Anthem – Dosiahli Bioware svoje dno?

Kanadské štúdio Bioware, tvorcovia veľkolepých a výborne hodnotených RPG titulov, nám konečne prinieslo svoju hernú novinku s názvom Anthem. Sami však už vopred tvrdili, že z ich strany pôjde o žánrovú odbočku, nakoľko s kooperačnými looter shooter akciami ešte nemali žiadne skúsenosti. Ako dopadol ich vstup do neprebádaných vôd? Môže Anthem konkurovať podobným, dnes už vyladeným a na obsah bohatým titulom ako Destiny 2, prípadne The Division? 

Recenzovaná verzia: PC

K vývojárskemu štúdiu Bioware mám už dlhé roky pozitívny vzťah a to hlavne vďaka ich prínosu RPG žánru. Pre mňa osobne ide o žáner, ktorý mi dokáže ponúknuť najsilnejší zážitok a je vcelku náročné vytvoriť kvalitný titul spadajúci do tejto kategórie. No práve takýmito unikátnymi zážitkami nás štúdio Bioware zásobovalo dlhé roky. Stačí si spomenúť na boje rytierov Jedi proti Sithom v titule Star Wars: Knights of the Old Republic alebo na science fiction epos Mass Effect, či fantasy ságu Baldur’s Gate. Dokonca i kontroverzná Andomeda, ku ktorej som pristupoval so značným odstupom, dokázala dodať silne nadpriemerné žánrové dobrodružstvo, ktoré adekvátne skĺbilo akciu s RPG elementami a súčasne prinieslo zaujímavý svet a silné postavy. O to viac ma ako fanúšika zamrzelo, že po slabšom prijatí bola táto séria dočasne odstavená k vode. Bioware však očividne neprestali pracovať na hrách a ešte v roku 2017 nám predstavili ich novinku Anthem.

Prechod zo zabehnutých vôd RPG žánru k čistokrvnejšej akcii som síce neprijal s nadšením, no utešoval som sa tým, že Bioware sú dostatočne skúsení vývojári a že určite vedia do čoho idú. Dokonca i zverejnené demo, ktorého sme sa dočkali ešte pred vydaním, mi dávalo nádej, že nepôjde o zlú hru.  Chcel som veriť, že šesťročný vývoj bude nakoniec zúročený a skutočne pôjde o masívnu online záležitosť, v ktorej nájdete obrovské svety, nespočetné množstvo úloh a zaujímavých príbehov. No hneď na úvod môžem zahlásiť, že hodnotiť Anthem ako celok je pre mňa mimoriadne náročné. Počas hrania sa vo mne neustále miešali pocity nadšenia, až eufórie, no v zápätí i nepochopenia, respektíve sklamania. Pokiaľ by ste tu náhodou hľadali klasické Bioware, tých talentovaných a šikovných tvorcov, ktorí stáli za zrodom žánrových legiend, Anthem vás jednoducho sklame, nakoľko pôsobí ako ďalší z radu žánrových polotovarov.

Príbehovo najplytší projekt kanadských tvorcov

O dejovej kostre sa mi hovorí azda najťažšie, nakoľko už dlho som pri tomto štúdiu nevidel niečo tak nekonzistentné. Chvíľami som mal až problém akceptovať, že ide o projekt, pod ktorým sú podpísaní Bioware. Poďme však pekne od počiatku a začnime pozitívne, nakoľko úvod do kráľovstva Bastion na neznámej planéte, kde sa Anthem odohráva, ešte naznačuje, že sa dočkáme klasickej naratívnej línie, na ktorú sme boli u tohto štúdia zakaždým zvyknutí. Samotné predstavenie sveta je pomerne rýchle, avšak dáva priestor na určité vetvenie, ku ktorému však, bohužiaľ, nikdy nedôjde. Zápletka sa sústreďuje okolo bezmenného pilota železného obleku, nazvaného Javelin.

