Cyberpunk 2077 – Klenot ukrytý pod nánosom bahna

Cyberpunk 2077 bol oficiálne ohlásený ešte v roku 2012, no hoci bol prvý trailer zverejnený už na E3 2013 reálne sa dalo očakávať, že na výsledný projekt si fanúšikovia počkajú poriadne dlho. Už beztak nemalé očakávania ešte viac vzrástli po tom, čo si štúdio CD Projekt RED doslova podmanilo celý svet tretím dielom herného Zaklínača, no takmer nikto si nechcel pripustiť, že by sympaticky pôsobiaci Poliaci neustáli obrovský tlak. Lenže… práve k tomu nakoniec došlo, hoci z trochu iných dôvodov, ako čakal nejeden pesimista.

Recenzovaná verzia: PC

Pokiaľ sledujete dianie na hernej scéne, asi nemá cenu dopodrobna komentovať situáciu okolo Cyberpunku 2077, nakoľko jednotlivé médiá sa mu venujú na dennej báze. A ešte chvíľu budú, pretože bezprostredne po vydaní sa vyrojilo nemálo sklamaných, ba až nahnevaných hráčov, potrebujúcich si ventilovať svoje sklamanie… čo je odjakživa živnou pôdou na tematické články rozoberajúce, čo všetko sa nakoniec pokazilo a z akých dôvodov. No a v týchto dňoch si musí niečim podobným prechádzať aj štúdio, ktoré bolo ešte pred mesiacom jednou z najobľúbenejších firiem v tomto biznise. Čo je vlastne až smutné, a to o to viac, že hlavným kameňom úrazu nie je kvalita ako taká. Cyberpunk 2077 je totiž v jadre vynikajúcim kúskom, ktorý doplatil hlavne na dve veci – prehnané očakávania a nezvládnutý technický stav.

Hoci sa viaceré, menej optimistické, prognózy opierali o fakt, že ide o prvú hru poľského štúdiu nesúvisiacu so zaklínačským univerzom, v konečnom dôsledku boli ďaleko od pravdy. To je totiž ten najmenší problém. Stačí sa len zamerať na scenáristické remeslo, nakoľko Cyberpunk 2077 je názornou ukážkou toho, akoby sa mali písať singleplayerové hry. Hlavný príbeh má síce pozvoľnejší štart, no o to väčšie grády naberá s pribúdajúcimi misiami, pričom miestami dokáže navodiť aj zaujímavé otázky, či myšlienky. Ešte lepšie sú na tom samotné postavy, ktoré sa nesnažia prvoplánovo zapôsobiť na vaše pudy a s pribúdajúcim časom vám odhaľujú viac a viac vrstiev. To nakoniec platí aj pre marketingom do popredia tlačeného Johnny Silverhanda v podaní hviezdneho herca Keanu Reevesa. Dovolím si dokonca vysloviť názor, že nová hra poľských tvorcov triumfuje v tomto aspekte i nad tretím dielom Geraltovych dobrodružstiev a to nie je práve jednoduchá méta na prekonanie.

Ani po stránke hrateľnosti to zdanlivo neškrípe, nakoľko CD Projekt RED kopíruje do veľkej miery princípy, ktoré sa osvedčili už v spomínanom Zaklínačovi. Podobná je nakoniec i štruktúra questov, kde hlavnú zápletku znova dopĺňajú hrateľné sekvencie s mimoriadne silnou vedľajšou postavou, v rámci bočných aktivít nechýbajú ani preteky, či pästné súboje a pri prieskume mesta môžete na raziť aj na hromadu miest zaplnených nepriateľmi, kde si viete prísť na rozmanitú výbavu. Ani tentoraz pritom hlavná línia, kde sa hrá doslova o čas, nekorešponduje so zvyšným obsahom, a tu platí o to viac, že na pokračovanie vybraných story arcov musíte počkať, kým vám niekto nezavolá… a to môže trvať aj celé dni. To je však problém nejednej hry situovanej do otvoreného sveta a hoci by sa to dalo vyriešiť lepšie, asi je zbytočné sa v tom vŕtať.

