Mahokenshi – Na správnej voľbe záleží

Strategické tituly sú pre mňa vždy tak trochu výzvou. Na jednej strane ma vedia veľmi baviť, no rovnako sa mi stáva, že sa ukážem ako veľmi netalentovaný veliteľ a dopustím sa veľkého množstva chýb. No v momente ako ma tieto hry upútajú svojou hrateľnosťou, viem sa k nim pokojne vrátiť aj po niekoľkých rokoch a prejsť si to celé znovu. Pretože žiadna hra nebude nikdy úplne rovnaká a človek sa môže naučiť aj novým možnostiam, ako zvládnuť jednotlivé situácie. V tomto smere som videl v Mahokenshi solídny potenciál priniesť kvalitné, akčné, strategické dobrodružstvo, v ktorom si budeme môcť otestovať svoje schopnosti improvizovať a zvládať situácie podľa toho, aké karty nám počas kola padnú. A hoci výsledok nie je taký, aký som si sľuboval, no o sklamaní určite nemôžem hovoriť.

Recenzovaná verzia: PC

O čom teda titul je? Hra z vás robí nebojácneho samurajského mága, ktorý musí ochrániť ľudí pred démonmi a nebezpečnou pliagou, šíriacou sa po celestiálnych ostrovoch. Je preto potrebné sa postaviť zlu a vyhubiť ho. Na túto úlohu vládcovia ostrovov vybrali svojich najlepších bojovníkov – silných mahokenshi, ktorí sú vďaka svojim schopnostiam dostatočne spôsobilí na to, aby ľudí ochránili. Nimi sú Ayaka, silná bojovníčka so schopnosťou lietať, Kaito, jeden z najsilnejších bojovníkov, ktorý sa nebojí ničoho, Sota, tajuplný a nenápadný ninja, ktorý vie svojich protivníkov prekvapiť a nakoniec Misati, ktorá ovláda ohnivú mágiu a je v spojení so spirituálnym svetom. Vašim úhlavným nepriateľom sa stávajú temní démoni, ktorí chcú vyvolať svojho pána “Oni King” a tých treba za každú cenu zastaviť.

Príbehovo teda Mahokenshi neponúka nič, čo by sme už v minulosti nevideli. V podstate by som to mohol zhrnúť, že sme sa dočkali starých známych klišé, ktoré sme už videli v minulosti v iných tituloch (napríklad Warcraft III: Reign of Chaos). No napriek tomu, že príbeh nie je najväčším tromfom tejto hry, v rámci celkového konceptu funguje podľa mňa dostatočne. Viac ako príbeh vás totiž budú zaujímať naši hrdinovia, ktorých budete počas tohto dobrodružstva ovládať. Najviac ma totiž na titule baví skutočnosť, že každý jeden z mahokenshi má úplne iné talenty, počas svojej cesty získava úplne iné karty (okrem základných) a hra vám tak dáva možnosť nájsť takého, ktorý vám bude do danej misie najlepšie pasovať. Pretože kým s jedným bojovníkom sa môžete počas levelu silne trápiť, s iným to pôjde oveľa jednoduchšie.

Spracovaním levelov mi Mahokenshi v mnohom pripomenul sériu Heroes of Might and Magic, najmä jeho piate pokračovanie. Dizajnom mapy, ovládaním hrdinu, obmedzenou energiou, a tiež skutočnosťou, že na mape môžete zbierať užitočné veci, ktoré vám počas hry budú pomáhať. Primárne karty a zlato. Počas každej misie máte tiež možnosť navštíviť dedinky a nakupovať na trhu ďalšie karty do vášho decku, vylepšovať ich počas návštevy dojo arény, alebo získavať užitočné talizmany v hradoch. Nájdete tu aj oltáre, pri ktorých počas meditácie získate viac zdravia, väčšiu silu, obranyschopnosť, extra energiu na ďalšie karty na vašej ruke. Každý ťah si treba rozmyslieť a nájsť čo najlepšie riešenie. Dodám ešte, že kráčaním po chodníku alebo rovnej ceste spotrebujete menej energie, ako keď sa vyberiete do lesov alebo hôr. Na druhej strane vám však tieto oblasti vedia ponúknuť počas boja aj určitú taktickú výhodu.

Za najsilnejšiu stránku však považujem jej veľmi dobrú schopnosť motivovať hráčov. Každá prehra je dôležitá a počas svojej cesty budete získavať potrebné skúsenosti, aby bola vaša postava silnejšia. Nikdy teda nezačínate úplne od nuly. Hra vás odmení za každý úspech, no nebude trestať vaše neúspechy. To je podľa mňa oveľa motivujúcejšie, ako keď vám po každej prehre zotnú hlavu gilotínou. Navyše sa to celé hrá s úplnou ľahkosťou. Pomocou myši si nájdete trasu, pravým tlačidlom potvrdíte a následne sa pustíte do boja s vašimi nepriateľmi. Pričom súboje sú pre mňa v tejto hre skutočnou lahôdkou, o ktorej si teraz povieme niečo viac.

Nakoľko má každý jeden mahokenshi odlišné talenty a počas jednotlivých pokusov narazíte na úplne iné karty, vždy sa dočkáte úplne odlišnej hry. Nikdy teda nebudete nachádzať úplne totožné karty na rovnakých miestach. Rovnako ako počas všetkých hier tohto typu, je však potrebné mať šťastie, trochu kreativity a vedieť pracovať s tým čo máte na ruke. Nesmiete teda podceňovať karty, ktoré máte na ruke. Možno sa budú na prvý pohľad zdať ako úplne zbytočné, no v pravej chvíli vám budú veľmi nápomocné.

