A Plague Tale: Innocence – Príbeh dvoch súrodencov

Tradičných singleplayerových hier v poslednom čase ubúda. Čoraz viac vývojárov stavia na hre pre viacerých hráčov a príbehové kampane sa tak pomaly ale isto dostávajú do úzadia. Kartami po celom svete výrazne zamiešal i celosvetový fenomén Battle Royale, avšak stále sa nájdu i fanúšikovia, ktorí dávajú prednosť klasickým titulom určeným pre jedného hráča.  Mnoho tvorcov ich však stále drží nad vodou a k ním patria aj francúzski vývojári z Asobo Studia. Ako sa vydaril ich titul A Plague Tale: Innocence?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Zoznámte sa s francúzskymi vývojármi…

Francúzske Asobo Studio ani nebude mnohým fanúšikom vyložene známe. Na scéne pritom pôsobí už od roku 2002 a má za sebou nejednu hru, vrátane viacerých adaptácií pixarovských filmov, či pretekárskeho titulu Fuel z roku 2009. Ani jedna z nich sa však výraznejšie nezapísala do podvedomia fanúšikov, no v roku 2017 dokázalo na tlačovej konferencii E3 zaujať svojou akčnou adventúrou A Plague Tale: Innocence. Následne bolo o hre nejaký čas ticho, no Asobo Studio o niečo neskôr vrátilo úder a dalo všetkým najavo, že s kvalitnou príbehovou hrou, ktorá stavia najmä na spolupráci dvoch súrodencov, to myslí naozaj vážne.

Píše sa koniec roku 1348. Ocitáme sa vo francúzskom kráľovstve, kde sa deti lorda Roberta a Beatrice De Runy, dievčina Amicia a jej malý brat Hugo, dostávajú do neľahkej situácie. Francúzsko totiž čelí vojne zo strany Veľkej Británie a v krajine navyše zúri i čierna smrť. Aby táto dvojica prežila, neostáva im nič iné len sa pokúsiť ujsť niekam do bezpečia. Ich úhlavným nepriateľom však nebude iba hlad, ale aj ľudia, a v konečnom dôsledku i potkany prenášajúce mor. Hugo trpí navyše chorobou, o ktorej pôvode sa veľa nevie, z detí, pre ktorých kedysi pracovali sluhovia a bolo o nich dobre postarané, sa stávajú vyvrheli, ktorí musia prejsť obrovskou životnou skúškou a predčasne dospieť.

Cesta sa začína

Hoci Amicia v minulosti netrávila s Hugom veľa času, v samotnej hre sa to bude, pochopiteľne, naopak. Iba spoločnými silami sa totiž dokážu vzoprieť nepriaznivému osudu a poraziť ako mor, tak i protivníkov, ktorí im idú neustále po krku. Vojnou zmietané Francúzsko je obsadené inkvizíciou, ktorá vraždí všetko choré navôkol a nemá zľutovanie ani pred deťmi, či starými ľuďmi. Na zbrane ako meč, či luk však vopred zabudnite, vašim hlavným spoločníkom bude totiž prak. V jeho používaní je Amicia dostatočne skúsená, avšak nepísané pravidlo hovorí, že vždy môže byť aj lepšie a platí to aj v tomto prípade. Prak si tak môžete vylepšovať pri stolíkoch, ktoré budete neustále nachádzať počas hrania. Na to však budete musieť zbierať materiál, ako sú pevnejšie popruhy, či lepšia koža. K samotnej streľbe zase potrebujete muníciu a tam vám prídu vhod kamene, ktorými dokážete zraniť, či zabiť nepriateľov, respektíve menšie nádoby, ktorými viete upútať ich pozornosť. Toto však platí iba v prípade ľudských oponentov.

Do cesty sa vám totiž nezriedka postavia aj už spomínané potkany, ktoré žerú doslova všetko. A tam je to o niečom inom. Ich jediným nepriateľom je svetlo, takže ich budete musieť neustále plašiť pomocou zapálených faklí, svetlometov, či horiacimi konármi. V hre však figuruje i alchýmia a i tá dokáže poriadne zamiešať kartami z pohľadu konfrontácií s protivníkmi. Môžete sa totiž naučiť rôzne užitočné schopnosti ako Ignifer (zapaľujúce uhlíky), Extingius (uhasenie ohňa), Somnum (látka, ktorou viete uspať nepriateľa na krátku dobu), Luminosa (silné svetlo, ktorým môžete zabiť časť potkanov), či Odoris (prilákate na miesto na určitý čas potkanov). K tomu však musíte neustále zbierať suroviny ako alkohol, či síra, alebo rôzne rastliny, v ktorých sa vyzná obzvlášť Hugo a vďaka nemu sa o nich dozviete niečo viac.

