Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Tak, ako každý rok, aj teraz prichádza vydavateľ Activision s ďalším pokračovaním notoricky známej série Call of Duty. Táto snáď najznámejšia FPS séria rezonuje v srdciach hráčov už 16 rokov, a tak nie je prekvapením, že očakávania budú každý rok vysoké. Osobne patrím k hráčom, ktorí majú odohraný každý diel série od roku 2003, a tak som sa, samozrejme, na novinku od Infinity Ward skutočne tešil. Medzi hráčmi však podtitul „Modern Warfare“ znamená skutočne veľa, predsa len Call of Duty: Modern Warfare, 2, 3 patrili k najúspešnejším dielom série, a ak patríte k hráčom, ktorí hrávali Call of Duty v rokoch 2007-2011 viete presne, o čom píšem. Multiplayer série bol na vrchole a hra si užívala popularitu obrovskými dúškami.

Recenzovaná verzia: Xbox One X

Podarilo sa teda vývojárom aj v roku 2019 naplniť očakávania náročných hráčov? Alebo ide len o ďalší nezaujímavý diel zo série, na ktorý sa v histórii zabudne? Viac sa dozviete v recenzii.

Uspokojiť každého po 16-tich rokoch je nemožné

Recenziu by som začal tak trocha nezvyčajne, filozoficky. Hru sme dostali k recenzovaniu v deň vydania, a teda oproti pospolitému ľudu som hral bez akejkoľvek výhody v nahranom čase.

Už v prvý deň vydania recenzií som sa utvrdil v názore, že nový „Modern Warfare“ je skutočne dobrá hra. Svetovo uznávané plátky udeľovali dielu vysoké známky a dodnes je priemerom hodnotenia na Metacritic zelené číslo (v čase recenzie, záleží od platformy, no pohybujeme sa v známkach okolo 80-81/100). Niekedy sa však stane, že číslo od profesionálnych kritikov nekorešponduje so všeobecnou známkou, ktorú udeľujú samotní hráči. Tentokrát to však nabralo veľmi rýchly spád a dnešným dňom nám svieti na Metacritic červené číslo, ktoré ukazuje hodnotenie v okolí 3.5-4/10, opäť záleží od platformy. A číslo stále klesá. Pozrel som sa teda podrobnejšie do komentárov a to, čo som tam videl, ma tak trocha vystrašilo.

Dámy a páni, Call of Duty : Modern Warfare dostáva od užívateľov poriadne na držku za politickú nekorektnosť a prezentáciu „Social Justice Warrior“ ideológie. Review bombing sa naštartoval, a tak sa za pár dní od vydania spustila lavína kritiky smerovanej na tento titul. Ak si rýchlo preletíte negatívne recenzie, zistíte, že v nich málokto rieši samotnú hru, gameplay, multiplayer či nový vymakaný engine. Ľudí, ktorí hru hodnotia, vyrušuje „protiruská“ kampaň a žena ako líderka odboja. Niektoré recenzie tvrdia, že kampaň nového Call of Duty je čistá americká protiruská propaganda, a to kvalifikuje dielo na 0 bodov z 10. Nechcem nikomu nútiť žiaden názor, no rád by som podotkol, že táto recenzia nebude brať do úvahy politický tón samotnej kampane, rovnako nebudem pri hodnotení brať do úvahy ani fakt, že sa nám medzi hlavnými postavami objavila žena.

Tak, ako pri každom Call of Duty, aj dnes vidíme, že 16-ročná cesta IP si vyberá svoju daň každým rokom. Call of Duty je už tak rozšírená „casual“ hra, že je takmer nemožné uspokojiť široké spektrum publika. Jednoducho, ak vydáte to, po čom mnohí hráči bažia roky, a to nový diel série Modern Warfare so skvelým gameplayom, výborným enginom a pútavou kampaňou, aj tak sa v komunite nájdu ľudia, ktorí si nájdu niečo, na čom sa dá postaviť agenda pre review-bombing a známka pôjde konštantne dolu.

Kontroverzná kampaň – varovanie, niektoré scény zahŕňajú obsah nevhodný pre deti a citlivé povahy

Po vstupe do menu kampane vás privíta takto voľne preložený text s varovaním. Možno to pôsobí ako klišé, no je to skutočne tak. Kampaň je surová, pôsobí veľmi realisticky aj napriek tomu, že príbeh je založený na fikcii. Atmosféra je priam elektrizujúca a veľakrát kráčate mapou so zatajeným dychom a stiahnutým zvieračom.

