Seven: The Days Long Gone – Izometrický Zaklínač?

Poľské štúdio IMGN.PRO nám v roku 2015 prinieslo hororovú adventúru Kholat. Titul nebol prijatý vyložene pozitívne, avšak rozhodne to nebol najhorší štart začínajúceho štúdia. Na ich ďalšiu hru sme si však museli počkať ďalšie dva roky, nakoľko presne toľko trvalo, kým vydali svoj “zlodejský” open world titul Seven: The Days Long Gone. Ten mal priniesť bohatý otvorený svet, množstvo hlavných a vedľajších úloh a v neposlednej rade aj rozmanitú hrateľnosť. Dokázali autori naplniť tieto prísľuby?

Recenzovaná verzia: PC

Seven: The Days Long Gone je jednoznačne zaujímavý titul. Ponúka bohatý svet plný rôznorodých kultúr, názorov, postáv ale zároveň aj nebezpečenstiev a dobrodružstva. Osobne sa mi málokedy stáva, že ma hra takto pohltí a s radosťou a zaujatím spoznávam jej svet a jeho pôvod. Naozaj, keď začnem loviť v pamäti, tak posledný titul, ktorý mi umožnil niečo podobné, je tretí Zaklínač. Po úvodnej eufórii však prišli prvé technické problémy a s nimi aj viaceré nedostatky, ktoré mi začali čoraz viac znepríjemňovať celkový zážitok. Hodnotiť Seven: The Days Long Gone je naozaj ťažký oriešok. Poďme si bližšie rozobrať jeho klady a zápory a na základe toho snáď dospejeme k jasnejšiemu verdiktu.

Hra sa odohráva vo svete, ktorý prežil apokalypsu a následne bol znovuvybudovaný spasiteľom menom Drugun. Podrobnosťami o tomto znovuzrodení civilizácie vás však nebudem zaťažovať, nakoľko sama hra vám v úvode všetko stručne vysvetlí. Hlavnou postavou príbehu je zlodej menom Teriel. A keďže sa jedná o zlodeja, tak vašou prvou úlohou je vlámať sa do prestížnej vily plnej strážnikov. Účelom tohto vlámania je krádež akéhosi starobylého artefaktu. Tá však nevyjde podľa predstáv a Teriel po dotyku s artefaktom upadne do bezvedomia. A čo je ešte horšie, po prebudení zisťuje, že sa nachádza na väzenskom plavidle.

To Teriela preváža na ostrov plný väzňov, násilníkov a príšer. Áno jedná sa práve o väzenský ostrov Peh, ktorý slúži ako domov pre tých najnebezpečnejších ľudí na svete. Po príchode na miesto však Teriel zistí, že jeho myseľ posadol démon Artanak. Ten mu zverí úlohu nájsť muža menom Savaash a spoločne sa tak vydávajú na strastiplnú púť týmto ostrovom…

Aby som bol férový, príbehové pozadie a ani samotný svet rozhodne nehýria originalitou. Často je cítiť inšpirácia inými titulmi ako sériou Assassin´s Creed, či už skôr zmieneným Zaklínačom. O to viac však oceňujem, ako si ma dokázal získať svojim spracovaním. Zaujímavo pôsobia aj jednotlivé prostredia, ktoré sú patrične rozmanité a často medzi sebou výrazne kontrastujú. V jednej oblasti napríklad môžete nájsť prísne strážený väzenský komplex a pokiaľ sa vydáte na sever tak na vás čaká pavúčí brloh. Ďalším takýmto príkladom je vysoko postavené neónové mesto plné luxusných obchodov a barov a hlboko pod ním nachádzajúca sa osada chudobných ľudí. Svet tak pôsobí omnoho živšie než vo väčšine open world titulov.

Hra vám už v úvode dáva na výber medzi stealth a akčným postupom. Keďže sa jedná o izometrickú hru, tak máte väčšinou dokonalý prehľad o počte a rozmiestnení hliadok či rôznych kamier, ktoré vás môžu odhaliť. Musíte sa preto veľmi často skrývať v kríkoch či v príhodne položených krabiciach. Pokiaľ vám v ceste stojí nejaký strážnik, tak sa k nemu môžete prikradnúť od chrbta a zaútočiť naňho. Tu však nastáva menší problém. Tento útok totiž nie je smrtiaci a keď sa strážnik spamätá a uvidí vás, okamžite spustí poplach. Veľmi šikovne sa však dajú využiť aj rôzne pasce, kde však najprv potrebujete vyhľadať návody na ich výrobu. Následne ich už len stačí nastražiť na miesto činu a pasca vykoná svoju úlohu.