Okrem praku si inak môžete vylepšovať aj vaše vrecká, či časti oblečenia. S väčšími vreckami môžete nosiť väčšie množstvo munície, lepšie oblečenie vám umožní pohybovať sa rýchlejšie a tichšie. V priebehu hrania sa každopádne dostanete do viacerých zaujímavých oblastí, ktoré tvoria lesy, opevnenia, či malé dedinky, no nechýbajú ani polia a lúky. Potkany a inkvizítori však číhajú skoro na každom rohu a nezriedka tak prichádza na rad stealth, ktorý tvorí alfu a omegu celého titulu. Hugovi, ale aj ďalším spoločníkom, ktorí sa k vám občas pripoja, pritom budete musieť priamo zadávať príkazy.

Čo sa vydarilo a čo zase trochu menej?

A Plague Tale: Innocence stavia aj na logických hádankách, no ako som si zo začiatku myslel, že pôjde o vodu na môj mlyn, nakoniec som zostal trochu sklamaný. Hádanky sú totiž naozaj veľmi jednoduché a často i jednotvárne. Vaše mozgové závity si tak precvičíte iba veľmi málo, ak vôbec, čo je vlastne škoda, keďže vývojári mohli využiť niektoré miesta omnoho lepšie a potrápiť hlavy hráčov podstatne viac. To sa týka aj súbojov, ktoré sú vcelku jednoduché a tak trochu stereotypné. Hoci hra stavia primárne na stealth mechanikách a nenúti vás zabíjať, ak sami nechcete, občas dôjde i na priame konfrontácie. No garantujem vám, že sa pri nich príliš nezapotíte. Je to vlastne až škoda, nakoľko stealth je tu implementovaný dobre. No s hádankami a súbojmi, ktorých tu ani ani je veľa, sa dalo naložiť i lepšie.

Čo si na A Plague Tale: Innocence cením najviac a čo sa autorom podarilo zvládnuť na jednotku, sú charaktery Amicie a Huga. Aj vedľajšie postavy sú zvládnuté veľmi dobre, ale ústredná dvojica oproti nim jednoznačne vyniká. Ich súrodenecké puto nie je spočiatku až tak silné ako v neskorších fázach, no o to zaujímavejšie je sledovať ako postupne narastá. Hugo je stále malý, veľa vecí nechápe sa neustále sa vás na niečo vypytuje. Občas zakričí aj keď to nie je potrebné, čím logicky upúta pozornosť nepriateľa. No vy stále chápete, že je to v prvom rade malý chlapec, ktorý skrátka spoznáva svet a jeho správanie dokonale odzrkadľuje jeho vek. Po čase si ho však obľúbite a to isté sa, samozrejme, týka aj Amicie. Za toto si Asobo Studio zaslúži potlesk, pretože správanie postáv dokonale zodpovedá veku, aj vzniknutým okolnostiam.

A ako je na tom hra celkovo?

Záverom sa ešte hodí spomenúť audiovizuálne spracovanie. Tu možno možno asi najviac chváliť hudbu, ktorá pomáha hre dodávať tú správnu atmosféru. Osobne ma však nemenej potešil aj skvelý dabing, pričom aj v tomto aspekte dominuje ústredná dvojica, z ktorých hlasov neustále cítite širokú škálu emócií.  S grafickou stránkou je to už o niečo slabšie. Hru som testoval na konzole PlayStation 4 a hoci bežala stabilne a v podstate som počas hrania nenarazil na žiadne zásadné bugy, z vizuálu je neustále cítiť, že za úplnou špičkou predsa len zaostáva. Toto sa však dá do istej miery odpustiť, nakoľko nejde o klasický AAA titul a hlavným ťahúňom titulu je predsa len dobre napísaný príbeh a jeho postavy. Z tohto pohľadu inak poteší aj to, že hra disponuje českými titulkami.

A Plague Tale: Innocence je príjemným singleplayerovým zážitkom, pričom jeho sedemnásť kapitol vám môže zabrať približne dvanásť až pätnásť hodín. To nie je úplne málo, no je pravdou, že menej by bolo niekedy viac a hrateľnosť začne byť postupom času predsa len trochu jednotvárnejšia. Preto radšej nemajte prehnane veľké očakávania, avšak hra rozhodne splnila svoj účel. Pokiaľ chcela primárne osloviť svojim príbehom a postavami, potom sa jej to jednoznačne podarilo a to i napriek tomu, že niektoré aspekty sa dali zvládnuť aj lepšie. Určite to pritom bolo možné, no ak máte chuť vyskúšať si niečo nové a netúžite po vyloženej výzve, A Plague Tale: Innocence by mohol byť tou správnou voľbou.

Komentuj!