Madden NFL 19 – Kontaktný šport v najlepšej forme

EA Sports tvoria a vydávajú rôzne športové tituly už od roku 1991 a pod ich taktovkou každoročne vychádzajú rôzne série ako napríklad FIFA, NHL, či alebo aj Madden NFL. Práve najnovší ročník amerického futbalu si už narozdiel od svojich žánrových kolegov odbil tohtoročný štart a preto sa v dnešnej recenzii pozrieme na to, či Madden NFL 19 stojí za kúpu, alebo nie.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Hoci je história NFL pomerne bohatá a zaujímavá, nebudeme si ju zbytočne rozoberať. Stačí zdôrazniť, že EA rozhodne nie sú žiadnym nováčikom v sérii Madden NFL, pretože na vývoji virtuálnych verzii tohto športu sa aktívne podieľajú už poriadne dlho. To už samo o sebe naznačuje kvalitu a silu tejto značky, takže asi nikoho neprekvapí to, že i Madden NFL 19 je skvelou športovou simuláciou. Omnoho podstatnejšie sú však otázky, týkajúce sa obsahu, hrateľnosti a podobnosti s predošlým ročníkom. Pokiaľ patríte k hráčom, ktorí stále váhajú a nevedia, či sa do týchto kontaktných šachov pustiť, no aj v prípade, že ste veteráni, vracajúci sa na dobre známe zelené polia, táto recenzia vám môže ponúknuť pomerne detailný pohľad do celého zákulisia Madden NFL 19.

Devin a Colton sa vracajú domov 

Vlaňajší Madden NFL 18, po vzore série FIFA, ktorá vlastne odštartovala trend plnohodnotných príbehových módov v športových hrách, obsahoval okrem klasických zápasových režimov i mód nazvaný Longshot. Jednalo sa o variáciu na Journey Alexa Huntera, avšak, pravdepodobne, ste o ňom nepočuli a to už len z toho dôvodu, že séria Madden je omnoho populárnejšia u amerických hráčov, než tu v Európe.

Celý príbeh sa dá veľmi rýchlo priblížiť, nakoľko pojednáva o dvoch nádejných hráčoch amerického futbalu, ktorými sú Devin Wade a Colton Cruise. Tí sa čistou náhodou dostanú do televíznej relácie nazvanej Longshot. Jej náplňou je sledovať hráčov s malou šancou na získanie štatútu profesionálneho hráča amerického futbalu na ich ceste za snom. Samozrejme, Devin aj Colton boli na vysokej škole talentovanými hráčmi, no každý má svojich démonov a vďaka tomu ich vzostup nepatrí medzi tie najplynulejšie.

Longshot – Homecoming priamo nadväzuje na predošlý ročník a teda je povedomie o postavách, vzťahoch, či situácii nutnosťou. Na pokračovaní ma však prekvapilo to, že hranie futbalu a všetko to jeho zákulisie, súperenie o pozície, nutnosť neustále skórovať a presne prihrávať, či získať si priazeň fanúšikov, no hlavne trénerov je v podstate odstavené na druhú koľaj. Omnoho viac sa príbeh sústreďuje na rodinné drámy, sociálne hodnoty a opäť, celkom neočakávane, na príbehy outsiderov.

Áno, takmer z každej scény cítiť klišé, naivitu a vlastne aj politickú korektnosť. Tá sa prejavuje napríklad v tom, že i ženská protagonistka môže hrať po boku statných chlapov futbal alebo nepočujúci teenager, ako inak neobľúbený a zosmiešňovaný v kolektíve, môže zasa perfektne prihrávať. Nejakým zvláštnym spôsobom to však všetko dohromady funguje, takže minimálne po scenáristickej a režisérskej stránke môžeme Longshot – Homecoming pochváliť. Rob Schneider, ako jedna z dôležitých postáv, je taktiež vcelku milým prekvapením, aj keď ani vo svete videohier sa mu nepodarilo zbaviť nálepky komika.

Hrateľnosť však, pochopiteľne, primárne pozostáva zo samotných zápasov, v ktorých máte niekedy špeciálne požiadavky na splnenie úlohy. Ako príklad môžeme spomenúť flashback, v ktorom ste museli dať touchdown s vopred určenými hráčmi. Spomínaná hrateľnosť príbehu pôsobí ako jednoduchá arkáda, no niekedy som mal problém s prílišnými obmedzeniami. Väčšinou totiž musíte na slovo počúvať trénera a tým pádom sa z väčšiny zápasov vytráca akýkoľvek prvok taktiky, či premýšľania. Niekto síce môže argumentovať, že sa jedná iba o príbehový mód, avšak z môjho pohľadu to rozhodne nie je dôvod na neustále vodenie hráčov za ruku. Netvrdím však, že sa tu neobjavia aj taktickejšie pasáže, no celému módu by prospelo, keby ich bolo viac.