Váš pilot prežil pomerne nebezpečný výlet do takzvaného Heart of Rage, kde sa mal spolu s ostatnými členmi tímu vysporiadať s touto nebezpečnou kataklizmou. Táto úloha však skončila obrovským nezdarom a okrem neho zostal nažive už iba starý pilot Haluk. Celá situácia mala za následok, že slobodní ľudia neustále ohrozovaní rozličnými frakciami, stvoreniami, ktoré po sebe zanechalo Anthem of Creation, či nevyspytateľným počasím, postupne stratili dôveru vo svojich železných záchrancov. Piloti spolu s ich Javelinmi prestali byť záchrancami, na ktorých sa každý spolieha a zo zostávajúcej hŕstky sa stali skôr potulní dobrodruhovia, ktorí sa nepletú do nebezpečných operácii. No keď sa začnú nad krajinou sťahovať mračná dobyvačných légii, musia to byť práve oni, kto povstane a bude bojovať za celú civilizáciu.

Bioware sa opäť snažia omieľať starú známu tému nadprirodzených božstiev, ktoré vytvorili celý svet, nachádzali sa na vrchole potravinového reťazca, avšak nakoniec z nejakého dôvodu opustili či už planétu, alebo rovno i galaxiu. Niečo podobné bolo zachytené i v Star Wars: Knights of the Old Republic a Mass Effect: Andromeda, avšak v oboch zmienených to fungovalo pomerne dobre. V Anthem je však táto rasa alebo entita nazývaná Anthem of Creation, čiže sila, ktorá je zdrojom celého sveta. Tú mali spracovávať takzvaní Shapers, avšak aj o nich sa dozviete iba pramálo. Celú hru som s napätím očakával, kedy budem môcť bližšie nahliadnuť do histórie tvorcov, no nič také sa nedostavilo. Momentálne je  otázne, či budú vývojári ďalej rozširovať svoje univerzum, no osobne by som nebol proti. Lore je totiž vcelku zaujímavé, len potrebuje ďalej rozvíjať.

Silnou stránkou predchádzajúcich projektov Bioware boli jednoznačne postavy. Či už sa jednalo o kladné, alebo záporné charaktery, dali vám patrične nahliadnuť do ich myšlienkových pochodov a vďaka tomu ste si k nim dokázali vybudovať vzťah. Na úplnom konci ste ich buď milovali, alebo nenávideli. Tu však nič podobné nečakajte, nakoľko sa budete doslova topiť v mori všedných postáv, ktoré vo vás budú vyvolávať skôr apatiu. Interakcia s nimi, ktorá je obmedzená iba na hlavnú základňu Fort Tarsis, je takmer nulová a dialógy väčšinou pôsobia kŕčovito a naivne. Jednoduché dialógové možnosti a v podstate neexistujúci dopad vašich rozhodnutí na dej vôbec neprospievajú k hernému zážitku a skôr búrajú už beztak málo výrazné RPG aspekty.

Aby som však iba nehanil, Anthem obsahuje i niekoľko skvelých momentov a relatívne zaujímavých osobností. Z vybraných scén doslova srší heroizmus a hoci viete, že stojíte proti niekoľkonásobnej presile a smerujete k takmer istej záhube, vďaka emóciám, ktoré náhle pocítite, sa veľmi radi vrhnete do víru akcie. Občas sa stane, že vás i zaujme osud tej či tej osoby a to sú presne tie unikátne momenty, kedy si s nostalgickou slzou v oku zaspomínate na scenáristické umenie starších projektov Bioware. Na doby, kedy ste aj niekoľko desiatok hodín riešili jednu silnú dejovú peripetiu a tá si vás dokázala naplno získať. Vďaka týmto zábleskom vám Anthem dokáže byť miestami sympatický, no podobné svetlé momenty sa zvyknú vytrácať až nepríjemne rýchlo. Ich miesto následne zaujme šeď a nezaujímavosť hlavnej dejovej línie, ktorej existenciu si miestami snáď ani neprajete.

Aj ten najefektnejší trik časom omrzí

Nádejný začiatok príbehu sa čiastočne prenáša i do hrateľnosti. Prelietavate nad nádherne spracovanou krajinou, občas zahliadnete kŕdle modrých vtákov, či nenápadného Grabbita, ktorý sa práve vynára zo svojej nory. Vietor buráca a kúsky rôzne tvarovaných modrastých dažďových kvapiek sa trieštia o váš svištiaci oblek. Po chvíľke plachtenia vletíte do rieky, kde plávate niekoľko minút, až sa nakoniec ocitnete v mechanických útrobách, v sieti obrovských železných trúbok bez začiatku a konca. Z každého kúta na vás sršia starobylé nápisy neznámej civilizácie a magickej, strieborno-sivej energie, ktorá vás priťahuje akousi neznámou silou. Rozhodne atraktívny začiatok, nie? Bohužiaľ, úvod patrí k tomu zďaleka najoriginálnejšiemu, čo Anthem ponúka. Po úvodnej hodine však už iba recykluje a neprináša takmer žiadne inovácie.

