto veci fungovať. Je to možno pre niekoho menší zádrheľ, no stačí si to len pred vstupom do hry prepnúť a všetko bude v poriadku. Teda za predpokladu, že nevyužívate gamepad. Celkovo však Tchia funguje veľmi intuitívne. Náročnosť nie je vysoká, a viete veľmi rýchlo odhadnúť kedy je treba vytiahnuť padák, kedy strieľať, kedy sa do niečoho prevteliť a podobne. Vďaka tomu je hra svižná, má dobré tempo a nedostanete sa do situácie, kedy nebudete vedieť ako sa posunúť ďalej.

K dispozícii je inak viacero vedľajších aktivít, ktoré vám nezriedka umožnia odblokovať nové možnosti. Za zmienku stojí napríklad vyvažovanie kameňov či drevorezba. Nájdete tu aj nepriateľské tábory s látkovými vojakmi, ktorých je potrebné spáliť (alebo utopiť, nakoľko to funguje tiež). Nechýbajú ani ďalšie odmeny ukrývajúce sa pod kusmi látky a preto je viac než vhodné ich ničiť. Zábavne však pôsobí aj zdanlivo obyčajné potulovanie sa po ostrovoch, respektíve ostrovčekoch či otvorenom mori. Dokopy sa môžete celú hru len tak flákať a stále si ju budete vedieť užiť. Je to vďaka spomínanému prevteľovaniu, ktoré dáva hre úplne nový rozmer.

Už som jemne naznačil ako to celé funguje a teraz pôjdem viac do detailov. Prevteliť sa môžete do rôznych objektov, ktoré nájdete na mape. Spomeniem napríklad kokosové orechy, balvany, polená, alebo benzínové kanistre, petrolejky a podobne. Na jednej strane vám to poskytuje úkryt, no rovnako môžete skrz tieto predmety aj útočiť na vašich nepriateľov. Hlavne výbušné a horľavé predmety sú z tohto pohľadu veľmi účinné. Rovnako sa však môžete prevteliť aj do rôznych zvierat a tým, samozrejme, získate ich schopnosti.

Prevtelením do vtákov tak získate schopnosť lietať (a dokonca aj ehm… kadiť), ryby alebo korytnačky vám umožnia dýchať dlhšie pod vodou, diviaky vedia hrabať, jelene vedia rýchlo bežať, žraloky sa zase vedia poriadne zahryznúť. Možností je neúrekom. Hra vám tak v princípe dáva možnosť robiť absolútne čokoľvek, čo sa veľmi rýchlo stane poriadnou zábavkou. A to stále nie je všetko. K dispozícii máte totiž aj plť, ktorú môžete kompletne ovládať spolu s plachtou, kormidlom a kotvou. Vďaka nej sa stanete doslova vládcom celého oceánu. Hra na ukulele a iné hudobné vsuvky sú takisto príjemným spestrením a nechýbajú ani rôzne súťažné výzvy. Napríklad streľba z praku, alebo preteky, v ktorých je potrebné dosiahnuť čo najlepší čas.

Miestami je inak poriadne cítiť, že sa tvorcovia sa inšpirovali ďalšími kvalitnými titulmi. Často sa spomínala inšpirácia hrou Legend of Zelda: Breath of Wild, ktorú som však nemal možnosť vyskúšať, takže v tomto smere to nedokážem úplne posúdiť. Podobnosti s Grand Theft Auto som však už postrehol. To uvidíte aj keď sa pozriete na váš kompas. Taktiež sa môžete vyškriabať na rôzne vyvýšené miesta, z ktorých následne poriadne zakričíte a tým odhalíte dôležité miesta na mape. Tento element mi zase výrazne pripomenul Assassin’s Creed tituly. No a ešte by som mal spomenúť, že Tchii nerobí ani problém liezť po hladkých stenách ako pavúk. V takých prípadoch však musíte neustále sledovať svoju staminu.

Hudba v hre je inak vynikajúca. Vo viacerých príbehovo ladených momentoch Tchia vytiahne svoje hudobné nástroje (primárne ukulele) a budete sa môcť naučiť jednotlivé skladby. Pri niektorých je to relatívne jednoduché, v iných prípadoch to však bude chcieť trošku rýchlejšie reflexy, no dá sa to zvládnuť. A ak si aj myslíte, že to nie je pre vás, vôbec nič sa nedeje. Stačí si zapnúť autoplay a tým pádom si viete užiť hudobné vsuvky bez toho, aby ste museli sledovať, aký tón je na rade. Ja som si však užil všetky naplno a dokonca som si počas posedenia pri ohnisku skúšal vybrnkať nejaké melódie.

