The Last of Us – Keď si stratený v temnote (epizóda 1)

Herné adaptácie, či už v seriálovej alebo filmovej podobe doposiaľ nestáli za veľa. Máme tu animované pokusy, ktoré dopadli výborne (Castlevania, prípadne Arcane), no spomedzi hraných pokusov by sme tie kvalitnejšie asi spočítali na prstoch jednej ruky. Až doposiaľ bol kvalitatívnou špičkou Silent Hill z roku 2006, no vyzerá to tak, že na tento trón práve usadla adaptácia mimoriadne populárnej a oceňovanej hry The Last of Us. Prvý diel je od dnes v zahraničí dostupný na HBO Max ci iných službách (u nás od zajtra), no keďže som mal možnosť pozrieť si seriál (áno, čítate dobre, nejde o preklep) v predstihu, môžem vám dnes v krátkosti napísať zopár dojmov z prvej epizódy. Recenziu celej série prinesiem čoskoro. Poďme teda na to.

Úvod epizódy s názvom “Keď si stratený v temnote” začína dávno pred udalosťami, ktoré budeme sledovať, respektíve ich poznáme z hry. Píše sa rok 1968, kedy sa v televíznom štúdiu stretáva redaktor a dvaja doktori, ktorí diskutujú o pandémii, infekciách, vírusoch a hubách. Ako hru poznáte, asi viete kam sa bude táto diskusia uberať, no ide o zaujímavé rozšírenie príbehu, navyše ak je jedným z doktorov herec John Hannah, ktorého môžete poznať ako Jonathana Carnahana z filmovej trilógie Múmia či seriálu Spartacus. Už v tejto pasáži je však jasne zreteľné, že atmosféra sa bude dať krájať, nakoľko pri posledných slovách Hannaha už je v štúdiu naozaj pochmúrne. Netreba sa však obávať, že by autori a scenáristi chceli dlho odpútavať pozornosť od hlavného príbehu a toho, na čo všetci priaznivci čakajú, takže sa po zhruba troch minútach spúšťa úvodná znelka so známou melódiou od Gustava Santaolallu a ide sa na vec.

Úvodná pasáž, samozrejme, patrí hernému prológu, v ktorom vidíme ešte normálne fungujúci svet, kde si tridsaťšesť ročný Joel vychutnáva raňajky so svojou dcérou Sarah a následne i bratom Tommym. Narozdiel od hry je Sarah napohľad staršia než v hre, no táto zmena vôbec neprekáža a ani nie je podstatná. V televízii zaznieva čosi o novej nákaze, no pre postavy to zatiaľ nie je dôležité, keďže ide o informácie zo zahraničia. Je 26. septembra…

Sarah po škole dáva svojmu otcovi opraviť hodinky, no v tomto momente sa situácia vonku začína meniť. A s tým i pokojná atmosféra panujúca doposiaľ. Nie však zhurta, autori na to idú šikovne, takže napätie eskaluje postupne. Niekoľko nepríjemných momentov odľahčí pekný večer otca s dcérou oslavujúcich Joelove narodeniny. Možno sa vám zdá tento popis veľmi podrobný, no sme zhruba v 15 minúte. To čo prichádza nasledovne hráči a fanúšikovia dobre poznajú, ostatným prekvapenia kaziť nebudem, no od tohto momentu nastáva razantná zmena. Situácia sa náhle zhoršuje, všade navôkol panuje chaos, nepokoje a nikto poriadne nevie, čo sa deje. Atmosféra sa dá krájať, celok dotvára ambientná hudba a zvuky sirén záchranných zložiek v diaľke.

A tu už nikto nemôže mať najmenšie pochyby o tom, že ide o prvú ligu. Produkcia špičková, herecké výkony presvedčivé, výborná hudba, decentné, no dobre zvolené zmeny a rozšírenia v porovnaní s hernou predlohou, producenti Craig Mazin a Neil Druckman skrátka majú situáciu plne pod kontrolou a divákom servírujú to, čo očakávajú. Už prvý stret s nakazenou osobou je skvelý, ani v najmenšom nepôsobí lacno alebo prvoplánovo. Atmosféra hustne každou minútou, tu sa nemožno na nič stažovať. Napriek tomu, že som hru hral opakovane, dokonca i ako minuloročný remake The Last of Us Part I, úvodná pasáž jednoducho funguje na jednotku.