O čom je teda ten kontroverzný príbeh? V roku 2019 počas tajnej operácie CIA agent Alex dostane za úlohu získať späť ukradnutú zásielku jedovatého plynu z Urzikstanu. Ako to však býva, nie všetko ide podľa plánu a už v prvých minútach sa nám príbeh zamotáva, keď neznáma entita naruší túto tajnú misiu amerického agenta, pričom zabije Alexových kolegov od CIA. Misia je teda neúspešná nielen v tom, že sa nepodarilo získať zásoby jedovatého plynu späť, no zároveň visí vo vzduchu otáznik, kto zásoby plynu ukradol a prečo. Veliteľka CIA jednotky, Kate Laswell, požiada o pomoc kapitána SAS, Johna Pricea, aby našli ukradnutú zásielku a deeskalovali konflikt s Ruskom. Už o 24 hodín sa rozpúta teroristické peklo na verejnosti. Piccadilly Circus v Londýne zasiahnu teroristi plnou silou. Práve v tejto misii priam žiari implementácia nového enginu a od tohto momentu sa stávate svedkom obrovského audio-vizuálneho divadla, ktoré nepoľavuje ani v neskorších štádiách kampane. Agent Alex je následne vyslaný na misiu do Urzikstanu, aby dokončil, čo začal – vypátral polohu jedovatého plynu a získal ho späť. V Urzikstane sa spojí s líderkou rebelov, Farah Karim, ktorá vás bude sprevádzať viacerými momentmi počas kampane.

Vzhľadom na to, že by som nerád vyspoileroval tie najväčšie zážitky kampane, nebudem ďalej pokračovať v popise udalostí. Napoviem len, že vás čaká niekoľko veľkých plot twistov, veľa kapitána Pricea, zaujímavých úloh a ako som už naznačil, veľké audio-vizuálne divadlo, ktoré sa odohráva v rôznych kútoch sveta.

Počas kampane som sa nestretol so žiadnym bugom, ktorý by mi bránil hru dohrať. Odporúčam hrať hru na vyššej obťažnosti, nakoľko to podstatne mení štýl, akým môžete hru hrať. Príliš nízka obťažnosť vám dovolí replikovať starý známy COD štýl boja, kde môžete hltať guľky ako na páse a pokiaľ sa dostatočne skoro stihnete skryť, ste v pohode. Ak si to však chcete už pri kampani užiť „novým štýlom“, začnite aspoň na úrovni Hardened, na ktorej vás už 3 guľky pošlú pod fialky. Štýl boja, ako aj samotná obťažnosť sú skutočne vlastné sérii Modern Warfare a držia sa skôr „bojového realizmu“ ako čistej run and gun arkády. Jednoducho napísané, ak nechcete neustále zomierať, musíte hrať s rozumom, doslova plánovať každý jeden pohyb, každá jedna vaša chyba v polohe voči streľbe bude odmenená smrťou. Mnohé situácie vás postavia pred morálnu dilemu a veľa rozhodnutí, ktoré spravíte, nebudú príjemné. Hra vyvoláva emóciu brilantne.

Celkovo príbeh, ako aj samotný gameplay v režime kampane, hodnotím veľmi dobre. Zo 14 misií vypichnem moje najobľúbenejšie, a to Piccadilly, Proxy War, The Wolfs Den, Old Comrades a Going Dark. Tieto misie za mňa patria k tomu najlepšiemu, čo séria Modern Warfare ponúkla za celú dobu svojej existencie.

Multiplayer – nové herné módy, Ground War, obrovský arzenál

Aký je multiplayer nového Modern Warfare? Poďme si najskôr zadefinovať základné premenné.

Vojak je umiestnený pevne nohami na zemi, nečakajte žiadne dvojité skoky alebo kráčanie po stenách. Tak, ako si boj pamätáte z Modern Warfare z roku 2007, tak ho dostanete naservírovaný aj tu. Žiadne RUN and GUN, žiadne šialené akrobatické skoky. V hre však zostal jeden moderný prvok pohybu, a to je takzvaný. „slide“, keď sa z behu po aktivácii zohnutia postava „šmykne“ kúsok po zemi.