Prostredia sa vám časom začnú zdať fádne a monotónne, až sa nakoniec premenia na nič hovoriacu neživú vizuálnu kulisu, ktorá vám vlastne ani neprináša herný pôžitok. Samotný titul pritom obsahuje niekoľko atraktívnych prostredí, skrytých jaskýň, prípadne obludných nepriateľských základní, no autori ich využívajú iba výnimočne, čo je v podstate na škodu. Na pohľad sú nádherné,  no priamo v misiách sa do nich nepozriete a pri voľnom prieskume sveta nemáte ani najmenší dôvod ich navštevovať. Vrcholom všetkého je fakt, že počas určitých misií dokonca navštívite jedno a to isté miesto hneď niekoľkokrát.

Toto opätovné využívanie vybraných lokácii beriem zo strany autorov ako vyloženú lenivosť a názorne to poukazuje na prázdnosť celého sveta, ktorý trpí absenciou zapamätateľnejších miest. Anthem vo vás dokáže vzbudiť dobrý prvotný dojem, no ide len o efektné pozlátko. I napriek tomu, že s blížiacim sa koncom hry budete mať možnosť vidieť zopár krásne spracovaných hradov a podzemných oblastí, je to skrátka príliš málo.

Akcia, ktorá nedáva priestor na vydýchnutie

Čo sa týka akčnej zložky celého titulu, v tomto smere odviedli Bioware výbornú prácu. Pocit zo streľby je výborný, no je pravdou, že proti vám stoja primitívne nábojové špongie, ktoré opäť, po vzore nespočetného množstva podobne zameraných titulov, využívajú výhradne silu svojich počtov. Ich eliminácia je každopádne zábavná, no je cítiť, že bojom chýba väčšia výzva, ktorej sa nemusíte dočkať ani na vyšších obtiažnostiach. Samotná kooperácia, ktorá je dôležitou zložkou celého titulu, však funguje výborne a adrenalínovým prestrelkám dobre sekunduje aj vydarený hudobný sprievod.

Okrem strelných zbraní máte dispozícii i množstvo rôznorodých granátov, ktorými môžete zmrazovať alebo zapaľovať nepriateľov a následne ich rozdrviť tvrdou paľbou. K tomu môžete využiť aj ručné delo a ultimátnu schopnosť pred ktorou sa zatrasú aj tí najtuhší protivníci. Dokonca je tu i možnosť vytvárať kombá so zvýšenou efektivitou, keďže v inventári máte určité typy vybavenia, ktoré k tomu priamo slúžia. Potiaľ je všetko v poriadku.

I diametrálne odlišné Javelin obleky môžu na čas zahnať hroziaci stereotyp. Pod ruku sa vám dostanú tradičné archetypy, čiže nezničiteľný tank, mág, využívajúci skôr útoky elementov, bojovník na blízko a ranger, ktorý je všestranného zamerania. Ku každej vymenovanej triede musíte pristupovať trochu iným spôsobom, nakoľko sa líšia v odolnosti voči útokom, občas i zbraňovým arzenálom a ultimátnymi schopnosťami. Už dlho som nebol vyložene zaujatý vizuálnym spracovaním súbojov, no Anthem sa to podarilo. A je obdivuhodné, že i napriek premrštenému počtu výbušných efektov a desiatkam protivníkov, ktorí sa pohybujú na obrazovke, sme sa dočkali relatívne vyladenej optimalizácie. Dokonca ani v tých najsurovejších bitkách som sa nestretol s výraznejšími prepadmi snímok za sekundu.

Toto všetko je rozhodne fajn, avšak po čase veľmi rýchlo prídete na to, že okrem strieľania v hre nerobíte takmer nič iné. V rámci misie vás čaká dlhý let, strieľanie, následne opäť let, krátky dialóg, strieľanie, strieľanie a opäť strieľanie. Neskoršie fázy hry tak dokážu pôsobiť až úmorným dojmom a prvotná zábava sa rýchlo zmení v obyčajnú rutinu. Áno, spomínaná akcia je sice stále rovnako kvalitná, avšak stavať všetko výhradne na nej nie je úplne dobrý nápad. Sú hry, ktoré to vedia, no Anthem medzi ne nepatrí.