Logika hry je prvoradá

Pre neznalcov amerického futbalu môžeme upresniť, čo je vlastne podstatou tohto populárneho športu. Mnohým nezainteresovaným to totiž môže pripadať tak, že dvadsaťjeden hráčov, ktorí sú rozdelení do dvoch samostatných tímov, sa stretne na sto yardovom ihrisku a začnú do seba narážať telami. Pokiaľ by ste však takýmto spôsobom pristupovali aj k videohernému počinu od EA, tak by ste jeho hranie veľmi rýchlo a rozhorčene ukončili. Ako v každej inej hre, tak aj tu sú pravidlá základ a preto je aspoň dobré vedieť, že každý tím má počas svojej útočnej fázy tri pokusy na to, aby pokoril desať yardov, či už utekaním alebo dobre mierenou prihrávkou.

V prípade, že sa mu to podarí, tak získava ďalšie pokusy na ďalších desať yardov, inak totiž loptu získava oponent. To znamená, že sa musíte predrať súperovou obranou taktizovaním. Pokiaľ patríte k úplným nováčikom, tak by ste mali vedieť, že na taktizovanie je hra pomerne náročná, dokonca by sme mohli povedať, že ho priam vyžaduje. Predtým, ako sa hru naučíte ovládať, orientovať sa v pravidlách a rôznych útočných a obranných pozíciách, tak pokojne môže ubehnúť aj pár desiatok hodín. Pochopiť logiku hry a správna aplikácia pravidel v praxi sú v tomto prípade dva úplne odlišné aspekty, avšak vašou úlohou je zvládnuť oboje. Preto je potreba neustále trénovať, skúšať pracovať s rôznymi tímami a hlavne nezanedbať tréningový mód, ktorý vás zoznámi so základmi hrania. Viem si síce predstaviť, že autori by mohli byť na nováčikov aj prívetivejší, pretože úvodné hodiny môžu byť pre niektorých frustrujúce, no treba vytrvať a mať pevné nervy. Vašou odmenou totiž budú stovky príjemne strávených hodín pri tomto virtuálnom športe.

Touchdown predstavuje obrovskú radosť

Skórovať vo virtuálnom hokeji, futbale alebo aj basketbale skutočne nie je až tak náročné. Stačí poznať niekoľko trikov, zručne zaobchádzať s hráčmi a nakoniec zdarne doviesť loptu do súperovej bránky alebo koša. V americkom futbale však dôležitú rolu hrá moment prekvapenia a istým spôsobom aj šťastie. Ako už jasne napovedal aj predošlý odstavec, podstatné je poznať vašu vlastnú taktiku. Sami musíte zistiť, či radšej cez ihrisko bežíte, hádžete dlhé prihrávky alebo po malých yardoch postupujete s krátkymi alebo stredne dlhými nahrávkami. Tiež je nutné naučiť sa čítať v súperovi a rýchlo hľadať voľných hráčov. Niekedy máte len pár sekúnd na rýchlu reakciu a v prípade, že nestihnete využiť jedinečnú šancu na prihrávku či únik, môžete stratiť útočnú pozíciu, či drahocenný pokus. Touchdown je výsledkom dlhého snaženia sa, metaforicky povedané vojnového pochodu, v ktorom umom a nemilosrdným útokom nakoniec zaženiete súpera do slepej uličky, odvediete jeho pozornosť, avšak fatálna rana padne na úplne iné miesto. Radosť z úspešného útoku je v tomto prípade neopísateľná.

