The Last of Us – 1. sezóna Redakcia 21. marca 2023 Recenzie Seriál The Last of Us má za sebou prvú sezónu. V uplynulých hodinách mala premiéru posledná časť, takže nastal čas zhodnotiť, ako sa nám seriál páčil a či nás navnadil na to, aby sme sa tešili na udalosti, ktoré prídu v druhej a tretej sezóne, keďže Craig Mazin a Neil Druckman potvrdili, že spracovať hru The Last of Us Part II do jednej sezóny by nebolo možné. To je ale budúcnosť, o tom dnes hovoriť nebudeme. Poďme sa pozrieť na to, ako sa seriálové spracovanie páčilo našim redaktorom a či podľa nich skutočne ide o najlepšiu hranú adaptáciu videohry. No TLoU on HBO tonight. But Season 2 is already on its way! Endure & survive! pic.twitter.com/87bKKCDBeO— Neil Druckmann (@Neil_Druckmann) 19. března 2023 Martin Kubeš I keď patrím k fanúšikom The Last of Us, mám radšej druhý diel, ktorého seriálové spracovanie uvidíme až v budúcnosti. Napriek tomu som sa na prvú sériu tešil, no obavy boli, pochopiteľne, na mieste, keďže kvalita hraných adaptácií videohier nebola v minulosti veľmi vysoká. Po oznámení projektu sa hovorilo, že seriál bude dej hry rozširovať, no z toho som akosi nevedel, čo čakať. Stretneme ústrednú duo v jednej epizóde a seriál pôjde vlastnou cestou? Alebo budeme životom ostrieľaného pašeráka a drzú teenagerku stretávať častejšie, no nebudú hrať prím? Nakoniec sa ukázalo, že seriál viac-menej skopíruje dej hry, takže v tomto smere boli obavy zažehnané, nakoľko kvalita predloha je v tejto oblasti na veľmi vysokej úrovni. To sa aj potvrdilo, keďže seriálová adaptácia The Last of Us dokázala, že zadaptovať videohru možno a dokonca to môže dopadnúť na jednotku. Seriál som mal možnosť pozrieť si v predstihu, no poslednú epizódu som nakoniec videl až neskôr, než väčšina divákov. Nie preto, že by som sa na ňu netešil, no po zhliadnutí ôsmych epizód v predstihu som si povedal, že finále si vychutnám v plnej kvalite. Aby sme sa pochopili, epizódy, ktoré sme dostali na pozretie predčasne, neboli dokončené. Dejovo síce áno, v tomto smere zmeny neboli, no občas haproval zvuk, na mnohých miestach neboli urobené digitálne efekty, takže postavy často napochodovali pred modré plátno, čo mi zážitok znižovalo, tak som si povedal, že aspoň to finále si pozriem tak, ako sa patrí – v plnej kvalite a dokončené po všetkých stránkach. A za mňa som urobil dobre, hoci ako človek, ktorý hral tento ikonický titul opakovane, som vedel, čo ma čaká. Teraz ale nehodnotím epizódu ako takú, hodnotená bude celá prvá sezóna. A i keď mám zopár výhrad a v žiadnom ohľade nie je The Last of Us dokonalé dielo, bezpochyby ide o najkvalitnejšiu hranú hernú adaptáciu, o tom niet pochýb. Jedno však je zrejmé, v očiach hráčov nebolo možné vyhrať, nakoľko samotná hra má tak kultový status, že iba málokto si po zhliadnutí seriálu povedal, že je lepší ako jeho predloha. V konečnom dôsledku to nie je výhrada ani zápor, no vývojári predsa len mali viac priestoru na prekreslenie postáv než tvorcovia seriálu, hoci Neil Druckmann bol pri oboch prevedeniach. V opačnom prípade by asi väčšina epizód musela vyzerať ako výborná tretia časť, no to by v konečnom dôsledku z fanúšikov hry predýchal asi iba málokto. Za odvahu s treťou epizódou však patrí Druckmannovi a Mazinovi pochvala, i keď ju mnoho divákov nechápalo, veď prečo by mali v post-apo seriáli sledovať nejakú romancu homosexuálov, všakže? Dokonca mnoho hráčov malo s orientáciou Billa problém, hoci tomu tak bolo už v hre, no asi ju veľa jedincov nehralo poriadne… Nebudeme však zastavovať pri epizóde, ktorá by vystačila na samostatný článok, poďme ďalej. V podstate som však rád, ako seriál hru