Čo sa samotných kariet týka, musím pochváliť tvorcov za dobre odvedenú prácu. Páči sa mi, že každá využíva inú dávku energie, niektorými útočíte, iné vám pomôžu k lepšej obrane, prípadne môžete aj zo súboja jednoducho zutekať. Možností je, samozrejme, oveľa viac, no mám pocit, že v tomto smere to tvorcovia vymysleli skvele. Občas treba aj dobre zvážiť moment, v ktorom niektoré z nich odohráte, pretože sa dajú použiť iba raz. Aby však bola hra zaujímavejšia, nepriatelia vám môžu do decku vložiť aj takzvané prekliate karty, ktorých je ideálne sa čo najskôr zbaviť. No nie vždy to bude také jednoduché, pretože vám následne môže chýbať potrebná energia do boja. Voľba ostáva, samozrejme, na vás.

Čo chcem ešte na hre vyzdvihnúť, je užívateľské rozhranie. Ako som spomínal, hra vás za každý úspech odmeňuje. No dobrou odmenou sú aj body, ktoré budete môcť využiť na určité vylepšenia. Silnejšie útoky, lepšiu obranu, viac zlata, viac kariet v obchodoch, možnosť získať viac odmien na oltári, viac talizmanov… a množstvo ďalších výhod. Vďaka tomu, že všetko toto je rozčlenené do troch rôznych stromov, z ktorých si postupne môžete jednotlivé schopnosti odblokovať, získavate veľmi dobrú predstavu o tom, čo bude nasledovať a najmä je to celé prehľadne spracované. Podobne to je aj na vašej mape úloh, kde si môžete sledovať, či sa vám podarilo splniť všetky výzvy v danom leveli. Taktiež si ich môžete takto kedykoľvek naštudovať a zvoliť ideálnu taktiku ešte predtým ako sa pustíte do hry.

Bohužiaľ, hra má aj svoje úskalia a nie je ním len hornatý terén, na ktorý som občas so svojimi bojovníkmi musel liezť. Skrz skvelú hrateľnosť a veľkú dávku zábavy som si postupne začínal uvedomovať, že celé to smeruje ku svojmu koncu. Čo je v podstate aj môj najväčší problém. Celá hra je totiž iba jedna jediná kampaň, po ktorej dokončení a splnení všetkých výziev, ktoré levely ponúkajú už neostane nič ďalšie. Nie sú tu žiadne skryté achievementy, žiadny multiplayer ani možnosť kooperácie. Hra si priam pýta, aby ste si ju mohli zahrať vo štvorici, kde si každý vyberie jedného bojovníka. Mahokenshi vo svojom intre hovorí, že máme klany zjednotiť, aby sme porazili väčšie zlo. Lenže celú dobu ide len o singleplayer titul, v ktorom si vyberiete jedného z bojovníkov. Multiplayer by pritom výrazne pomohol, prípadne i ďalšie časti kampane. Teoreticky je pritom možné, že na tom tvorcovia pracujú, a pokiaľ áno, určite by som to iba ocenil.

Úprimne si však nemyslím, že by to bolo v pláne, nakoľko vašich hrdinov môžete vyvinúť maximálne na level 10. Žiadne ďalšie body skúsenosti už nezískate, nestanete sa silnejším, neodblokujete žiadne silnejšie karty. Z toho aj plynú moje pocity, že hra sa už ničoho ďalšieho v budúcnosti nedočká. Nebudem však predbiehať a uvidíme či pre nás tvorcovia z Game Source Studio chystajú nejaké ďalšie prekvapenia.

Pár drobných výhrad mám ešte aj k hrateľnosti. Konkrétne je tu jeden bod, ktorý tvorcovia podľa mňa nevymysleli ideálne a ním je lietanie s Ayakou. V drvivej väčšine levelov to funguje korektne. Neminiete veľkú dávku energie a cez jednotlivé miesta len jednoducho preletíte. Avšak občas sa objavia miesta, ktoré sú oddelené prázdnym priestorom, no tieto sa preletieť nedajú. Nie je mi teda jasné, z akého dôvodu je potrebné ich komplikovane obchádzať, keď máte krídla. V hre je dokonca aj level, kedy som si myslel, že takýmto spôsobom sa dá splniť zadaná výzva. Hra ma však rýchlo vyviedla z omylu.

Kritiku budem smerovať aj na občasné problémy s ovládaním, keďže hra mala párkrát problém zaregistrovať správne miesto, na ktoré som chcel zaútočiť, alebo bolo nutné kurzor nastaviť tesne vedľa postavy nepriateľa. Vo väčšine prípadov to pritom fungovalo v poriadku, no ak ste sa dostali blízko konca mapy, alebo ste mali v blízkosti väčších a silnejších nepriateľov, mal som pocit, že hra miestami nevie kam vlastne chcete reálne ísť, alebo čo chcete urobiť. Skrz tú jednoduchosť to občas narážalo na tieto problémy.

Aby som to celé nejako uzavrel, myslím si, že sme sa dočkali solídne spracovanej hry, ktorá prináša kvalitné kartové súboje, dobre nadizajnované mapy, zaujímavých hrdinov a vidím v nej potenciál, že by sa mohla stať nesmrteľnou. Je však škoda, že v realite ide o malý titul, ktorý by mal ešte trošku vyrásť, aby nám ukázal viac. Mahokenshi je rozhodne dobre spracovaná stratégia, ktorá vás na niekoľko hodín solídne zabaví. Je však škoda, že na konci nenájdete niečo, čo by vás motivovalo sa k nej ešte niekedy vrátiť. A to je podľa mňa to, čo by mali tvorcovia ešte nejako dopracovať. Sám som zvedavý, či sa moje predstavy stanú skutočnosťou.

Komentuj!