The Great Ace Attorney Chronicles – Námietka, milý Herlock Sholmes!

Ace Attorney síce nepatrí medzi tie najpopulárnejšie herné série v našich končinách, no v Japonsku ide o menší fenomén. Ani mimo neho však nepatrí medzi úplne neznáme značky a ak sa jej niečo nedá upierať, tak je to väčšie spopularizovanie žánru vizuálnych románov u západných fanúšikov. A teraz sa k nám konečne dostáva aj dvojica historických spin-offov s názvom The Great Ace Attorney Chronicles, pričom verte mi, že aj tentoraz je o čo stáť.

Recenzovaná verzia: PC

Je to už dvadsať rokov, čo vývojársky gigant Capcom odštartoval popularitu tejto série prvým dielom s jednoduchým názvom Phoenix Wright: Ace Attorney. Vylepšenej kolekcie zahrňajúcej pôvodnú trilógiu sme sa dočkali len pred dvoma rokmi, no miesto znovuvydania už existujúcich pokračovaní na nové platformy sa slávna firma rozhodla pre niečo iné. A to prvýkrát oficiálne lokalizovať prequelovú sériu odohrávajúcu sa v minulosti, kde je v centre diania priamy predchodca Phoenixa Wrighta menom Ryunosuke Naruhodo.

Na prvé počutie to možno neznie až tak zaujímavo, no opak je pravda. Dvojica hier, z ktorých pozostáva táto kolekcia, je totiž zasadená do takzvaného Meidži obdobia (koniec devätnásteho až začiatok dvadsiateho storočia), kedy sa Japonsko ďaleko viac otvorilo svetu a začalo nadväzovať spoluprácu s ďalšími krajinami. No a medzi ne patrila aj Veľká Británia, pričom väčšina deja oboch čerstvo lokalizovaných titulov sa odohráva v Londýne, a to dokonca za účasti slávneho detektíva Sherlocka Holmesa. Teda pardón, Herlocka Sholmesa, aby náhodou nedošlo k súdnym sporom zo strany pozostalých rodinných príslušníkov Arthura Conana Doyla. A to už samo o sebe zaručuje potrebnú atraktivitu.

Za zmienku stojí i fakt, že obe hry majú i napriek tradičnému kombinovaniu vážnych tém a humoru o niečo výraznejší presah. Len úvodný prípad na to ide pekne zostra. Hlavným obvineným je totiž ústredný hrdina a nakoľko je zavraždeným britský občan na japonskej pôde, v stávke je ďaleko viac ako jeho život. Nie je to pritom poslednýkrát, čo hra pracuje s podobnými následkami a nechýbajú ani rasistické predsudky voči obyvateľom Japonska, ktorí sú mnohými vnímaní po dlhočiznej izolácii ako podradný národ. Toto však iba napomáha uveriteľnosti vystavaného sveta a o to väčšia satisfakcia sa u vás dostaví po tom, čo dosiahnete vytúžený výsledok a z nikoho sa stanete skutočným hrdinom príbehu.

Hrateľnosť nijak nevybočuje zo zaužívaného štýlu, takže znova budete pendlovať medzi súdnou sieňou, kde budete hľadať medzery medzi výpoveďami a ďalšími lokalitami, v rámci ktorých budete získavať informácie potrebné pre úspešnú obhajobu. Obe časti pritom prinášajú hneď niekoľko úprav. Prvou z nich je súbežné vypočúvanie viacerých svedkov, ktorí na seba i vzájomne reagujú, i keď v tomto prípade sa veľmi nedá hovoriť o novom prvku. Tento nápad bol totiž priamo prevzatý z crossoveru Professor Layton vs. Phoenix Wright: Ace Attorney, podobne experimentujúcim s dobovým zasadením. Čo sa však už dá označiť za novinku, je prítomnosť poroty reagujúcej na vývoj súdneho procesu. No práve porotcov si budete musieť nezriedka nakláňať na svoju stranu, potom čo prejavia nedôveru vo vaše argumenty – a to tak, že ich doslova poštvete proti sebe na základe ich protichodných názorov. I keď úprimne… občas som mal dojem, že súdne procesy by sa bez tohto všetkého dokázali zaobísť a tempu by to rozhodne prospelo.