Podobne je na tom aj arzenál zbraní, ich prispôsobenia, perky či kill-streaky. Arzenál je modernizovaný, no zabudnite na futuristické zbrane. Opäť je rozdelený veľmi tradične do kategórií útočných pušiek, SMG, brokovnice, LMGs (ľahké guľomety), strelecké pušky, snajperky, no a nechýba ani taktický štít. Každá zbraň ponúka jednotky až desiatky rôznych prispôsobení od násadky na hlaveň vo forme tlmiča, cez vymeniteľnú hlaveň, optiku, pažbu, no a v niektorých prípadoch sa čo-to zmestí aj pod samotnú hlaveň, napríklad granátomet. Každá zbraň umožňuje aj dodatočné osadenie zbrane samotným perkom, čo považujem za príjemnú zmenu. Okrem „osobných“ perkov máte teda k dispozícii aj perky vlastné pre každú zbraň samostatne, čo pridáva na komplexite arzenálu.

Čo sa týka sekundárnych zbraní, tu tradične nájdete pištole, rôzne raketomety, no a nechýba ani starý dobrý rambo nôž. Výstroj skompletizuje trojica perkov, ktorú doplnia jeden taktický a druhý útočný granát (alebo negranát – hádzacie nože).

Celkovo som s ponúknutým arzenálom nadmieru spokojný. Nájdete tam všetko, čo by som očakávali. Odomykanie jednotlivých zbraní, ako aj ich doplnkov, je viazané na level samotného charakteru/samotnej zbrane, ktorej sa daný doplnok týka. Opäť sa budem opakovať, rovnako, ako ste zvyknutí z Modern Warfare z roku 2007.

Snáď najväčšie doplnenie arzenálu zažili takzvané killstreaks. Sú to akési odmeny, ktoré hráč získava za sériu zabití bez smrti. Hra vás tak motivuje hrať viac takticky a zamerať sa na pozitívne KDA (kill/death ratio). Ku každému loadoutu si môžete vybrať až trojicu killstreakov, začínajúc osobným radarom za 3 killy, končiac Juggernautom, čo je v podstate bojový oblek s minigunom. Nechýbajú však ani tradičné UAV, podporné letectvo vo forme bombardérov, náletov či diaľkovo ovládané vojenské vozidlá (Wheelson, Infantry assault vehicle).

Ďalším doplnkom arzenálu je takzvaný field upgrade. Vo voľnom preklade je to niečo, čo vám umožní do určitej miery meniť pravidlá boja. Nájdete tu napríklad škatuľu s muníciou, ktorá vám umožní doplniť náboje a granáty počas boja. Je tu aj sledovací dron, ktorým získate okamžitú informáciu o polohe nepriateľa na mape. Ďalší upgrade sa zameriava na stíšenie vášho pohybu, či doplní muníciu o náboje, ktoré penetrujú hlinené steny ako maslo.

Výber samotného vojaka v podobe výberu operátora je príjemným doplnkom. Frakcie sú rozdelené medzi Coalition (SAS, Warcom, Demon Dogs) a Allegiance (Spetsnaz, Jackals, Chimera), pričom každá z frakcií ponúka na výber hneď niekoľko modelov postáv.

Poďme sa pozrieť na dostupné herné módy:

  • Team Deathmatch (1-6 hráčov na tím, prvý tím, ktorý dosiahne limit 75 zabití vyhráva)
  • Cyber Attack (1-6 hráčov na tím, hrá sa na 5 víťazných kôl, úlohou je v rámci kola získať EMP zariadenie a odpáliť s ním dátové centrum nepriateľského tímu)
  • Domination (1-6 hráčov na tím, 3 body na mape, kto dlhšie udrží väčší počet bodov, vyhráva)
  • Search and Destroy (1-6 hráčov na tím, herný režim kopíruje formulku známu z Counter Strike, jeden tím ukladá bombu, druhý sa ju snaží zneškodniť)
  • Headquaters (1-6 hráčov na tím, počas hry sa náhodne generujú na mape tzv. HQ, po ich obsadení sa tímu, ktorý HQ obsadil, vypína respawn mŕtvych kolegov, až kým HQ neobsadí nepriateľský tím. Kto prvý získa 200 bodov, vyhráva.)
  • TDM 20 Player
  • DOM 20 Player
  • Ground War (Zatiaľ historicky najväčší režim COD – v podstate ide o režim Domination vo väčšej mierke, mapy sú obrovské, v kombinácii s opatrným/taktickým gameplayom môže pôsobiť pre veteránov vo svete COD ako veľmi pomalý režim. 32 vs 32 )
  • Gunfight (2v2 – malé mapy, náhodne generovaný arzenál pre tím, zamerané na skill)
  • Free-for-all (každý proti každému, “rezačka” pre najnáročnejších osamelých vlkov)
  • Realism (tzv. Hardcore mód, žiaden HUD, žiadna mapa, najrealistickejší mód zo všetkých, len pre skúsených a trpezlivých hráčov)