spracoval, keďže je viac o postavách než o nakazených, čo je veľké plus. Hoci je hra označovaná ako akčná, ide v nej o postavy, ich príbeh, cestu (v prípade niektorých aj cieľ) a vývoj, no súboje s infikovanou časťou populácie nehrajú prím. A to platí aj pre seriál, dokonca ešte vo väčšej miere, čo som ja ocenil, nakoľko sledovať opakujúce sa akčné pasáže s nakazenými by, minimálne pre mňa, nebolo veľmi zaujímavé. Tvorcovia však ponúkli skvelé scény v úvodnej epizóde, kedy sa Sarah vybrala zistiť čo sa deje u susedov, výbornú hru na mačku a myš v múzeu, kde sa hrdinovia museli popasovať s Clickermi, či hordu nakazených na čele s Bloaterom v piatej epizóde, ktorý likvidoval všetko a každého, kto sa mu postavil do cesty. I tak však išlo len o doplnok a pripomenutie, v akom nebezpečnom svete postavy žijú. Na skvelom zážitku však mali veľký podiel herci. Myslím si, že kasting bol urobený výborne a nemám žiaden problém ani s Bellou Ramsey, ktorá stvárnila Ellie, hoci nevyzerá tak, ako jej herná predloha, no to podľa mňa ani nie je nutné. Hra je hra, seriál je seriál. Trochu som mal problém s Melanie Lynskey v úlohe Kathleen, no nie preto, že by hrala zle, no ja v nej stále vidím šibnutú Rose zo seriálu Dva a pol chlapa, takže preto. Inak je herecké obsadenie výborné a už teraz sa teším, kedy sa s postavami na obrazovkách stetneme opäť. Osobne by som však ocenil, keby v druhej a tretej sezóne tak neskáče minutáž jednotlivých epizód, pretože v tomto ohľade ide azda o najväčšiu slabinu prvej sezóny. Pokojne mohlo byť stanovené, že každá epizóda bude mať cca hodinu až hodinu desať, čo by tvorcom ponúklo viac priestoru na prácu s postavami. Keď si zoberiem, že posledná epizóda má takmer polovičnú minutáž ako tá prvá, je to škoda. Mnohým častiam by skrátka desať až pätnásť minút navyše prospelo, keďže ich konce pôsobili máličko uponáhľane, no čo sa dá robiť. V konečnom dôsledku som, ako som už písal vyššie, veľmi spokojný s výsledkom a prácou ľudí, ktorí sa na zadaptovaní The Last of Us podieľali. Je vidieť, že ak u kormidla projektu stoji niekto schopný, kto chápe na čo sa sústrediť a že netreba hrať iba na prvú signálnu. Potom môže aj adaptácia tak populárnej a oceňovanej hry dopadnúť dobre. Snáď bude seriál The Last of Us pre ostatných do budúcna návodom, ako s hernou látkou pracovať pri prevode na obrazovky či plátno, nakoľko nás hráčov v takom prípade čakajú skvelé projekty, ktoré budeme môcť očakávať s radosťou a nadšením a nie s obavami, ako veľmi to tentoraz autori pokazia a zadupú do zeme skvelé spomienky na predlohu. Matty Podobne ako šéfredaktor som mal možnosť vidieť seriál v predstihu, takže dojmy som mohol vstrebávať už dlhší čas. V zásade pritom platí to, čo som napísal už zhliadnutí pilotu. Ide o naozaj fantastickú záležitosť, ktorá robí všetkým herným adaptáciám dobré meno a konečne by pre ne mohla znamenať istý zlom. Či sa to tak naozaj stane, je v tejto chvíli vo hviezdach, no za seba budem dúfať, že v budúcnosti budú tvorcovia k podobným látkam pristupovať podstatne dôkladnejšie ako v minulosti. Začať by to malo asi tak, že sa nebudú pokúšať adaptovať každú hlúposť. Je vôbec niekto zvedavý na filmové spracovania značiek ako Fruit Ninja či The Sims? Nie? Myslel som si. Začnem však predsa len tým menej pozitívnym. Najväčšou slabinou seriálu je totiž fakt, že existuje samotná hra a my si tak môžeme oba diela priamo porovnávať. Asi nikoho pritom neprekvapí, že herné spracovanie z toho vychádza lepšie. Vie totiž ponúknuť ešte dychberúcejší a atmosferickejší zážitok, nehovoriac o tom, že s viacerými postavami – nielen ústrednými protagonistami – prežijete