Far Cry 5 – Montana, zem zasľúbená

Far Cry je značkou, ktorú ešte Ubisoft nestihol výraznejším nadužívaním otráviť väčšine fanúšikov a navyše sa v rámci nej nebojí ani čiastočne experimentovať. Toho dôkazom je i standalone datadisk Far Cry 3: Blood Dragon parodujúci osemdesiatkové akčné filmy, alebo praveký Far Cry Primal zasadený do Karpát, niekde na území Slovenska. A hoci bolo už dlhšie jasné, že Far Cry 5 neprinesie pôvodne predpokladané westernové scenérie, na pozornosti, ktorá mu bola venovaná, to rozhodne neubralo. Ako sa vydaril boj proti sekte fanatikov na území Spojených štátov amerických?

Recenzovaná verzia: PC

Začalo sa to úplne nevinne. Obyvatelia Montany si žili svojim pokojným životom a keď si konečne všimli, čo sa deje na ich vlastnom prahu, bolo už neskoro. Militantná náboženská skupina Eden’s Gate pod vedením Josepha Seeda a hlásajúca predzvesť apokalypsy začala postupne skupovať farmy, rádio stanice a nakoniec ovládla aj políciu. A vytvorením svojho vlastného zvrchovaného štátu to ani zďaleka neskončilo. Ktokoľvek sa im rozhodol priamo postaviť a zabojovať o svoju zem, mohol počítať s krutými následkami. Konanie sekty však, pochopiteľne nezostalo bez odozvy a vy sa ako zástupca šerifa a jeden z členov spojenej operácie riadenej zhora vydávate zatknúť jej lídra. Tento plán však nevyjde podľa predstáv a po bezhlavom úteku sa ocitáte sami na neznámom území, odkázaný len na pomoc miestnych rebelov.

Na prvý pohľad sa toho veľa nezmenilo. Hra vás po lineárnom a temnejšie ladenom úvode hodí priamo doprostred veľkej mapy, kde vám cez sériu kratších misií na malom ostrove predstaví základné mechaniky. Po ukončení tutoriálu sa vám však otvorí naplno a je iba na vás, kde začnete a čomu sa budete venovať. Nikoho asi neprekvapí, že znova môžete vykonávať klasické činnosti, ako oslobodzovať stanoviská, prepadávať nákladné autá sekty, ničiť ich majetok, či zachraňovať zajatých občanov. Zdá sa vám to neoriginálne? Skutočne nejde o nič nové, ale hra na tom vyložene nestojí a ide len o jeden z prostriedkov ako vytvoriť ilúziu žijúceho sveta. Pomerne rýchlo si, našťastie, začnete všímať i viaceré menšie, či väčšie zmeny, ktoré sú rozhodne k prospechu veci. A tým nemám na mysli to, že si môžete sami vybrať, ktorej oblasti, ovládanej jedným z Josephovych súrodencov, sa začnete venovať ako prvej, ani to že ich môžete kedykoľvek striedať.

Už samotná hrateľnosť celkovo pôsobí o niečo vyladenejšie a to sa týka aj pocitu zo streľby, ktorý je trochu odlišný, a za mňa v konečnom dôsledku i lepší. Príjemným osviežením je i možnosť jazdiť v lietadlách, či vrtuľníkoch. Preč sú naopak niektoré tradičné prvky, ako sprístupňovanie si miest na mape cez aktiváciu rádiových veží. Mapa sa po novom odkrýva sa sama postupným prieskumom, akurát s tým rozdielom, že niektoré body záujmu si môžete odhaliť cez menšie mapy pohodené v rôznych lokalitách. Z hry sa vytratilo i lovenie zveri a sťahovanie kožušín kvôli zvyšovaniu kapacity vašej výbavy. V neposlednom rade zmizol i tradičný skúsenostný systém, ktorý si vypožičal aj nedávny Assassin’s Creed Origins a nahrádza ho systém talentov. Svoju postavu tentokrát vylepšujete dvoma spôsobmi – buď prostredníctvom plnenia rôznych výziev, alebo nachádzaním talentových časopisov roztrúsených po celej oblasti. S týmto bodom priamo súvisí aj jedna z vedľajších aktivít, v rámci ktorej si budete prostredníctvom enviromentálnych hádaniek sprístupňovať prepperské skrýše plné rôznych užitočných vecí. Je to akurát tak jednoduché a dostatočne zábavné.