Po prológu sa presúvame v čase, píše sa rok 2023, nachádzame sa v Bostone. Tu už jasne vidíme, že svet sa zmenil. Všetko je zničené, špinavé, uzatvorené do karantény, nádej na lepšie zajtrajšky nikde ani v náznakoch. Joel a Tess pracujú v karanténnej oblasti, hoci náplň tejto činnosti nie je vôbec príjemná, dokonca v jednom momente Tess nedokáže niečo urobiť, tak ju nahradí Joel. Tu je vidno, ako sa postava Joela medzi prológom a aktuálnou dobou zmenila. Oceňujem, že Joel nie je na scéne neustále, a tak dostáva viac o niečo viac priestoru Tess, odboj Fireflies, či vládna organizácia FEDRA. Funguje to veľmi dobre, jednotlivé dieliky do seba pekne zapadajú a v tomto prevedení výborne fungujú. Postupne sa dopracujeme k Ellie, následnému stretu Joela, Tess a Ellie, ktorých úlohou bude robiť Ellie eskort a dopraviť ju na miesto určenia.

Ako môžete vidieť, zmien oproti hre je viacero. Zatiaľ však ani jedna nie je na škodu, sú totiž urobené rozumne. Často tu však nájdete aj scény, ktoré sú totožné s hrou, viac-menej jedna ku jednej. Najvýraznejšia zmena, minimálne na prvá pohľad, sú spóry. V seriálovej adaptácii totiž nefigurujú a nie je tým pádom nutné behať po niektorých oblastiach s plynovou maskou, aby sa protagonisti nenakazili.

Napriek tomu, že je úvodná epizóda dlhá zhruba 80 minút, nepôsobí dlho a ani naťahovane. Minutáž je zvolená rozumne, všetky dôležité diania majú dostatok priestoru na to, aby dávali zmysel a neskákalo sa na ďalší záber skôr, než je to nutné. Máme priestor na zoznámenie sa s postavami, pozrieť si ako žijú, ako aktuálne funguje, respektíve nefunguje svet, no ide iba o kĺzanie sa po povrchu, keďže dráma začne až neskôr. Príbehovo je seriál verný hre, a keďže prvá epizóda končí záberom na ikonické budovy opreté o seba a za sprievodu škrekotu clickerov, je zrejmé, čo bude nasledovať. Očakávania po skvelom úvode mám nemalé.

V úvodnej epizóde však môže nastať problém s tempom, keďže úvodný chaos počas vypuknutia nákazy je atmosférický a plný skvelých momentov. Atmosféra neskôr je síce dobrá, no tempo zvoľní, priestor dostávajú postavy, svet, jeho fungovanie, čo, pochopiteľne, nemusí pôsobiť na prvý pohľad tak pôsobivo, ako výborný úvod. Je to však logické, priestor musia dostať aj “pokojné” momenty, nie iba akcia.

The Last of Us ako celok zatiaľ hodnotiť nemôžem, prvé dojmy sú však výborné. Viem, že predstaviteľka Ellie je predmetom mnohých diskusií, no napriek diametrálne odlišnému vzhľadu mi herecky príde v poriadku, minimálne na ploche niekoľkých minút, ktoré sú jej v úvodnej epizóde venované. Pedro Pascal je ako Joel skvelý, no o tom asi nepochyboval nik. Pre mňa však ústredná dvojica funguje bez problémov, chémia medzi hercami nechýba, takže z môjho pohľadu je kasting v poriadku, finálne hodnotenie však nechám na neskôr. Producent Craig Mazin mal ako spolupracovníka toho najpovolanejšieho, keďže Druckman stojí za hrou The Last of Us. Spoločnými silami vytvorili pútavé seriálové spracovanie kultovej hry, ktoré sa už teraz pýši titulom najlepšej hranej adaptácie videohry doteraz. Aspoň tak tvrdia zahraničné zdroje, ja si ortieľ nechám až keď zhliadnem zvyšných niekoľko epizód, no recenziu celej sezóny očakávajte čoskoro. Pochopiteľne, spoilery, prekvapenia a podobné veci v nej nebudú.

Som rád, že predošlé riadky sa mohli niesť v pozitívnom duchu a nemusel som The Last of Us prehlásiť za sklamanie, prípadne nezvládnutú nudu. Medzi hrami ide o klenot a bolo by skvelé, ak by sme o seriálovom spracovaní mohli povedať, že naozaj ide o prvú vynikajúcu hernú adaptáciu v hranej podobe.

Komentuj!