ešte viac času a viac vám tak potenciálne prirastú k srdcu. Tento problém trochu zvýrazňuje i fakt, že tvorcovia nemajú miestami problém citovať celé scény. To je však daň za adaptáciu filmovo ladenej hry a sám si nie som istý, či sa k tomu dalo pristúpiť inak. Niektoré momenty sú totiž scenáristicky a režijne na tak vysokej úrovni, že pokus o ich nahradenie niečim iným by nemal ani zďaleka tak silný efekt. No aby bolo jasné – nie je to nič, čo by mi zásadnejšie prekážalo a celý čas som so záujmom sledoval, či sa Mazinovi a Druckmannovi podarí vybrať všetko podstatné na úkor tých menej podstatných pasáží. A to sa im podľa mňa podarilo, pričom pochváliť môžem aj nové vsuvky – hlavne tie, ktoré sú zapracované prostredníctvom flashbackov a to bez ohľadu na to či sa týkajú počiatku pandémie alebo niečoho inému. A hoci ma trochu zamrzelo, že účasť vybraných charakterov je len epizodická (najciteľnejšie som to vnímal u Davida či u novej postavy Kathleen), určite by som to nebral ako zápor. Skôr som chcel, aby sa im dej venoval ešte o niečo viac. Seriál ma navyše utvrdil v tom, že prídavok Left Behind mohol byť pokojne v remaku hry súčasťou hlavnej zápletky a nie sa znova spúšťať z menu. Ozaj si totiž nemyslím, že by to niečomu uškodilo či výraznejšie rozbíjalo jej pôvodné tempo. Čo sa inak týka samotných hercov, Pedro Pascal odviedol fantastickú prácu a vcelku komplikovaný charakter dokáže predávať či už prirodzenou charizmu alebo rôznymi gestami, bez toho aby musel dávať všetko explicitne najavo. Bella Ramsey oproti nemu, našťastie až tak nezaostáva a hoci som si aj ja sem-tam hovoril, že toto nie Ellie, na akú som zvyknutý, kritizovať jej výkon by ozaj nebolo fér. Jediný problém spočíva v silnej vizuálnej odlišnosti, kde herná Ellie pôsobí sympatickejšie, no to je tak tak asi všetko. Inak však svoj predobraz vystihla dokonale a že mám i naďalej obavy, či dokáže presvedčivo stvárniť svoju staršiu verziu z dvojky, nebudem brať v tejto chvíli do úvahy. Čas skrátka ukáže. A hoci ma ako fanúšika nesmierne potešila účasť viacerých pôvodných dabérov (pozorní diváci môžu dokonca postrehnúť aj cameo Laury Bailey z druhého dielu), objektívne musím pochváliť skôr iných ako Nicka Offermana či Murraya Bartleta z toľko mediálne diskutovanej tretej časti. Takže áno, som veľmi spokojný a to, že v minulosti nevzniklo filmové spracovanie, považujem za výbornú voľbu. Nie som si totiž vôbec istý, akoby jej tvorcovia dokázali vtesnať všetko podstatné do približne dvoch hodín. Seriálový formát vyhovuje látke akou je The Last of Us podstatne lepšie a jediné, čo môže asi poniektorým prekážať, je ďaleko menší dôraz na akciu a infikovaných, než ponúka herná predloha. Toho je tu totiž naozaj málo, ešte menej ako v kritizovanejších sériách The Walking Dead lenže… dej na týchto aspektoch skutočne nestojí a v podstate tu ani toľko nechýbajú. Aspoň mne teda nie, hoci niektorí to asi môžu vnímať inak. Osobne však dúfam, že pri adaptácii druhého dielu (ktorý je snáď iba otázkou času) sa zachová rovnaký prístup a my sa tak budeme o niekoľko rokov tešiť znova z vynikajúceho seriálového zážitku. Vivaldi Prvú sériu Last of Us máme oficiálne za sebou a nastal čas nejako zhrnúť svoje dojmy. Po prvej epizóde som bol úprimne nadšený a dúfal som, že seriál si nastavenú latku udrží aj naďalej. Teraz môžem spokojne povedať, že Neil Druckman a Craig Mazin splnili očakávania a ešte viac ma navnadili na prichádzajúcu PC verziu hry. Pretože výsledok je viac ako uspokojivý. Som rád, že sa seriál rozhodol ísť cestou väčšej dávky drámy a naopak sa nezameriavať primárne na akciu. Vďaka tomu dokázal seriál po celú dobu