Hi-Fi Rush – Chlapec so srdcom MP3 prehrávača

Ako by mohla vyzerať hra, ktorá by skombinovala elementy z hier ako Sackboy: A Big Adventure a Stray? Hi-Fi Rush nebol titulom, ktorý som očakával – vydaný bol behom dňa, kedy sa i dočkal svojho predstavenia. Tango Gameworks pritom avizovali, že pracujú na niečom novom, no vôbec som nepredpokladal, že s prvými väčšími informáciami sa dočkám aj plnej hry. Za výsledok sa však rozhodne nemusia hanbiť – podarilo sa im totiž priniesť zábavnú, energickú, dobre napísanú a vtipnú hru, ktorá určite stojí za pozornosť.

Recenzovaná verzia: PC

Dostávame sa do kože mladého muža menom Chai. Jeho životným snom je stať sa rockovou hviezdou, no bráni mu v tom zlomená pravá ruka. Zapojí sa preto do projektu Armstrong financovaným spoločnosťou Vandelay, aby mu prostredníctvom robotického implantátu zabezpečili novú funkčnú končatinu. Počas operácie sa však stane nehoda, kde mu na hrudi pristane jeho mp3 prehrávač. Ten sa tak stáva súčasťou jeho vylepšenia a Chai začne vďaka tomu cítiť všade okolo seba rytmus. No hoci je on sám so svojou novou rukou spokojný, v továrni to vyhodnotia ako vadu a rozhodnú sa ho zlikvidovať. S pomocou od nečakaných priateľov sa však rozhodne poraziť svojich nepriateľov a ktovie… na konci cesty ho možno bude čakať i darčekový kôš…

V princípe by som teda mohol povedať, že zápletka neoplýva veľkou dávkou originality. Príbehy o mladých, ktorí sa stanú nepohodlnými pre určité vlastnosti, existuje v posledných rokoch obrovské množstvo. Ideálnym príkladom je napríklad knižná a filmová séria Divergent. Ak teda chcete priniesť príbeh ladený v podobnom duchu, musíte si pripraviť svoj najlepší materiál, aký ste len schopní nájsť a doručiť produkt, pri ktorom tieto klišé nebudú až tak prekážať. Na Hi-fi Rush však, našťastie, pracoval asi najlepší tím najlepších scenáristov, akých boli Tango Gameworks schopní nájsť, pretože aj cez všetky tie klišé sa im podarilo prebudiť vo mne úprimný záujem. V určitých momentoch dokonca priniesli aj kvalitne vymyslené zvraty, ktoré som skutočne nečakal.

Kľúčovým elementom sú v tomto smere postavy. Až na jednu výnimku sú podľa mňa všetci veľmi dobre napísaní a herci, ktorí sa starali o dabing tomu dopomohli ešte o niečo viac. Je maximálne cítiť, že každú jednu vetu prežívali priamo so svojimi charaktermi a odrazilo sa to aj na výsledku. Len Chai je dokonalým prototypom postavy, ktorá kĺbi mladícky elán s túžbou plniť si svoje sny. Nebojí sa ničoho, nerozmýšľa dopredu a je v podstate len obrovským rojkom postaveným do vážnej situácie – z ktorej si však vďaka svojim novonadobudnutým schopnostiam nerobí ani najmenšie starosti. V podstate sa dá povedať, že zdedil asi všetko z Deadpoolovho zmyslu pre humor a k tomu aj obrovskú dávku šťastia, aká bola devízou jeho “parťáčky” Domino. Inak povedané, je s nim obrovská zábava, o ktorú sa však nestará iba on sám.