Problematická nie je ani zmena perspektívy z third person na pohľad prvej osoby, ktorá je výhradne kozmetickou záležitosťou. Hoci by Cyberpunk 2077 dokázal fungovať aj bez nej, vo vybraných momentoch predsa len pomáha lepšiemu vžitiu sa do deja – azda len s výnimkou jazdenia po meste, no tam máte, našťastie, na výber. Samotné mesto a jeho okolie je inak veľmi pekné, šikovne nadizajnované a s príjemne rôznorodými štvrťami, kde narazíte ako na klasické kyberpukové propriety s množstvom farebných pútačov, no súčasne vás môže cesta zaviesť aj do tradičnejšieho geta, evokujúceho skôr sériu Grand Theft Auto. Čo sa síce môže v takto ladenom titule javiť kontraproduktívne, lenže práve túto rôznorodosť môžem v konečnom dôsledku zhodnotiť ako pozitívum. A to bez ohľadu na to, že mesto funguje výhradne ako kulisa, no k tomu sa ešte dostanem.

Oproti sérii The Witcher treba pochváliť i o niečo komplexnejší RPG systém. Už nehráte za predefinovanú postavu, ale cez relatívne postačujúci editor si máte možnosť navoliť ako pohlavie vášho charakteru, tak i jeho vzhľad . Rozvoj môžete následne smerovať viacerými smermi, pričom k dispozícii je hneď niekoľko štýlov hrania. Je iba na vás, či budete expertom na pušky, chladné zbrane, stealth, alebo budete likvidovať svojich oponentov pomocou hackovania. Stačí iba vedieť, že každý z týchto prístupov je dostatočne funkčný, pričom postavu si môžete vylepšovať aj inštaláciou kyberwaru do jednotlivých častí svojho tela. Nechýbajú ani upgrady a modifikácie zbraní, takže na svoje by si mal prísť každý. Po RPG stránke toho skrátka nemožno veľa vytýkať a z tohto pohľadu by som Cyberpunk 2077 označil za prepracovanejší Deus Ex: Human Revolution s podstatne lepšou akčnou zložku. I keď Doom Eternal od neho rozhodne neočakávajte, ten je ako čistokrvná FPS logicky niekde inde.

Zatiaľ teda iba chválim a navonok je všetko v poriadku. Bolo by až príliš jednoduché napísať, že hru zrážajú výlučne bugy (miestami až absurdné), či biedna optimalizácia a to komentujem iba mnou recenzovanú PC verziu. A som vlastne veľmi rád, že som neprišiel do styku s verziami určenými pre old-gen konzoly, ktoré sú pre mnohých nehrateľné – či už z dôvodu neustálych pádov, prudkých poklesov fps, alebo iných chybičiek na kráse. Zatajovať niečo podobné až do poslednej chvíle pritom predstavuje cestu do pekla a CD Projekt to teda schytáva oprávnene. No, samozrejme, ak máte doma osobný počítač, nič z toho sa vás nemusí priamo dotýkať. Lenže.. hoci je PC plaftorma tým najlepším miestom, kde si môžete aktuálne vychutnať toto očakávané sci-fi, optimálne to nie je ani na nej, čo som však načrtol už vyššie (nehovoriac o tom, že kvalitu spracovania naplno doceníte až na high-end zariadeniach). A že sa väčšina nedostatkov týka grafických glitchov a rozbitých animácií? To je síce pravda, no súčasne sa dá naraziť i chyby v skriptoch, ktoré vedia trochu viac znepríjemniť postup misiami. A to asi nikoho nepoteší.