držať moju pozornosť, pretože sme sa sústredili na to, čo bolo podstatné. Na našich hlavných hrdinov a vzťah, ktorý sa medzi nimi postupne budoval. Je veľmi zaujímavé sledovať Joela, pre ktorého sa Ellie stane niečo viac než len obyčajný „balíček“. Vznikne medzi nimi veľmi úprimné puto, ktoré budeme pociťovať počas celého seriálu. Je skvelé vidieť ako ten istý človek, ktorý počas cesty Bostonom bude veľmi odtiahnutý a chladný a jeho najväčšou prioritou bude, aby mu Ellie nekládla žiadne otázky, bude na konci schopný rozprávať aj o svojej minulosti a udalostiach, ktoré z neho spravili toho, kým sa skutočne stal. Možno nie úplne otvorene, no je treba uznať, že Joel urobil od prvého stretnutia veľký krok vpred čo sa týka ústretovosti voči Ellie. Vybuduje sa medzi nimi skutočne vzťah, ktorý by sa dal nazvať ako otec a dcéra. Obetavosť a dôveru však vidno na oboch stranách. Tak ako by Joel ochránil Ellie za každú cenu, platí to aj naopak. Zvládnuté na jednotku. Spokojný som aj s tým, že nie každá epizóda začína v súčasnosti a cez flashbacky nás párkrát vráti späť, aby sme prežili vybrané momenty s postavami. Najlepším príkladom je pre mňa epizóda „Left Behind“, ktorá dokáže svojim záverom vyvolať skutočnú emocionálnu reakciu. Mimo toho nám seriál dopraje i ukážku toho, že ľudia sa primárne snažia vyťažiť čo najviac pozitívneho z toho, ako sa svet zmenil. Pretože jediné čo by sme nemali nikdy stratiť je nádej. Za highlight celej série osobne však považujem epizódu „Endure and Survive“, ktorá nielenže prináša jeden z najdychberúcejších akčnejších momentov, no funguje aj emocionálnej stránke. Všetky scénky, ktoré mali spolu Ellie a Samom sú veľmi vydarené a dodávajú celému príbehu potrebný náboj. Ako som už napísal, pre mňa ide o najsilnejšiu epizódu, ktorá ma po žiadnej stránke nesklamala. Skôr som dúfal, že to vo výsledku dopadne inak. Pretože už len čisto so svojou náturou by som niektorým postavám doprial trošku iný osud. Čo sa týka celkového finále, myslím si, že je veľmi solídne zvládnuté. Počas záveru s Joleom znie upravená verzia titulnej skladby, ktorá dodáva dianiu ešte bolestivejšieho ducha. Akosi sa vo mne miešali pocity z toho čo som videl. Mrzeli ma však dve veci. V prvom rade by mi nevadilo, keby bola finálna epizóda aspoň o niečo dlhšia a dovolila nám viac nasať celkovú atmosféru toho, čo sa bude práve diať. Tieto udalosti totiž budú otvárať priestor druhej série a mám pocit, že tvorcovia nám nenechali dostatok času na to, aby to celé vyznelo silnejšie. Druhý problém tkvie pre mňa v tom, čo Joel následne povie Ellie. Chápem jeho dôvody, no o to viac to naznačuje, že jeho konanie nebolo úplne správne. Aby som však bol úplne fér, to ako sa ostatní zachovali voči nemu taktiež nebolo ideálne. Keby sa kľúčové postavy v dôležitých momentoch zachovali inak, nemuseli sme tu mať situáciu, ktorá teraz vznikla. Sú dôvody prečo sa veci nevyriešili tak, ako by som si to predstavil ja? Rozhodne sú a nebudem tvorcov viniť z toho, že sa rozhodli takto. No v mojich očiach mohla byť využitá iná cesta. Viem, že chodím okolo horúcej kaše, no neviem to vysvetliť lepšie bez toho, aby som vám nepriniesol veľké spoilery. Vo výsledku si však myslím, že seriál ako taký očakávania skutočne naplnil a teším sa na druhú sériu, ktorá by mala prísť už budúci rok. Chcem sa s týmito postavami opäť stretnúť, vidieť kam sa ich životy vyvinú a ako sa tvorcovia rozhodnú priniesť seriálové spracovanie hry, ktorá sa dočkala veľmi polarizujúcich reakcií. Nechám sa prekvapiť. Som však veľmi vďačný za tento zážitok a teším sa, keď si konečne vyskúšam PC verziu hry, ktorá je už za rohom. Komentuj!