O to lepšie sa mi však javí druhá novinka, a to detektívne dedukcie, kde je v stredobode pozornosti samotný Herlock Sholmes. Zabudnite pritom na jeho klasické stvárnenie – i jeho moderná verzia stvárnená Benedictom Cumberbatchom je ďaleko vernejšia pôvodnej predlohe. V tomto podaní totiž ide o silne excentrického a zábudlivého detektíva fungujúceho na metóde pokus omyl. Občas sa trafí do čierneho a príjemne vás prekvapí (najmä v závere vybraných prípadov), inokedy sa budete len smiať nad jeho absurdnými výrokmi, ktoré však budete môcť sami korigovať v spomínaných dedukciách a tým ho navádzať na správnu cestu. No i bez ohľadu na to si ho nepochybne obľúbite a dobrou správou je, že ako jedna z najdôležitejších postáv celej ságy má dostatok priestoru na vyniknutie.

V čom však spočíva výrazný rozdiel oproti predošlým častiam, je to, že viac ako o dve autonómne hry ide o dve časti jedného príbehu. Po prvýkrát v sérii dokonca nedochádza ani k tradičnej výmene prokurátora (teda… ale to by som už spoileroval) a od úvodného prípadu druhého dielu vás začne scenár zásobovať prekvapivými odpoveďami na nezodpovedané otázky, či rovno šokujúcimi zvratmi, vrhajúcimi odlišné svetlo na už známe udalosti. Miestami to môže pôsobiť až prekombinovane, no v konečnom dôsledku do seba všetko dokonale zapadne, za čo si tvorcovia zaslúžia obrovskú pochvalu. Po scenáristickej stránke ide skrátka o výbornú prácu, kde je prvý diel len akýmsi predkrmom k neskoršiemu hlavnému chodu. Ani ten pritom nie je v tomto smere zlý, no ďaleko viac ho tiahnu živelné postavy ako zápletka na pozadí.

Tak, ako je u novších prírastkov do série zvykom, aj tentokrát je prostredie, vrátane modelov, plne trojrozmerné a teda podstatne modernejšie pôsobiace. Tomu dojmu napomáhajú i kvalitnejšie animácie či práca s kamerovými uhlami, pričom – a to je najdôležitejšie – nemožno zabudnúť ani na vylepšenia súvisiace so samotným remasterom. Nakoniec, ako The Great Ace Attorney: Adventures, tak i The Great Ace Attorney 2: Resolve vyšli pôvodne len na Nintendo 3DS či mobilné zariadenia a vďaka zvýšenému rozlíšeniu vedia občas pôsobiť po vizuálnej stránke vcelku podmanivo. Nie vždy a na vybraných miestach cítiť rezervy, no obecne možno len ťažko kritizovať. Soundtrack je taktiež výborný, a to či už práve hrajú veselšie, alebo napínavejšie melódie. Pochváliť musím aj stabilný framerate a vôbec po všetkých stránkach mimoriadne kvalitný port, kde som na PC neregistroval žiadne problémy.

The Great Ace Attorney Chronicles obstojí i z pohľadu pomeru ceny a dĺžky. Za dvojicu hier síce zaplatíte cenu jedného AAA titulu, no predsa len ide o novšie záležitosti, výborne preložené, kvalitne zremasterované a v každej z nich viete stráviť i tridsať hodín. I keď – a to treba pripustiť – z istého pohľadu je takáto dĺžka i negatívom. Nebavíme sa síce o hrách, kde iba preklikávate text a dôležitú úlohu tu zohrávajú aj adventúrne prvky, ale vybrané úseky predsa len pôsobia trochu monotónnejšie. Občas by skrátka postačila jednoduchá výmena dej posúvajúcich informácií, lenže postavy majú nezriedka tendenciu siahodlho komentovať a slovne rozvíjať i ten najmenší detail. Kvalita je pritom vysoká a prekladatelia si dali prácu i so zachytením odlišných prízvukov prostredníctvom písaného textu (vďaka takmer úplnej absencii dabingu pochopiteľným), no ak nepatríte k tým, čo holdujú kvantám dialógových výmen a k aspoň priemerne zdatným angličtinárom, potom sa radšej poobzerajte inde. No vy ostatní – smelo do toho!

Komentuj!