Feudal Alloy – Na potulkách českou Metroidvaniou

Český tvorca Lukáš Navrátil z Attu Games na seba prvýkrát upozornil platformovým titulom Toby: The Secret Mine. Vizuálne atraktívna nezávislá záležitosť však doplatila na všednú hrateľnosť a niekoľko zlých dizajnových rozhodnutí, ktoré jej podkopávali nohy natoľko, že získavala skôr priemerné, miestami i jemne nadpriemerné známky. Feudal Alloy však už pôsobí omnoho ambicióznejšie i prepracovanejšie, a to či už po vizuálnej stránke alebo po stránke samotnej hrateľnosti. Ako je na tom výsledný produkt? 

Recenzovaná verzia: PC

V jednom z nedávnych rozhovorov s hlavnými, no vlastne jedinými vývojármi Attu Games, Lukášom Navrátilom a Evou Balíkovou, som si ešte viac uvedomil výnimočnosť celého tohto projektu. Na úvod by som niektorým hráčom rád pripomenul, že sa nejedná o vyštudovaných počítačových tvorcov. Eva i Lukáš sú v podstate samoukovia, ktorí skrátka túžili vytvoriť vlastný herný projekt, pričom pri Tobym sa táto neskúsenosť do istej miery naozaj prejavila. Feudal Alloy je však trochu iný prípad a je z neho cítiť nielen väčšiu dávku úsila, no i prítomnosť jasného cieľa, ktorý tentoraz poháňal autorov. Vytvoriť typickú Metroidvaniu nie je nič jednoduché, no už na úvod môžem prezradiť, že Attu Games sa tejto náročnej úlohy zhostilo pomerne uspokojivo a za svoje snaženie si zaslúži pochvalu. A aj napriek chybičkám na kráse ide zrejme o najlepšiu českú Metroidvaniu, aká kedy vyšla.

Attu na ceste hradom i lesmi 

Tvorcovia očividne nechceli nikomu výrazne zamotávať hlavu zložitým dejom a preto prišli iba s jednoduchou premisou, ktorá ma úvod a záver a všetko medzi tým je vyplnené výhradne hrateľnosťou. Hlavnou postavou je robot ovládaný rybičkou menom Attu, ktorý sa vydáva na strastiplnú cestu za záchranou cenností robotov – veteránov, odcudzených akýmisi mechanickými zlodejmi. Po lúpeži a krátkom rozhodovaní sa tak Attu berie do svojich tenučkých kovových rúk zhrdzavený meč, ktorý má už svoje najlepšie roky za sebou, no nateraz mu musí poslúžiť. Následne otvára dvere do úzkeho poklopu, vedúceho do pivníc a tak sa začína odvíjať jeho dobrodružstvo.

Možno trošku zamrzí, že autori si príliš nelámali hlavu s vytváraním plnohodnotného sveta, keďže sa ocitáte niekde v nejakom čase, no v skutočnosti absolútne netušíte prečo sa veci odohrávajú, tak ako sa odohrávajú. Nik od nich nežiada vypracovanie veľkolepého univerza s pevne danými pravidlami, no takto všetka tá kuriózna štylizácia pôsobí skôr ako prostriedok k upútaniu pozornosti, než ako súčasť bizarného sveta. Stále však môžeme v kútiku duše dúfať, že autori v ich nadchádzajúcom projekte, ktorý sa podľa ich slov môže odohrávať v identickom svete, o niečo viac zapracujú na mytológii univerza, ktoré sa javí papierovo zaujímavo.

Skok sem, skok tam, seknutie, dash a vykrytie

Pokiaľ si ešte stále pamätáte pôvodné ukážky z roku 2017 a hru ste od tej doby nijak zvlášť nesledovali, finálna podoba vás trochu prekvapí. Video, ktoré sa dá stále vyhľadať prostredníctvom YouTube predsa len pôsobí omnoho komplexnejšie, skoro ako plnohodnotné nezávislé RPG. Zrejme sa však jednalo iba o prvotné nápady, ktoré museli byť, pravdepodobne, osekané, nakoľko takmer všetko pôsobí vo finálnom produkte zjednodušene. Netreba sa však príliš ohliadať za minulosťou a radšej sa pozrime na to, čo nám Feudal Alloy môže ponúknuť po stránke hrateľnosti vo svojej aktuálnej podobe.

Asi nikoho neprekvapí, že dôraz je do veľkej miery kladený na súboje a s protivníkmi sa tu budete stretávať pomerne často. Bojovať pritom musíte napríklad s pozemskými gigantickými rytiermi, disponujúcimi mečom smrtonosnejším než samotný Excalibur a dokonca i robotmi s dvoma nabrúsenými cirkulárkami. Nechýbajú ani včely, ktoré na vás budú vykonávať vzdušné nálety a ich cieľom je  vás poriadne bodnúť, prípadne na vás zhodiť bombu. Aby toho nebolo málo, musíte si dávať pozor i na statické míny, prípadne také, čo vysielajú elektrický prúd.