Ani zďaleka to však nie je iba o technickom stave. Osobne som sa síce väčšinu času kráľovsky bavil, no objektívne nejde nevidieť, že Cyberpunk 2077 ako hra trochu zaspala dobu a zákonite sa tak stala obeťou svojich očakávaní. Na kopírovaní osvedčeného receptu nie je pritom nič zlé, no aj Ubisoft už pochopil, že open world hry si zaslúžia trochu iný prístup ako bombardovanie hráča množstvom ikoniek na mape a bezmyšlienkovité behanie od jedného otázniku k druhému. Takisto platí, že mesto je síce spracované pekne, ale nepôsobí vôbec živým dojmom. Interakcie s jeho obyvateľmi prakticky neexistujú a aj ich správanie pôsobí krajne strojovo, takže ak vás niekto zrazí pri prechádzaní cesty, ani sa neunúva zastaviť, pričom polícia to, samozrejme, ignoruje. Opačne to však podľa očakávaní neplatí a pri pri akomkoľvek prehrešku sa začnú jej príslušníci spawnovať za vašim chrbtom. No nie že by to bolo niečo hrozné – stačí len pár sekúnd jazdy od miesta činu a všetko je razom zabudnuté.

Takisto by sa dalo kritizovať viacero ďalších dizajnových nedostatkov, ktoré možno budú – a možno nie – opravené v budúcnosti. Nedostatkov ako slabšie spracovaná deštrukcia, správanie vody, jazdný model, či trochu chaotický inventár, respektíve UI ako celok. Diskutabilne pôsobí aj denník, kde sa nedajú zmysluplne filtrovať odohrané questy, vždy musíte mať označenú aspoň jednu misiu na sledovanie a a pri nákupe áut vám nie je schopný pripomenúť ako vyzerá dané vozidlo (miesto toho musíte smerovať do pošty). Diskutabilné sú aj niektoré prvky customizácie vašej postavy, ako pohlavné orgány (nemá to žiadny praktický význam), či životná cesta (s výnimkou kratučkého úvodu vlastne ani nepocítite zmenu). Radosť mi neurobilo ani to, že priamo pri hraní nie je možné vypnúť zobrazovanie pokrývky hlavy, ktorých vzhľad radšej nebudem komentovať.

No a takto by som ešte mohol pokračovať, nakoľko je cítiť, že hra skrátka nie je úplne vyladená. Pokiaľ však zalovíte vo svojej pamäti, určite si spomeniete, že CD Projekt RED nezaháľal ani v prípade The Witcher 3: Wild Hunt a niečo podobné sa dá očakávať i tentokrát. Otázkou je teda výhradne to, do akej miery vám podobné aspekty prekážajú. Osobne som dokázal nad väčšinu prižmúriť oči, nakoľko príbeh a postavy sú na jednotku, atmosféra funguje, questy vám nezriedka ponúkajú viacero možností ako postupovať, občas nechýbajú ani odlišne vyústenia a ako uspokojivý hodnotím aj úplný záver, do ktorého sa môžu premietnuť i vedľajšie misie. A úprimne si myslím, že viacerým to bude pohodlne stačiť – teda za predpokladu, že na nich hra nebude hádzať jeden bug za druhým. Čo síce nie je žiadna samozrejmosť, no podobní šťastlivci, samozrejme, existujú.

Zhodnotiť Cybepunk 2077 je nakoniec náročnejšia úloha, ako sa môže zdať. Na jednej strane prináša natoľko bohatý zážitok, že som mu ochotný i ja čo-to odpustiť, s vedomím svetlejších zajtrajškov… No na druhej strane, ak sa naň pozrieme ako na najočakávanejšiu hru celej dekády, ktorou bezpochyby bol, z tohto pohľadu to nie je až tak ružové. Vysoké kvality sú pritom nespochybniteľné, lenže pridaná hodnota v podobe niečoho naviac tu akosi absentuje. Na to je nová hra poľských tvorcov až príliš veľkou stávkou na istotu, ktorá ohromí hlavne scenáristickým remeslom. A nie, nie je to vonkoncom málo, práve naopak. Len tá vytúžená revolúcia sa skrátka nedostavila.

Komentuj!