Na ceste ho v prvom rade sprevádza nečakaný spojenec v podaní Peppermint, ktorá predstavuje poriadny kontrast k jeho charakteru. Kým Chai je spontánny, ona prináša do tímu potrebný rozum a občas ho musí stiahnuť z oblakov. Ďalej je tu Macaron, inteligentný a dobrácky silák, ktorému chýba trochu viac sebavedomia, jeho robotický spoločník CNMN, ktorý má tendenciu svoje emócie kresliť si fixkou na tvár a nakoniec aj čierny robotický kocúr menom 808. Celkom úprimne, kto by nemal chuť ho občas pohladiť? Celý tím uzatvára ešte jedna postava, no aby som sa vyhol spoilerom, viac nebudem prezrádzať. Miesto toho sa pozrime na našich zloduchov.

Tí sú totiž rovnako skvelí. Rekka, ktorá sa stará o výrobu, pôsobí ako obrovská vypustená gorila (dokonca nosí aj zápasnícky pás), Zanzo zase pôsobí ako malé dieťa, ktoré si chce užiť svoju obrovskú moc. Nikde asi nenájdete väčšieho narcistu ako je Mimosa a Roquefort pôsobí strýko Držgroš z Káčerova, ktorý si najviac užíva svoje zlato v trezore. O trochu vážnosti a serióznosti sa stará tvrdá a nezlomiteľná Korsica. Každý z nich má svoje momentky, v ktorých vie vyniknúť, no vďaka Zanzovi a Mimose je často postarané o zábavu. Jediný zo zloduchov, ktorý mi nepríde veľmi zaujímavý je ich šéf Kale. Ten predstavuje tradičnú rolu “kravaťáka”, ktorý päťkrát po sebe vyhral anketu o najžiarivejší úsmev a hoci je pravda, že ku koncu sa o ňom dozvieme viac a prinesie i jednu skvelú scénku, bavil ma určite najmenej. Je to náš typický zloduch v role veľkého biznismana, čo je trošku škoda. Všetci ostatní sú totiž kvalitne napísaní, prečo nemohol byť aj on o niečo zaujímavejší? V celkovom kontexte však ide o maličkosť.

Hra však nie je len zábavná len pre jej príbeh a postavy. Veľkú rolu v tom zohráva aj kvalitne vymyslený bojový systém. Nakoľko je celá postavená na rytme, ten je aj vašim najväčším priateľom počas celej hry. Ak budete správne počúvať a nájdete svoj rytmus, budete schopní zvládnuť čokoľvek. Súboje majú energiu, sú rýchle, údery maju silu, pomocou magnetu sa môžete presúvať rýchlo od jedného nepriateľa k ďalšiemu, máte možnosť vysoko skákať, učiť sa silné a kvalitné kombo útoky, odrážať vašich nepriateľov a následne ešte aj zosielať takzvané špeciálne útoky, pri ktorých sa postupne dostanete k niekoľkým skutočne silným kúskom. Navyše platí, že každý jeden z týchto útokov vám bude veľmi osožný a nenašiel som asi žiadny, ktorý by mi prišiel nepoužiteľný. Správnymi útokmi zvládnete čokoľvek.

Animácie sú takisto skvelé. Hra pôsobí, ako keby ste sa ocitli v klasickom anime spracovanom v komiksovom štýle a vyzerá to vynikajúco. Postavy sú síce 3D, no zvyšok viac pripomína animované 2D filmy, na ktoré sme od Japoncov zvyknutí. Prostredia sú variabilné a užijete si tak priestory fabriky, exteriéry, súboj na obrovskom pódiu, a dokonca navštívite i laboratórium umiestnené vo vnútri sopky. Celé je to navyše skvelo nasvietené a rovnako kvalitné sú aj špeciálne efekty počas niektorých levelov či súbojov. Vidieť to aj vo videosekvenciach.

Aká by však bola hra postavená na rytme bez kvalitného soundtracku? Hudba v Hi-Fi Rush pomáha dostať do krvi ten potrebný adrenalín, ktorý prežívate nielen počas súbojov, no rovnako aj počas presúvania sa z jedného miesta na druhé. Počas aktivovania kombo útokov budete počúvať či už povzbudivé výkriky, alebo vám vaša kovová gitara bez strún občas ponúkne zaujímavý riff. Atmosféricky to zakaždým funguje, nikdy to nepôsobí nasilu a rozhodne dotvára celkovú atmosféru hry.

