Strangeland – Poetická nočná mora

Strangeland je novou hrou od Wormwood Studios, tvorcov adventúry Primordia, ktorá si svojho času našla mnoho prívržencov. Od jej vydania pritom uplynula takmer dekáda, no až po dlhých deviatich rokoch sme sa konečne dočkali duchovného nástupcu, ktorý však nie je tak úplne duchovným nástupcom. Stálo toto čakanie za to a dokáže sa Strangeland zaradiť medzi budúce adventúrne klasiky vytvorené v AGS engine?

Recenzovaná verzia: PC

Primordia mi svojho času až tak neučarovala ako iné hry vydávané pod hlavičkou Wadjet Eye Games typu Resonance, Technobabylon alebo Shardlight. Svoje kvality však nepochybne mala a medzi ne patril i vydarený AGS vizuál či pôsobivá atmosféra post-apokalyptickej budúcnosti. Zmienka o duchovnom nástupcovi dáva v prípade Strangeladu zmysel, nakoľko disponuje nielen podobným art štýlom, ale v konečnom dôsledku i podobne vystavanou zápletkou. Nejde však o žiadne, ani len nepriame, pokračovanie, ale o úplne nový, originálne vystavaný príbeh, stojaci na vlastných nohách. A minimálne v úvode na to ide veľmi dobre.

Ocitáte sa v koži neznámeho hrdinu na mieste, ktoré pripomína realitu iba veľmi vzdialene. Neviete kto ste, ako ste sa ocitli v až surrealisticky pôsobiacom prostredí takmer opusteného lunaparku a hneď v úvode pred vami navyše akási zlatovlasá žena spácha samovraždu skokom do studne. Bezprostredne na to vás kontaktuje tajomná osoba prostredníctvom blízkej telefónnej búdky, no ani tá vám nedá zmysluplné odpovede na vaše otázky. Skôr naopak a vedzte, že v ďalšom priebehu to rozhodne nebude lepšie. Behom priechodu týmito bezútešnými kulisami síce narazíte na viacero charakterov, no z ich kryptických odpovedí asi nebudete príliš múdri. Práve v týchto momentoch je však Strangeland najsilnejší a vaša hlava bude pracovať na plné obrátky.

O to viac ma však sklamalo vyvrcholenie príbehu. Jedným z problémov je, že hoci sú k dispozícii až štyri odlišné ukončenia, vo všetkých prípadoch platí, že výsledkom vášho snaženia je iba mimoriadne krátka cutscéna nasledovaná záverečnými titulkami. Žiadne výraznejšie rozvedenie, žiadny epilóg a mne to skrátka príde málo. Tým pádom nemá žiadny z koncov poriadny dopad a vo výsledku je teda jedno, čo si vlastne zvolíte. Iste, cesta je občas dôležitejšia ako cieľ, no ak sa na záver nedostaví poriadne zdôvodnenie celého diania a celé to končí až príliš náhle, logicky sa u vás po dohraní nedostaví ani poriadna katarzia.

Ale dobre, ak sa zameriame na samotnú cestu, v tomto smere možno Strangeland zhodnotiť ako vcelku vydarenú záležitosť. Len vizuálny štýl, tentoraz podporovaný dvojnásobným rozlíšením oproti Primordii, dokáže znova uchvátiť a pamätníci si v priebehu hrania nepochybne spomenú na kúsky ako Sanitarium, Dark Seed či I have No Mouth and I Must Scream (na ten dokonca zaznie i nepriama narážka). Hra je znova plne – a kvalitne – nadabovaná, soundtrack patrične atmosferický a ani po technickej stránke sa toho nedá veľa vytýkať. Akurát to prostredie pôsobí miestami až príliš monotematicky a nič na tom nemení ani finálny úsek hry situovaný inde.

Čo sa týka hrateľnosti, Strangeland vnímam ako jednoduchšiu záležitosť než bol jej predchodca. Logických hádaniek tu nie je príliš veľa a všetky dôležité informácie vám hra pre istotu zopakuje. To však, samozrejme, neznamená, že vás nemôže potrápiť. Môže, no reálne nehrozí, že by ste sa dostali do slepej uličky či sa dlhodobejšie zasekli. K dispozícii je totiž i vkusne zabudovaná nápoveda a hoci vám nedá ani zďaleka všetko ako na podnose, svoju funkciu plní veľmi dobre. Trochu by som však vytkol neexistujúcu funkciu zvýraznenia dôležitých bodov na ploche, čo je dnes už viac-menej štandardom. Istý čas som kvôli tomu prehliadal vstup do novej obrazovky, ktorý bol rafinovane ukrytý za iným objektom.

Škoda len celkovej krátkosti, keďže k záverečným titulkom sa dokážete dostať aj za štyri hodiny čistého času. A to skutočne nie je veľa, ani s prihliadnutím na to, že autori už dopredu avizovali o niečo menší rozsah. Teoreticky si pritom môžete natiahnuť zážitok opakovaným hraním, keďže podľa oficiálnej anotácie Strangeland ponúka odlišné voľby, riešenia logických hádaniek a rôzne konce. Každé z týchto tvrdení sa mi pritom javí ako nadnesené a nič z toho nevnímam ako relevantný dôvod pre opakovaný priechod. Ak si totiž chcete vyskúšať odlišný koniec, stačí vám jedna uložená pozícia v úplnom závere a behom pár minút máte vybavené. A to aj bez ohľadu na vaše predchádzajúce voľby, ktoré sú vyložene irelevantné.

V zásade teda prevláda spokojnosť, i keď skutočne len striedma. Čo som čakal, to som i dostal, no chcel som i niečo naviac, a to sa skrátka nedostavilo. Ak patríte medzi priaznivcov podobného štýlu, Strangeland pokojne vyskúšajte, s najväčšou pravdepodobnosťou nebudete sklamaní. Počítajte však s tým, že pojednáva o vcelku závažných veciach ako smútok, duševné choroby či sebapoškodzovanie a obsahuje aj viacero nepríjemne pôsobiacich obrázkov, ktoré zjemňuje výhradne pixel art. Boli ste varovaní, ďalej je to len na vás.

Komentuj!