Call of Duty: Black Ops Cold War – Jeden krok vpred, tri kroky vzad

Recenzovaná verzia: Xbox Series X

Rok sa s rokom stretol a na stôl sa nám dostáva ďalšie pokračovanie už legendárnej série Call of Duty. Tento rok zavítame do minulosti, do doby, kedy sa svet musel vysporiadať so Studenou vojnou. Vývojári od Treyarchu a Raven Software (samozrejme, pod vydavateľom Activision) namiešali skutočne pútavú fikciu, zasadenú do tohto historického obdobia. Call of Duty: Black Ops Cold War je však hrou, ktorá vykročila jedným krokom vpred, no zároveň zacúvala tri kroky vzad. V čom nový diel vyniká a v čom sme sa vrátili pár rokov dozadu?

Kampaň – krok vpred

Call of Duty: Black Ops Cold War vás upúta najmä svojou kampaňou. Tá je vôbec po prvýkrát nelineárna a dočkáte sa aj niekoľkých možných koncov. V rámci nej si môžete dokonca vytvoriť i vlastnú identitu, vybrať váš pôvod a nejaké tie unikátne perky. Nie je to veľa a určite nejde o komplexnosť, akú poznáme z RPG hier. No na druhej strane, Call of Duty je FPS titul a osobne ma v tomto smere plne uspokojil. Vo viacerých miestach v rámci kampane sa objavujú textové dialógy, na ktoré môžete reagovať a od toho sa bude ďalej odvíjať príbeh. Samotný hráč teda nevstupuje do diania len tonážou olova, ktorou zasypete svojich nepriateľov, ale aj dôležitými rozhodnutiami. No a rozhodnutia sú to skutočne veľké a dôležité, nejde o maličkosti typu odbočiť vpravo, či vľavo.

Ďalším novým zaujímavým prvkom je integrácia nástenky (evidence board) a úkrytu (safe house). Na nástenke nájdete podrobný brífing ku každej z misií, objekty s nimi súvisiace a dodatočné informácie po ich dokončení. Nástenka je interaktívna, obsahuje nielen hlavné, ale aj vedľajšie úlohy. Hra vás týmto spôsobom nabáda zopakovať si určité misie, aby ste mohli v rámci levelov pohľadať viacero dôkazov a tie vám pomohli pri rozhodovaní. Pred/po každej misii sa objavíte vo svojom úkryte, kde môžete dokonca diskutovať s jednotlivými členmi vašej družiny. Vďaka tomu si môžete ku každému z nich vybudovať vzťah, porozumieť ich charakteru.

Aj vďaka týmto vylepšeniam je kampaň Call of Duty: Black Ops Cold War posunutá na ďalšiu úroveň a osobne dúfam, že i tá budúca bude nasledovať jej príklad. Toto je však iba technická časť kroku vpred.

Príbeh je inak umiestnený do roku 1980 v čase Studenej vojny. Hlavnou postavou je agent CIA Russell Adler, ktorý napĺňa všetky stereotypy amerického hrdinu (strieborná hriva, zjazvená tvár a priam fanatická túžba po konci sovietskeho bloku). Ten prenasleduje Persea, údajného sovietskeho špióna, ktorého cieľom je rozvrátiť USA, a tým nakloniť rovnováhu síl veľmocí na stranu Sovietskeho zväzu. Fikcia je šikovne zapracovaná do reálnych udalostí, je komplexná a zvratov zažijete hneď niekoľko. Neexistujú dobré, či zlé voľby, existujú len voľby.

Okrem tradičnej run and gun náplne tu nájdete aj stealth či undercover misiu, no a, samozrejme, nesmie chýbať ani strieľacia sekvencia z vrtuľníka, ktorý budete môcť neskôr i chvíľu pilotovať. Jeho ovládanie je síce úplne hrozné, no nebudete ho musieť trpieť dlho. Príbeh je každopádne dobre dávkovaný, misie sú zaujímavé, nie príliš dlhé, ani príliš krátke. Pozriete sa do viacerých kútov sveta, stretnete niekoľko veľkých svetových postáv z tohto obdobia, či už na strane Sovietskeho zväzu, tak na strane USA, a na záver vás čaká niečo, čo by ste od kampane v Call of Duty nikdy nečakali. Hra totiž ponúka hneď niekoľko koncov. No a skutočne sa máte na čo tešiť, záver je priam grandiózny. Prostredia, ktorými prechádzate, sú inak oveľa otvorenejšie, ako ste zvyknutí z predošlých častí.

Ak by som mal teda vybrať jednu vec z celého Call of Duty: Black Ops Cold War, ktorá prekonala moje očakávania, bola by to určite kampaň. Klobúk dole.

Multiplayer – jeden krok vzad

Dosť bolo rozkoše, poďme však na multiplayer. No a tu vás skutočne nepoteším. V multiplayeri som nechal 25+ hodín (prevažne TDM) a budem porovnávať hlavne s minuloročným Modern Warfare. Oproti nemu je Cold War omnoho rýchlejší, promuje skôr pushing ako camping. Výber zbraní a ich kustomizácia je každopádne výborná. Balistické parametre v kombinácii s rôznymi doplnkami sú peknou čerešničkou na torte.

Hre však extrémne chýba obsah. Okrem tradičných režimov tu síce nájdete aj nejaké novinky (TDA, Hardpoint, Domination, Kill Confirmed, VIP Escort, Control, Free dor All a Search and Destroy), vo všeobecnosti však žiadna hitparáda (silno subjektívne, podaktorí hráči si nevedia vynachváliť napríklad VIP escort, či módy pre viacero hráčov). Niektoré mapy sa dajú hrať iba v konkrétnych režimoch, čo je do určitej miery pochopiteľné. No a režimu Fireteam: Dirty Bomb som vôbec neporozumel. Koncept je síce úplne jasný – ide o mód, kedy v menších skupinkách bojujete v akomsi Battle Royale svete, 10 tímov po štyroch hráčov. Hráči pobehujú po mape, zbierajú uránium a odpaľujú bomby….