Pokiaľ sú protivníci osamotení, dokážete ich zdolať viac-menej bezproblémovo, no tvorcovia ich často spájajú do skupiniek a šikovne kombinujú. Nestačí totiž jedna nabrúsená píla, musí ju sprevádzať i roj rozhnevaných mechanický včiel, ktoré si vás zrejme pomýlili s medom alebo neopeleným kvetom. No a aby som nezabudol, občas sú ich utoky sprevádzané i nezničiteľnými delami, ktoré po vás pália každú sekundu. Preto si asi viete predstaviť, aké náročné je manažovať všetko to divoké skákanie so sekaním mečom a uhýbaním sa. Popritom si musíte sledovať i výdrž, respektíve prehrievanie sa, ktoré sa nesmie dostať do kritckých hodnôt, keďže to pre vás znamená nemožnosť vykonávať akékoľvek úkony. A verte, že neraz  vám z toho všetkého poriadne stúpne adrenalín.

Klasické útoky od vás vyžadujú iba jednoduché frenetické stláčanie jednej klávesy, respektíve tlačidla na gamepade. Attu začne následne divoko mávať mečom z jednej strany na druhú, čo mechanickým strojom poriadne zavarí súčiastky, a to až do takej miery, že sa nakoniec úplne roztrieštia. Nie s každým protivníkom je to však až takto jednoduché. Občas je nutné útoky postupne vykrývať a až potom z robota vymlátiť dušu. Inokedy zase musíte skákať, pretože protivníci sa nachádzajú vo vzduchu, čo je však ten najfrustrujúcejší typ oponenta, nakoľko pôsobí omnoho defenzívnejšie. S rovnakou stratégiou u každého rozhodne nepochodíte, občas to chce trochu premýšľania a naplánovania si útokov. Postupom času máte k dispozícii i čoraz lepšie vybavenie a tak začnete s radosťou používať v bojoch i bežné bomby, mraziace zmesi, prípadne zápalné fľaše. Niektorí protivníci vyložene vyžadujú používanie takýchto výbušných prostriedkov.

Najtvrdšou bojovou skúškou paradoxne nie sú dvaja prítomní bossovia, no arénové pasáže. Tie sa odohrávajú v malom koridore, kde na vás z oboch strán útočia rôznorodí protivníci, v neskorších fázach autori pridávajú i vyššie spomínané letecké nálety, laserové delá, či nutnosť bojovať na určitú dobu na malej kamennej platforme. Náročnosť je v tomto prípade naozaj pekelná a verím, že mnohí asi stratia nervy. Sympatické je aspoň to, že spravidla sa pred, alebo po týchto arénach nachádza úložný totem, ktorý vám Attua hneď vylieči. Eva i Lukáš si teda plne uvedomujú zvýšenú obtiažnosť a pristupujú ku koncovému hráčovi férovým spôsobom.

Attu Shakespeare, Attu dobrodruh, dokonca aj pirát 

K Metroidvanii sa tu pridružuje aj akýsi RPG element, i keď vo veľmi jednoduchej forme. Vyššie som naznačil, že po porazení protivníka z neho vypadnú súčiastky a tie zastávajú rolu skúsenostných bodov. Za určitý počet týchto bodov sa vám odomkne nový level, ktorý môžete využiť na zakúpenie vami vybranej schopnosti. Tie sú však rozdelené do troch archetypálnych tried, bojové zručnosti, odolnosť a chladenie, či odolnosti voči horúčavám, pričom poslednú zmienenú využívate najmä v horúcich oblastiach, kde sa Attuov meter okamžite vyšplhá na maximálnu úroveň. Mimo to musíte hľadať i obligátne dátové moduly, ktoré vám prepožičiavajú schopnosti typu dvojitý skok, vytvorenie elektrického poľa, prípadne akýsi rýchly sklz. Väčšina zo zmienených je priamo spätá s postupom v hlavnom príbehu, keďže autori vám do cesty stavajú novšie a novšie prekážky, ktoré bez nájdenia týchto modulov neprekonáte.

Omnoho zaujímavejšie však už pôsobia samotné brnenia. Ak mám byť úprimný, osobne ma zaujímali skôr z vizuálneho hľadiska, než z praktického. Jedná sa totiž o nádherné odevné sety, ktoré po kompletnom vyzbieraní, prípadne zakúpení v obchode vytvárajú unikátny tematický kostým. Obsahujú i rozdielne štatistiky, teda vám dávajú pomerne voľnú ruku vo vytváraní si kvalitného setu, kde vám asi odporúčam kombináciu silného meča a brnenia, ktoré dokáže rýchlo znížiť vaše prehrievanie. Silné útoky prirodzene potrebuje, no rozhodne nechcete kvôli nedostatočnému chladeniu zaujať statickú pozíciu, nakoľko to pre vás často môže predstavovať rýchlu cestu do šrotu.