Teriel je však v prvom rade zlodej a a preto je logické, že sa budete pomerne často venovať aj kradnutiu. Samotné krádeže vykonávate pomerne zaujímavým spôsobom. V prvom rade sa musíte skrčiť a následne sa dostať ku konkrétnemu subjektu. Súčasne však musíte brať na vedomie i to, že tamojší ľudia považujú za podozrivú už túto činnosť samú o sebe. Je preto dobré vytipovať si ideálne miesto a musíte počítať i s tým, že hra sa pri tejto akcii nepozastaví, ako to býva v podobných tituloch zvykom. Všetci v ňom naďalej vykonávajú svoje činnosti a pokiaľ vás niekto uvidí, okamžite vyhlási poplach, alebo na vás rovno zaútočí. Táto funkcia je pomerne zaujímavá a zároveň dodáva každej lúpeži isté napätie.

Na ostrove sa nachádzajú aj protivníci, ktorí sa nedajú obísť a jedinou možnosťou je priamy boj. Hra vám, našťastie, dožičí množstvo ručných zbraní, ktoré získate buď spomínanými krádežami, z padlých protivníkov, alebo si ich môžete kúpiť od obchodníkov, ktorí sú roztrúsení po celej mape. Boje pritom väčšinou netrvajú dlhom nakoľko stačí jediný omyl a vy alebo váš protivník môže padnúť. Je ale dôležité využívať úskočné manévre a nájsť slabinu v protivníkovom útoku. Následne stačí zasadiť či už silný alebo rýchly úder. Musíte si však neustále strážiť svoju výdrž, nakoľko bez nej nemôžete útočiť a šanca na vaše úmrtie sa razom zvyšuje.

Osobne by som odporúčal nevrhať sa bezhlavo do súbojov. Pri väčšej presile totiž strácate akúkoľvek šancu na víťazstvo a izolovať protivníkov čo najďalej od seba by malo byť vašou prioritou. Následne stačí zaútočiť na jedného v odľahlej oblasti a so zvyšnými urobiť to isté. K tomu vám vedia dopomôcť aj zbrane na diaľku, či už to sú klasické drevené kuše alebo laserové pušky. Opäť však prízvukujem, že by ste si mali dávať pozor na výdrž, nakoľko pri používaní tohto typu zbraní sa míňa ešte rýchlejšie.

Samotná hra veľmi šikovne kombinuje oba spomínané postupy. Niekedy sa máte vlámať do stráženého komplexu a vypočuť si dôležitý rozhovor, inokedy zasa nájsť stopy, ktoré vás nasmerujú do novej oblasti. Na druhej strane tu nájdete i úlohy, počas ktorých budete prechádzať nebezpečnými oblasťami a často na vás budú útočiť banditi či tamojšia fauna. Tam sa už bojom naozaj nevyhnete. Samotné úlohy sú každopádne pomerne rozmanité a vďaka ich nápaditosti a nádherným prostrediam zabraňujú akémukoľvek stereotypu.

Podstatnú časť hrateľnosti tvorí aj parkur. Často totiž máte za úlohu vyšplhať sa napríklad na vysokú vežu, či preskákať obrovskú priepasť. Na tom by som v zásade nevidel nič zlé, nakoľko podobné sekvencie si v hrách bežne užívam. Tu to úplne neplatí, nakoľko skákanie nie je zvládnuté práve najlepšie. Postava si často robí čo sa jej zachce a nech sa budete akokoľvek snažiť, často skočí či vyšplhá na úplne iné miesto, ako ste pôvodne chceli. Ak vás kvôli tomu odhalia stráže, to je ešte len lepší prípad, v tom horšom totiž rovno zomriete. Celkový dojem z hry to rozhodne poznamenáva a nie v tom dobrom slova zmysle.

Absolútne najväčším kameňom úrazu je však hlavne nezvládnutý technický stav hry. Môžete očakávať obrovské prepady FPS a to aj v takmer prázdnych oblastiach. Nie ojedinelé sú aj niekoľko sekundové lagy, ktoré najviac zamrzia v súbojoch. Napríklad pri zahájení útoku vám hra na chvíľku zamrzne a protivníci sú nakoľko pohotoví, že vás vďaka tomu dokážu okamžite zabiť. Aby toho nebolo málo, tak na vás ešte čaká dlhá nahrávacia obrazovka. Mne osobne sa niekoľkokrát stalo, že čakanie po viacnásobnej smrti na rovnakom mieste bolo tak ubíjajúce, že som hru radšej vypol. Je, samozrejme, možné, dokonca i veľmi reálne, že technický stav bude zlepšený prostredníctvom jedného z nadchádzajúcich patchov. Lenže ja som hral hru bezprostredne po vydaní…

Konceptuálne zaujímavý titul bol skrátka zničený prevažne spackaným technickým stavom hry. Snaha o vytvorenie izometrického Zaklínača je pritom rozhodne sympatická a nedá sa povedať, že by si autori odhryzli priveľké sústo. Naopak, ale v konečnom dôsledku je to málo platné a v súčasnom stave sa hra rozhodne nedá odporúčať. Čo je rozhodne škoda, pretože Seven: The Days Long Gone disponuje jedným z najlepších nezávislých open world svetov poslednej doby.