Nech sa na to skrátka pozerám akokoľvek – nevidím jediný dôvod, prečo by som hral Cold War namiesto Modern Warfare. A presne toto je problém. Ak máme na trhu novinku, ktorá neprináša nič, čo by stálo za to, oplatí sa do nej vôbec investovať čas a peniaze? Za mňa jednoducho nie a spätne ľutujem, že som strávil v multiplayeri toľko hodín. Vrátil som sa teda k Modern Warfare, ktorý mi aj po roku vyčaril úsmev na tvári – integruje totiž nespočetne viac obsahu, no a ako som spomenul, samotný gameplay na modernom engine je na úplne inej úrovni. Score Streaky sú inak v poriadku, je ich dostatok, no fungujú trochu inak, ako ste zvyknutí z predošlej časti. Pri ich výbere si pritom dávajte pozor. Niektoré sú tak drahé, že pri vybraných herných režimoch ich nebudete vedieť získať, aj keď budete ako prví v tabuľke dominovať naprieč mapou.

Ku dňu zverejnenia recenzie si dovolím aj menšiu tabuľku pre porovnanie. Je síce nefér porovnávať titul, ktorá je na trhu rok proti hre, ktorá je podstatne mladšia, no pre predstavu:

Áno, bude to lepšie, áno máp bude časom viac, no aj kvôli tomuto sa skutočne neoplatí investovať do multiplayeru viac ako je potrebné na vymaxovanie levelu. Po desiatich hodinách skrátka zažijete všetko, čo hra ponúka. Slabé.

Klincom do rakvy je pre mňa existencia 20Hz serverov pri AAA titule v roku 2020… Ak hráte na konzole a používate zapnutý aim asist – čaká vás ďalšie prekvapenie. Ten je tak silný, že budete s ním buď donekonečna bojovať, alebo prestanete úplne mieriť sám a budete sa spoliehať len naň.

Technický stav – dva kroky vzad

Hra bežala na recenzovanej konzole bez problémov na 2K rozlíšení, a to pri plných 120 fps, čo znie priam neuveriteľne. Už v prvých momentoch však zistíte, že tu niečo nesedí. Hra sa síce hýbe viac ako dobre, no ak ste hrali minuloročný Modern Warfare, ihneď zistíte, čo to je.

Grafika je priam plastická. Už len z toho vám bude okamžite jasné, že Cold War nemôže v žiadnom prípade vychádzať z enginu, na ktorom bol postavený minuloročný Modern Warfare. Z hry sa vytratilo množstvo inovatívnych prvkov, ktoré priniesol reboot najúspešnejšej série Call of Duty a pohyb postavy, či gunplay pripomínajú skôr staršie diely ako Black Ops III. V praxi sa pritom vývojári vôbec netaja použitím staršieho enginu, na ktorý bolo nalepených niekoľko moderných technológií, aby hra vyzerala k svetu. Niekde to funguje viac, niekde menej.

Engine, na ktorom beží Cold War (založený na upgrade Black Ops III, v kombinácii s nástrojmi, ktoré priniesol Modern Warfare IW 8.0) inak prináša podporu pre nové konzoly PlayStation 5 a Xbox Series X/S, hardvérový ray tracing na spomínaných konzolách, PC ray tracing + DLSS podporu pre grafické karty Nvidia RTX. Na papieri to znie dobre, v praxi však hra vyzerá aj napriek podpore ray tracingu o niekoľko generácii horšie ako minuloročný Modern Warfare. A rovnako sa i hrá.

Skutočne nerozumiem tomuto rozhodnutiu. Po predstavení skvelého Modern Warfare som si nikdy nemyslel, že bude existovať akýkoľvek dôvod pozrieť sa späť. Jedinou výnimkou, kde to nie je na škodu, je multiplayerový mód Warzone z minuloročného Modern Warfare, ktorý tu hlási návrat. Bežný multiplayer však opäť používa starý modifikovaný engine. Fakt, že v rámci jednej hry budete mať odlišný zážitok z hrania je skrátka nepochopiteľný. Jednoducho napísané, Call of Duty: Black Ops Cold War posunul celú sériu o dva kroky vzad. Ak by som to mal napísať ešte inak, uviedol by som, že zatiaľ čo minuloročný Modern Warfare je autentický, Black Ops Cold War je viac cinematický.

Záver – ani ryba ani rak

Ak by nebolo skvelej kampane, ktorá priniesla mnoho vylepšení čo do príbehovej narácie, či samotných misií, bol by Call of Duty: Black Ops Cold War menším prepadákom. Multiplayer totiž nestojí za veľa – mapy sú nezaujímavé a je ich málo, herných režimov je taktiež pramálo, matchmaking v praxi vôbec nefunguje. Z každého uhla pohľadu je skrátka multiplayer minuloročného Call of Duty: Modern Warfare na úplne inej úrovni či už do obsahu, tak do samotnej hrateľnosti.

Ak k tomu pridáte staronový engine vylepšený len o technológiu ray tracing, máte na stole tri roky starú hru, ktorá vyzerá dobre len občas. A aj napriek tomu, že sa úprimne teším z faktu, že som si mohol na next-gen konzole zahrať FPS na 2K/120fps, za tú degradáciu kvality obrazu a hrateľnosti mi to skutočne nestálo.

Komentuj!