Výtvarná stránka je hotovým umeleckým dielom 

Pokiaľ je niečo na Feudal Alloy zvládnuté naozaj bravúrne, tak je to jeho vizuálna stránka. Druhý počin Attu Games vám síce neponúkne detailnú grafickú stránku ako plnohodnotný AAA počin, avšak svoj nižší rozpočet zakrýva za prekrásne kreslené kulisy. Tie majú veľmi blízko k štylizácii titulu Cuphead, akurát tu sa dočkáte omnoho sýtejších a živo pôsobiacich farebných kombinácii. Tvorcovia týmto spôsobom zakrývajú i istú monotónnosť jednotlivých sekcií sveta, ktoré sa vám občas môžu zlievať, avšak ja som sa často len kochal nádherným výtvarným štýlom.

Samotný svet je inak rozdelený do deviatich unikátnych lokácii. Tie v sebe zahŕňajú rôzne skalné chodby honosné pivnice, hradné interiéry, lesné exteriéry, pričom toto všetko je navzájom prepojené sieťou skratiek, skrytých uličiek, zničiteľných stien a ďalšími podobnými úkrytmi. Na pokorenie jedného veľkého sektora väčšinou musíte vyriešiť elementárnu hádanku, pochopiteľne rozsekať kvantum mechanických protivníkov, no výrazne je zastúpené i platformovanie. Najzábavnejšie pôsobia práve tie pasáže, ktoré vás nútia bojovať i skákať zároveň, pričom autori vytvárajú veľmi chutný herný koktail, ktorého hranie vás baví. To však platí najmä za predpokladu, že sa nestratíte, nakoľko opätovné hľadanie tej správnej cesty, aj kvôli neustálemu backtrackingu, občas trvá dlhšie, ako by ste si priali.

Metroidvania bez mapy a s tutoriálmi, alebo práve naopak? 

Niektoré zahraničné portály majú menšie výhrady k absencii klasickej mapy, avšak ja by som rád uviedol veci na pravú mieru. Feudal Alloy totiž obsahuje unikátnu mapu ku každému jednému sektoru, no najprv ju musíte v každom leveli nájsť. A ako už isto tušíte, zobrazia sa vám na nej iba tie lokácie, ktoré ste už preskúmali a navštívili, čiže aktualizuje sa na základe vami videného. Tento prvok teoreticky nemusí sadnúť každému, no v prípade, že by vám Attu Games ihneď ponúkli kompletnú mapu celého sveta, nestratilo by sa vlastne kúzlo neznámeho? A aj o tom je tento žáner, o preskúmavaní a hľadaní správnej cesty za neustáleho sprievodu nebezpečenstva. Osobne teda toto autorské rozhodnutie plne akceptujem.

Istým spôsobom však musím skritizovať takmer úplnú absenciu tutoriálov. K základným mechanikám síce dostanete jednoduchý textový popis, ktorý hravo pochopíte, avšak občas by sa niečo podobné hodilo i k prekážkam, prípadne niektorým protivníkom. Často sa ocitáte v pozícii, kde si nie ste úplne istý, ako pristupovať k danému protivníkovi, čo môže viesť až k nechcenej frustrácii. Len nad pokorením niektorých kamenných, či elektrických stien som premýšľal pomerne dlho. Testoval som rôzne typy granátov, sekanie mečom, no nič nepomáhalo až som po niekoľkých minútach rezignoval a až približne v polovici hry zistil, že musím získať modul, ktorý ma obdarí potrebnou schopnosťou. Pritom často by stačilo pridať iba jednoduchý textový popis, ktorý všetko vyjasní.

Minulý rok sme tu mali realistické stredoveké Kingdom Come: Deliverance, tentoraz tu zase máme Feudal Alloy s mierne groteskným nádychom. Nejde o veľkolepý počin, ktorý by si dokázal plne získať média, skôr o príjemnú zábavu, ktorá v podstate reinkarnuje dnes už trochu zaprášený žáner. Obohacuje ho pritom o svižnú hrateľnosť a krásny vizuál a preto je možné, že ho ocenia i mladšie vekové kategórie, samozrejme za predpokladu, že dokážu pokoriť občas nekompromisnú obtiažnosť. Starší hráči však dostanú solídnu Metroidvaniu, za ktorú sa Attu Games určite nemusia hanbiť. Vlastne by som sa vôbec nedivil, keby im práve tento projekt takpovediac otvoril dvere a verím, že sa im nabudúce podarí získať ešte o niečo vyšší rozpočet. Je až úctyhodné, čo dokázali vytvoriť vo dvojici a a rád by som od nich videl aj niečo ešte ambicióznejšie.  Otázkou však zostáva, aký žáner si vyberú nabudúce.

Komentuj!