Pochváliť musím aj extra obsah. Len po skončení hry sa vám sprístupnia uzavreté dvere, ktoré budete nachádzať v každom leveli. Často sú však šikovne ukryté a je potrebné ich poriadne hľadať. Takisto sa v prvých leveloch nachádzajú miesta, ktoré nebudete môcť navštíviť bez niektorých členov tímu. Ak teda chcete objaviť všetky ukryté grafity a odmeny, musíte sa neskôr vracať do neprístupných oblastí. Určite by som však ocenil, keby to hra ozrejmila o niečo skôr. Veľkú dávku času som totiž zabil tým, že som sa snažil prísť na to, čo mám urobiť alebo kde je ovládač, ktorým vypnem tie šľahajúce plamene spred dvier, za ktorými sa ukrýva zamknutá truhlica.

Čo sa týka mínusov, niektoré som už stihol spomenúť, no za zmienku stojí aj bodovací systém. Absolútne nerozumiem tomu, ako to celé vlastne funguje. Hra vám meria počas súbojov viaceré faktory. Ako sa vám darí udržať beat, ako rýchlo porazíte nepriateľov, koľko energie miniete, aké útoky použijete a podobne. Často sa mi však stalo, že som mal jednotlivé body vyhodnotené ako B, no hra mi udelila výsledné C. Rovnako sa mi stávalo, že som mal na konci kapitoly všetky sekcie vyššie než bola výsledná známka. Ako sa to teda vlastne počíta? Miestami som mal až pocit, že hra mi umelo znižuje známky.

Z času na čas som aj narazil na nejaké grafické glitche, kde som mohol z jednej strany krabicu nakopnúť, no z opačnej som naopak prechádzal cez ňu, akoby tam ani nebola. Takisto platí, že pri živom plote si nemôžete byť občas istí, či sa neprepcháte skrz, alebo to bude prekážkou. Vážnejšie technické problémy som však nepostrehol. Občas ma aj mrzela lineárna stránka hry. Pri spomínanom Sackboy: A Big Adventure som mal predsa len lepší pocit, keď mi bolo umožnené hľadať zaujímavé miesta na mape a nikdy sa mi pritom nestávalo, že som narážal do neviditeľných stien. A to sa v Hi-Fi Rush deje vcelku často.

V zásade však nejde o nič hrozné a ak vyšla počas januára hra, ktorú by som mohol odporúčať zástupcovi každej generácie, určite by padla voľba na tento titul. Pomimo vyššie spomínaného ma občas potešili aj rôzne maličkosti. V hre je možné nájsť nielen tancujúceho slimáka z loga Tango Gameworks, no i mnoho ďalších zaujímavých detailov. Sympatické je už len to, že všetci roboti majú nejaké charakterové črty. Raz môžete naraziť na takého, ktorý “chytá bronz”, iný je zase naštvaný, že jeho kolega odmieta pracovať, nájdete tu aj robotickú romancu a počas každej kapitoly môžete stretnúť robota detektíva so svojim neustále prikyvujúcim kolegom, ktorí disponujú množstvom výborným hlášok.

Viac už asi nemám čo dodať. Hi-Fi Rush je kvalitným akčným titulom, ktorý si môže užiť úplne každý. Vďaka svojej energii, zmyslu pre humor, dobrej akcii, solídnemu soundtracku a grafickému spracovaniu si určite nájde svojich fanúšikov. Aj napriek všetkým klišé, ktoré sa v príbehu objavia, hra disponuje kvalitnými hrdinami aj zloduchmi, ktorí z nej vedia urobiť skutočný zážitok. Nezabudlo sa dokonca ani na milovníkov mačiek. Ak teda máte radi kvalitné skákačky obohatené solídnou akciou, určite jej dajte šancu. Pevne totiž verím, že hra vás veľmi príjemne prekvapí – ako svojou zábavnosťou, tak i svižným tempom.

Komentuj!