V podstate by som mohol úprimne povedať, že po stránke hrateľnosti, grafiky a postáv ako takých nemám s Tchiou absolútne žiadny problém. Skutočne sme sa tu dočkali solídneho dobrodružstva, ktoré si užijú mladší aj starší hráči. Nemôžem však opomenúť niekoľko menších problémov, ktoré som si počas testovania všimol. Prvou vecou je to, že počas hry môžete zbierať hocijaké predmety, ktoré vám však dokopy iba zaberajú miesto vo vašom batohu a nemá to žiadny praktický význam. Za úspešné zvládnutie pretekov alebo výziev taktiež získate trofeje, ktorých funkcia nie je adekvátne vysvetlená. Poradiť mi musel až internet, vďaka čomu som ich dlho nosil vo svojom malom inventári a nevedel čo s nimi.

Jemne sklamaný som bol aj z využitia fotoaparátu. V prvom rade je tu na vyhotovenie jednej fotky asi toľko funkcií, ako keď som mal naštartovať raketu v titule Deliver Us Mars. Rovnako tu máte obrovský výber rôznych filmov, ktoré vám dokážu pridať na fotky rozličné efekty. V zásade si však nemyslím, že to v takej miere využijete a stačilo to spracovať jednoduchšie. Inak fotoaparát využijete už len vo vybraných misiách, no pravdou je, že to nie je až tak časté a prial by som aby to bolo naopak.

Občas sa mi taktiež stávalo, že sa mi počas pretekov na štarte zaseklo ovládanie a musel som ho komplikovaným spôsobom “rozbehať”. Následkom toho som logicky stratil cenné sekundy, ktoré mi chýbali k tomu, aby som mohol vybojovať najlepší čas. Toto je niečo, čo by sa malo nejakým spôsobom opraviť. Súťaživí hráči budú nepochybne sklamaní, ak nebudú môcť naplno využiť svoj potenciál a tých pár sekúnd, ktoré stratíte, vám môže skutočne chýbať.

Využitie ohnísk mohlo byť taktiež trochu lepšie. Je super, že slúžia ako dobré oddychové zóny, môžete sa tam najesť, vyspať, zahrať si na hudobnom nástroji, no nevadilo by mi, keby sa medzi nimi dalo aj rýchlo cestovať. Toto vám umožňujú iba prístavy a prečo nie aj ohniská? Je to možno maličkosť, no počas hrania som si ju uvedomoval. No to je po stránke kritiky všetko a v zásade ma vývoj v hre viackrát prekvapil, čím som jej čo-to odpustil. V jadre pritom zaujme aj mladších hráčov, no určité momenty, ktoré sa v ňom odohrajú, ich môžu veľmi nepríjemne prekvapiť. Je tu totiž i zopár scénok ako vystrihnutých z nejakého hororu.

Nechcem zachádzať do zbytočných detailov, aby som vám nepokazil zážitok, no myslím si, že Meavora je v jednej svojej vlastnosti skutočne celkom strašidelným zloduchom. Jeho dizajn je celkom odpudivý, no čo sa akcií týka, sám som nemohol zakryť svoj údiv z toho čo som mal možnosť vidieť. Nejde však len o neho. V hre sa nachádza ešte jeden moment, ktorá bude podľa mňa prijatý trochu rozpačito. Na jednej strane pritom ide o scénu nabitú silnými emóciami, no súčasne to nepôsobí ako niečo, čo by ste si priali vidieť. A aby som už bol celkom dôsledný, v hre sa nachádza aj jeden úsek, ktorý asi nepoteší tých najkonzervatívnejšie založených hráčov.

Vo výsledku si však nemyslím, že spomínané mínusy výraznejším spôsobom ovplyvňujú celkový zážitok. Tchia je skrátka nádherným akčným dobrodružstvom, ktoré si dokáže užiť každý. Otvorený svet s množstvom vedľajších aktivít vás dokáže pohltiť a nejedenkrát som sa pristihol pri myšlienkach, že najradšej by si užil peknú letnú dovolenku v Novej Kaledónii a objavil všetky krásy tohto raja na zemi, ktoré sa nám tu tvorcovia snažili ukázať. Nádhernú prírodu, pieskové pláže, azúrové more a rozmanitú flóru a faunu všade naokolo. Uvidíme, či sa tam niekedy dostanem. Ak ste teda fanúšikmi dobrodružných titulov, ktoré v sebe majú určitú dávku krásy a detskej naivity, Tchia je nepochybne kúskom, ktorý vám dokáže vyčariť úsmev na tvári.

Komentuj!