Tak, tu to máte. Herných režimov je veľa a o dlhé hodiny zábavy máte postarané. Či už preferujete taktickú tímovú akciu, alebo si radi len tak zastrieľate, v novom Modern Warfare si každý príde na svoje. Jedinú kritiku mám k oslavovanému módu Ground War. Za mňa je mapa príliš veľká, hoci je komplexná a zaujímavá. Pôsobí to na mňa tak, že by do budúcna mohlo na mapu v režime Ground War pribudnúť omnoho viac hráčov bez toho, aby sa mapa preplnila a vznikol by tak opačný problém. Zaujímavou možnosťou je zahrať si niektoré mapy v nočnom režime, keď sa spoliehate na svoje nočné videnie či prácu so svetlom. V noci vynikne perfektný vizuál a práca so svetlom len podčiarkne dusnú atmosféru nočných máp. Celkovo nájdete v hre momentálne dostupných 23 máp. Zabudnite na tradičné trojkoridorové mapy. Každá mapa má niečo do seba a svojou komplexitou výrazne vybočujú z mapového dizajnu, na ktorý ste za posledné roky zvyknutí. Pomalší gameplay zameraný na taktiku a skill si užívam plnými dúškami.

Zombie sú fuč, privítajte CO-OP

Ak patríte k zarytým fanúšikom zombie režimu, sklamem vás. Nič také v Call of Duty : Modern Warfare nenájdete. Aby však v produkte nevznikla nenaplnená diera, Infinity Ward si pripravil pre hráčov kooperatívny mód, v ktorom budete môcť v podstate akoby pokračovať v kampani v kooperačnom móde, v spolupráci s ďalšími tromi hráčmi.

Momentálne sú k dispozícii 4 rôzne misie (Operation Headhunter, Operation Kuvalda, Operation Aladin, Operation Crosswinds). Ako idea na papieri to vyzerá dobre, a aj po odohraní prvých minút som bol z herného režimu nadšený.

„Toto je zábava“ vravím si po pár minútach, ako postupujeme prvou operáciou Headhunter. Už po chvíli ma však čakala ľadová sprcha v podobe takmer okamžitého „wipe“ (wipe = celý tím zomrie = hra sa končí neúspešne = je potreba reštartovať celú misiu od začiatku). Vravím si, dobre, skúsime znova a uvidíme. Žiaľ, ani po niekoľkých pokusoch sa mi nepodarilo so spoluhráčmi pokoriť ani len prvú operáciu. Čo je vo veci?

Režim Co-Op za mňa momentálne nefunguje. Popíšem prečo:

  • Hrať kooperatívne s náhodnými hráčmi je veľmi náročné, väčšina hráčov nemá (alebo nepoužíva) herné headsety a bez spolupráce sa nedá v operáciách spraviť vôbec nič.
  • Herný mód je príliš náročný, celá operácia sa skladá z niekoľkých objektívov, ktorých náročnosť exponenciálne stúpa. Ak ste na začiatku prechádzali prvým objektívom misie aj vo dvojici, v neskoršej fáze nebudete mať šancu.
  • Nepriatelia majú veľmi agresívny wallhack – doslova vás vidia cez stenu, vždy vedia, kde sa nachádzate, aj keď ste si istí, že vás daný nepriateľ nemal ako vidieť prechádzať na novú pozíciu.
  • Nepriatelia majú aim bota – sú až nechutne presní, s takmer akoukoľvek zbraňou sú schopní udeliť veľmi presné rany z obrovských vzdialeností bez toho, aby ste mali akúkoľvek šancu na streľbu zareagovať.
  • Nepriatelia majú náhodný spawn – v praxi to znamená, že misie nie sú koridorovo navrhnuté mapy, kde má každý nepriateľ cca rovnaké miesto, kde sa objaví, kedy sa objaví a kde sa môže pohybovať. Iste, možno to znie, že sa sťažujem na niečo, čo je v podstate bližšie realite, no v praxi to spôsobuje mnohé problémy. Jednoducho sa s tímom neviete danú mapu „naučiť“. Až na niektoré skriptované momenty je mapa otvorená a nepriatelia sa objavujú na úplne náhodných miestach. Veľakrát sa vám teda stane, že aj napriek tomu, že ste vyčistili danú oblasť od nepriateľov a všetci štyria ste ňou prešli, o pár sekúnd sa za vami objaví trojica nepriateľov, ktorá vás rozseká do pár sekúnd.
  • Z 20 priechodov prvej misie sa mi ju podarilo úspešne absolvovať raz. A ani to nebolo „fér“ spôsobom, nakoľko v prvej mape existuje „exploit“, vďaka ktorému sa viete dostať na strechu štadióna, odkiaľ získavate obrovskú výhodu a kontrolu nad bojiskom. Ani tam však nie ste v bezpečí.

Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, Co-Op režim je zaujímavý doplnok celku s veľkým potenciálom, ktorý však v momentálnom stave vôbec nefunguje a jeho hranie nie je zábava, skôr frustrácia. Myslím si však, že ak sa Infinity Ward s módom pohrá a pridá niekoľko nutných úprav, CO-OP môže byť niečo, čo bude plne suplovať legendárny Zombie mód.

Zvuk, vizuál, záver.

Zvuková stránka každej hry je pre mňa veľmi dôležitá. Považujem sa za „audiofila“, a teda záleží mi nielen na samotnej kvalite použitých vzoriek v hrách, ale aj na kvalitnej hudbe, ktorá vie vo veľa prípadoch dopĺňať atmosféru.

Call of Duty: Modern Warfare z tohto pohľadu vychádza veľmi dobre. V singleplayeri vynikne skvelá hudobná produkcia, ktorá sa však nebojí pracovať aj s úplným tichom. V rámci multiplayeru musím konštatovať, že kvalitný headset so širokým pravo/ľavým priestorovým prednesom poskytne nemalú taktickú výhodu v boji. Zvuky zbraní sú na úrovni, explózie ohúria, no zbytočne neohlušia.

Čo sa týka vizuálnej stránky veci, hru som recenzoval a hral na Xbox one X. Pre podrobný popis toho, ako hra pracuje s dynamickým rozlíšením a volumetrickým osvetlením, odporúčam video od profesionálov z Digital Foundry, kde experti dopodrobna popisujú vizuálnu stránku veci. Za mňa len dodám, že som z vizuálnej reprezentácie skutočne nadšený. Je priam neuveriteľné, aké veľké vizuálne divadlo sa dá zahrať aj na tak priemernom hardvéri, ktorý ponúka momentálna generácia herných konzol. Za veľa z toho vďačíme novému enginu.

Technicky som za celý test zažil jedno zamrznutie hry v multiplayeri. Bugmi zatiaľ najviac trpí režim Co-Op, v ktorom sa mi viackrát stalo, že som nevedel použiť killstreak, poprípade field upgrade.

Na záver by som rád dodal, že za mňa je Call of Duty: Modern Warfare z roku 2019 veľmi vydarenou FPS. Môže hrdo nosiť podtitul Modern Warfare, ktorému je plne verná. Ak si odmyslíme politické komentáre ku kampani a zatiaľ nevyladený Co-Op režim, máme pred sebou produkt, ktorý stojí za pozornosť aj pre úplných odporcov série Call of Duty.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Call of Duty: Modern Warfare – Návrat ku koreňom s novým enginom
Škoda rozbitého Co-op režimu, ktorý tvorí pomerovo 1/3 celej hry, a tak nemožno inak, ako strhnúť nejaké tie percentá. No inak sa Call of Duty: Modern Warfare skutočne vydaril. Na mieste je však obava z lepkavých prstov vydavateľa Activision, ktorý si s určitosťou skôr či neskôr monetizuje jednotlivé časti hry, čo určite odradí veľkú časť komunity. Momentálne nič také v hre nie je, no minulosť nás naučila, že tento krok je len otázka času.
Pozitíva
  • Nový engine posúva hru vizuálne/graficky na úplne novú úroveň
  • Herný štýl verný sérii Modern Warfare; skvelá kampaň s podrobným vyobrazením postáv
  • Multiplayer je skvelý, potešil taktickejší boj, úplne nový level dizajn dostupných máp; arzenál a nastavenia zbraní/postáv/perkov; levelovanie postavy je prirodzené a nepožaduje ďalšie investície
Negatíva
  • Co-op režim je v momentálnom stave takmer nehrateľný
  • Komunita vníma kampaň ako politickú propagandu
80%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
86%

Komentuj!

komentárov