Menšou úpravou prešli aj vedľajšie misie, ktoré sú zase o niečo prepracovanejšie a nepozostávajú iba z príchodu na miesto a vystrieľania všetkého živého. Iste, Far Cry 5 je v prvom rade FPS, takže do oponentov budete stále strieľať pomerne často. No autorom sa do nich občas podarilo prepašovať aj nejaký originálnejší prvok, takže si zajazdíte v aute s práve rodiacou ženou na zadnom sedadle, budete zháňať špeciálnu ingredienciu pre miestneho kuchára, alebo sa pokúsite uloviť legendárnu rybu (spomenul niekto Final Fantasy XV?). Okrem toho budete i asistovať miestnemu tvorcovi filmových brakov pri jeho novom kúsku, či pomáhať bláznivému vedcovi hľadať časti mimozemského zariadenia. Áno, niektoré misie sú patrične uletené, ale do štýlu série to bez problémov zapadá. Nájdete tu i tradičné hľadanie zberateľských predmetov, či športové výzvy, kde budete prekonávať rekordy miestnej legendy, no celkovo je cítiť o niečo väčšia snaha tvorcov vybočiť zo zaužívaných koľají. A to aj navzdory tomu, že o žiadnu revolúciu skutočne nejde. Inými slovami povedané, ak vám štýl značky doteraz vyložene nesedel, ani päťka to pravdepodobne nezmení.

Kde u mňa hra každopádne získava výrazné plusové body, je systém spoločníkov, čo je jasne najvýraznejší prvok, ktorý si Ubisoft vypožičal z africkej anabázy druhého dielu. Ten však už vtedy patril k tomu najlepšiemu, čo hra ponúkala a inak tomu ani nie je teraz. Celkovo je spoločníkov deväť a ich služby si sprístupníte splnením špeciálnych misií. Potom sú vám už k dispozícii prakticky kedykoľvek, pričom každý z nich je svojim spôsobom unikátny. Nick so svojim lietadlom je užitočný na „kropenie“ nepriateľov zhora, pes Boomer sa zase výborne hodí na stopovanie zveri. Ak chcete likvidovať nepriateľov tichým spôsobom, Jess so svojim lukom je rozhodne dobrá voľba, Hurk disponujúci raketometom je zase ideálny na rýchle ničenie nepriateľských vozidiel. Osobne som si výrazne obľúbil i medveďa s cukrovkou a vtipným menom Cheesburger, ktorý na seba veľmi dobre púta pozornosť nepriateľov.Väčšinou je i tak jedno, koho z nich zo sebou zoberiete do akcie, akurát treba počítať s tým, že nie každý sa rovnako hodí na všetko. Maximálne vás inak môžu sprevádzať iba dvaja spoločníci, no pre navodenie dojmu, že v boji proti neľútostnej sekte nie ste úplne sami, to dostačuje. Príjemným bonusom je, že tak ako môžete oživovať vy ich, ak padnú v boji, rovnako to platí aj opačne.

Pár slov musím venovať aj režimu Arcade, na ktorého bedrách, pravdepodobne, spočíva budúcnosť titulu. Ten vám umožňuje skúšať svoje schopnosti, či už sólo, alebo s inými hráčmi na rôznych mapách, ktorých počet je prakticky neobmedzený. A to z toho dôvodu, že vďaka sprístupnenému editoru ich môže vytvoriť prakticky každý. Bohužiaľ, kvalita máp je značne nevyrovnaná a je naozaj cítiť, že nie každý disponuje adekvátnymi moderskými schopnosťami. S tým sa však dalo počítať, no dá sa predpokladať, že zoznam tých kvalitnejších bude časom iba narastať. Už teraz je ich k dispozícii dosť (niekoľko z nich logicky vytvoril i Ubisoft) a aj vďaka tomu hra len tak skoro neomrzí.

Spracovanie otvoreného sveta si každopádne zaslúži výraznú pochvalu. To, že séria opustila exotické lokality a presunula sa vôbec po prvýkrát na územie USA je pozitívnou zmenou a je príjemné sa prechádzať po poliach, farmách, horských, alebo riečnych oblastiach a nasávať krásy amerického vidieka. Ubisoft skrátka vie, ako vytvoriť nádherný a pôsobivý svet s dôrazom na detaily a práve podmanivá atmosféra Hope County je niečím, čo titul výrazne tiahne nahor. Audiovizuálne spracovanie je, pochopiteľne, špičkové, a na silnejších PC zostavách naozaj ohromiť. Čerešničkou na torte je i výborná optimalizácia.