Element náhody závisí aj od hráčom zvolenej náročnosti. V bežných zápasoch si síce môžete podľa vlastného uváženia prepínať medzi jednotlivými hráčmi, no i napriek veľkému snaženiu, sa vám jednoducho niekedy nepodarí loptu chytiť a to aj v prípade, že ste ju hodili na voľného hráča. Na vyšších obtiažnostiach sú schopnosti hráčov nastavené priveľmi nízko, vďaka čomu pôsobia aj tie najlepšie tímy ako treťotriedni začiatočníci. EA však prišlo s niečim, čo by som osobne nazval tvorbou vlastnej úrovne obtiažnosti. V nastaveniach môžete ľubovoľne upravovať schopnosti hráčov v chytaní lopty, bránení, či utekaní a to isté platí aj pre umelú inteligenciu súperov. Môžete si tak hru prispôsobiť vašim predstavám, nebyť zbytočne frustrovaný neschopnosťou vašich spoluhráčov a železnou neporaziteľnosťou vašich súperov.

Simulácia i arkáda v jednom? 

Veľmi prívetivo pôsobí aj fakt, že pokiaľ vám príliš nesedí simulačné správanie sa hráčov na poli, je tu pre vás takzvaný arkádový režim. V ňom je prihrávanie, útočenie i obrana o niečo jednoduchšie, nakoľko tento režim má byť čo najefektnejší. To znamená, že v ňom padajú tie najkrajšie prihrávky, sú prítomné naozaj nevídané kľučky, no i tie najtvrdšie zákroky. Netreba si však mylne myslieť, že v tomto režime nemusíte rešpektovať hráčske tabuľky a tým pádom úplne ignorovať prvok taktizovania. Ten zostáva stále zachovaný, pričom takýto prístup zo strany autorov rozhodne kvitujem.

Okrem Longshot – Homecoming je k dispozícii aj klasický Ultimate Team, ktorý netreba nijak zvlášť predstavovať. Tým ďaleko najzaujímavejším je však Franchise, čiže sezóna za sezónou. V ňom preberiete úlohu manažéra i hráčov a staráte sa o svoj klub. To zahŕňa poctivé tréningy pred každým zápasom, nakupovanie, vymieňanie a predávanie hráčov, no i samotné hranie, pričom si môžete zvoliť medzi celým zápasom, obrannou alebo útočnou pozíciou. Za zaujímavý považujem aj fakt, že v tomto móde sa naskytuje možnosť hrať proti živým hráčom. V praxi to môžete dotiahnuť až do takého štádia, že každý jeden tím bude ovládaný skutočnými hráčmi a nie umelou inteligenciou, čím sa zápasy stávajú ešte viac zaujímavejšími.

Madden postihol neduh väčšiny športových titulov

Čo majú spoločné všetky športové série od EA? Presne tak, vychádzajú v podstate každý rok a v istom smere sa to na nich aj podpisuje. Ak náhodou očakávate od Madden NFL 19 výraznejší grafický skok, v tomto ohľade vás titul určite sklame. Na jednej strane tu síce máme krásne spracované štadióny, realistickejšiu fyziku, dokonca aj hráči vyzerajú z diaľky pomerne dobre. Nehovoriac o tom, že sa dresy po čase zašpinia a spomalené zábery na úžasné zákroky pôsobia miestami až ohromujúco. Všetko je však iba pozlátko, ktoré sa vytratí v momente, kedy sa na hru pozriete z väčšej blízkosti. V detailnejších záberoch na hráčov, rozhodcov, fanúšikov i štadióny si razom začnete všímať mnohé grafické nedostatky. Tie síce nie sú nijak markantné, no zážitok rozhodne nevylepšujú. To je však problémom takmer každého športového počinu od EA, takže nemôžeme z tohto neduhu viniť iba Madden. Vývojári očividne radšej investovali peniaze do komerčného spotu s Nicki Minaj, než do nejakých výraznejších grafických úprav.

Ako však už bolo povedané aj v úvode, Madden NFL 19 je rozhodne skvelou hrou. Nedá sa síce bezvýhradne odporučiť každému, no pokiaľ patríte k hráčom, ktorí majú pevnejšie nervy a zároveň chuť k učeniu sa zložitých taktík, v tom prípade poslednému ročníku virtuálneho amerického futbalu zrejme prídete na chuť. No treba podotknúť, že vám na to naozaj nebude stačiť len pár odohraných zápasov. Dlhoroční fanúšikovia série zase dostanú podobne vysokú kvalitu, ako aj každý rok. Hoci sa tu nájdu i menšie zmeny k lepšiemu, okrem pokračovania príbehového režimu sú zďaleka najvýraznejšie asi len aktualizované súpisky hráčov. Revolúcia sa teda opäť nekoná, avšak vzhľadom na nastavenú úroveň tejto značky ju EA v podstate ani nepotrebovalo.

Komentuj!