Stereotypné questy bez nápadu na vás číhajú za každým rohom

Hra inak disponuje nielen hlavnými, no i vedľajšími misiami, avšak rozdiel medzi nimi je takmer nebadateľný. Ich štruktúra je totiž zakaždým rovnaká. Úvodný briefing vo Fort Tarsis, krátky predslov pri štarte a potom vlastne už len nepretržitá akcia, občas prerušovaná mimoriadne triviálnymi hádankami.  Z tohto pohľadu na tom nie sú lepšie ani nepovinné Stronghold misie, no tie aspoň ako jediné ponúkajú o niečo väčšiu výzvu. Ide vlastne o klasické raidy, kde vás protivníci dokážu skoliť jednou alebo dvomi ranami. A to je aj jeden z dôvodov, prečo ich považujem za to najlepšie, čo môže hra v súčasnosti ponúknuť.

No a teraz skúste uhádnuť, koľko sa ich asi v hre nachádza priamo po štarte. Celým slovom tri. Dve unikátne misie tohto typu a posledný level, ktorý je rovnako prezentovaný ako Stronghold. Áno, ďalšie už boli, samozrejme, ohlasené a že ich bude v úvode menej, bolo známe už dlhšie. Osobne to však neberiem ako pádny argument. Podľa slov tvorcov bolo ich dielo vo vývoji dlhých šesť rokov a preto jendoducho nehodlám prehliadať fakt, že je v nej na začiatok nedostatok atraktívneho obsahu.

Toto všetko sa snažia Bioware maskovať otvoreným svetom, v ktorom sa môžete voľne pohybovať a hľadať záujmové miesta. No okrem občasných náhodných udalostí a nepriateľských hliadok sa v ňom neskrýva takmer nič ďalšie.  Žiadne skutočné dungeony, žiadne zaujímavé misie a z tohto pohľadu je freeplay aktuálne najväčším kameňom úrazu. Pokiaľ zoberieme do úvahy fakt, že v pláne je podpora na ďalších desať rokov, je jasné, že hra sa môže časom pekne zaplniť. Lenže ani to ešte samo o sebe nezaručuje kvalitný obsah, iba kvantitu.

Zaujímavý loot má vstup zakázaný 

Základom looter shooter žánru musí byť, aspoň podľa môjho názoru, kvalitné odmeňovanie v podobne zbraní, nových kusov vybavenia. Poctivá snaha a angažovanosť v náročných aktivitách by skrátka mali prinášať zaslúžené ovocie. A tak je tomu navonok aj tu, no osobne ma zaráža až smiešne malá dizajnová variabilita jednotlivých kúskov vybavenia. Po kompletnom priechode si totiž spomínam asi iba na tri rozličné dizajny každej zbraňovej kategórie. To by sa však samo o sebe dalo prehliadnuť, ak by každá zbraň disponovala diametrálne odlišnými atribútmi. Lenže nedisponuje. Niečo podobné je v tomto žánri jednoducho neprijateľné, nakoľko hráč následne nemá žiadnu motiváciu k skúšaniu vyšších obtiažností. A hoci koncept hry dáva priestor k drobnejším i väčším úpravám obleku, u zbraní si musíte vystačiť výhradne s výberom už dokončených kusov. Crafting je tým pádom úplne zbytočný, no a obchody, v ktorých si kupujete takéto komodity strácajú svoj zmysel.

V súčasnej podobe je Anthem vizuálne atraktívnou hru s výborne spracovanou akciou, no nič viac. Všetky tromfy si vystrieľa behom úvodných hodín a následne na vás doľahne frustrácia z nevyužitého potenciálu. Nakoľko ide o zástupcu skupiny Games as a service, osobne chcem veriť tomu, že časom dôjde k rapídnemu zlepšeniu, ako aj u oboch dielov Destiny. Základ nie je vôbec zlý a aj napriek adresovanej kritike sa chcem ešte vrátiť do tohto sveta. No Bioware na ňom budú musieť poriadne popracovať a až čas ukáže, či bude ich snaha úspešná, alebo nie. Ich povesť však zostane už navždy naštrbená a dovolím si napísať, že momentálne sa nachádzajú ešte v horšej situácii, než pred dvomi rokmi. Na pomyselné dno sa však dostali sami a iba oni sa z neho môžu vyhrabať späť.

Komentuj!