Doposiaľ som titul hlavne chválil, no Far Cry 5 sužuje i niekoľko zbytočných nedostatkov. Tichý hlavný protagonista by mi pritom až tak výrazne neprekážal, aj keď po predošlých dieloch ide určite o krok späť. Ten však autori aspoň čiastočne kompenzujú tým, že si môžete zvoliť i pohlavie, či vzhľad vašej postavy. Systém progresu v hre, kde teoreticky ani nemusíte plniť všetky misie označené ako hlavné, taktiež pôsobí trochu bizarne, ale nakoľko je jadro hry postavené na budovaní odboja, s prižmúrenými očami sa to dá akceptovať. Tu je hlavne dôležité vedieť, že za plnenie hlavných misií v každej oblasti získavate viac bodov odboja ako cez bočné aktivity, takže v zásade sa zaobídete bez omáčky naokolo. Netreba sa teda báť, že budete musieť plniť všetko. Hra je nastavená, tak, že k záverečným konfrontáciám sa dokážete dostať aj bez zbytočného grindovania a opakovania tej istej rutiny.

Hlavný problém spočíva predovšetkým v rutinne podanom a na vedľajšiu koľaj odstavenom hlavnom príbehu, navyše dookola opakujúcim tú istú schému. Po dosiahnutí určitého progresu v každej časti mapy sa totiž nedobrovoľne spustí príbehová misia, na začiatku ktorej vás jeden zo súrodencov unesie na vybrané miesto. A toto sa opakuje viackrát v každej oblasti. Hoci tieto pasáže poväčšine nie sú dlhé a pomáhajú aspoň trochu približovať antagonistov, predstavujú určitý zásah do vášho tempa hrania. A to už vôbec nehovoriac o tom, že v danom momente vám nemusí pomôcť ani brázdenie vzdušného priestoru vo vašom wingsuite, čo len podtrhuje nezmyselnosť tohto dizajnérskeho prvku. Zo samotného hlavného príbehu potom stojí za výraznejšiu zmienku stojí akurát atmosférický úvod a pôsobivý záver. Všetko medzitým je len generické béčko, ktoré tiahne iba prítomnosť Seedovcov a v ktorom si chvíľami môžete takmer ľubovoľne zamieňať cutscény. Čo hra nakoniec aj do istej miery reflektuje a od začiatku vám dáva jasne najavo, že dôraz je kladený primárne na sandboxovú hrateľnosť. Bez ohľadu na to si však myslím, že tento aspekt sa dal zvládnuť i oveľa lepšie.

Pokiaľ vás však príbeh až tak nezaujíma a chcete sa akurát dobre odreagovať pri streľbe na živé terče, potom by ste mali byť spokojní. Aj keď každý asi nevezme na milosť horšiu umelú inteligenciu nepriateľov, ktorí majú ďaleko od taktizovania a nezriedka vám nabiehajú priamo pred vašu zbraň. Obtiažnosť je i napriek tomu o niečo vyššia, i keď v zásade je stále férová. Až na významných sektárov nie je problém zneškodňovať nepriateľov jednou ranou do čela, akurát si aj vy musíte dávať o niečo väčší pozor. Kampaň si inak môžete zahrať aj so živým spoluhráčom a kooperácia zábavu jednoznačne umocňuje. Škoda len, že príbehový progres sa ráta iba jednej osobe a to tej, ktorá pozýva svojho virtuálneho kamaráta do svojho sveta. Druhá osoba tak, bohužiaľ, musí v singleplayeri znova prechádzať tie isté misie, čo je menšou chybičkou na kráse.

Spomínané prešľapy mrzia o to viac, že bez nich mohol Far Cry 5 pokojne dosiahnuť i na pomyselný vrchol. Hoci sú niektoré ikonické prvky značky badateľné od úplného úvodu, o toľko obávaný reskin naozaj nejde. Nový prírastok do série si v mnohom berie to najlepšie z predošlých dielov a navrch pridáva i niečo vlastné. A hoci Ubisoft mohol ešte o niečo viac vybočiť zo svojej komfortnej zóny, kvalitných FPS zasadených do otvoreného sveta nie je až tak veľa a Far Cry 5 sa medzi ne môže smelo zaradiť.

Komentuj!