The Evil Within 2 – Návrat do STEMu

Hororový titul The Evil Within zažiaril na obrazovkách našich herných zariadení presne pred troma rokmi. Zaujal najmä výbornou atmosférou a mnohí hráči ho ospevovali za skvelú hrateľnosť, ktorá dokázala skĺbiť prvky survival hororu a koridorovej akcie. Titul sa dočkal ešte troch rozšírení, ktoré obohatili zápletku základnej hry a pripravili tak skvelú pôdu pre prípadné pokračovanie. Predaje však neboli najlepšie a tak bolo otázne či sa vlastne pokračovania dočkáme. Lenže tvorcovia nezaháľali a nakoniec nám priniesli druhý diel. Spolu sa teda pozrime na to či aj Evil Within 2 dokáže desiť tak, ako jeho predchodca.

Recenzovaná verzia: PC

S titulom The Evil Within sa spája meno tvorcu videohernej série Resident Evil, ktorým nie je nik iný ako Shinji Mikami. Ten sa totiž aktívne podieľal na vývoji prvého dielu na vedúcej pozícii spolu so svojim novozaloženým štúdiom Tango Gameworks. A jeho rukopis bol na hre naozaj cítiť. Skľučujúca atmosféra, odstrašujúce monštrá a hektolitre krvi, to sú aspekty, ktoré hrali prím aj v predošlej časti a veľmi často sprevádzajú hry Shinjiho Mikamiho. Pokračovanie však dostal priamo na starosť dizajnér vizuálnych efektov prvého dielu John Johanas, kým Mikami ostal pri dvojke iba ako producent. A hneď na úvod musím poznamenať, že jeho absencia je do istej miery postrehnuteľná. Hlavná otázka teda znie, ako dobre sa zhostil svojej úlohy nový režisér a či vôbec dokázal dôstojne nadviazať na odkaz legendárneho predchodcu.

Príbeh The Evil Within 2 sa odohráva tri roky po spustení zariadenia STEM. Tí čo hrali prvý diel, vedia, že STEM funguje len pri použití jedného centrálneho mozgu, ktorý môže v tomto zariadení vytvoriť vlastný svet a meniť v ňom realitu podľa svojho uváženia. Tajuplná korporácia Mobius však pre svoje zvrátené experimenty použila mozog psychicky narušeného chlapca menom Ruben Victoriano, ktorý v zariadení vraždil každého, kto sa do neho pripojil. Do tohto zariadenia bol nešťastnou náhodou vtiahnutý aj náš hlavný hrdina Sebastian Castellanos spolu s kolegom Josephom Odom a kolegyňou Juli Kidman, ktorá v utajení pracovala pre Mobius. Našťastie, Sebastianovi sa nakoniec podarilo vyviaznuť z tejto nočnej mory, aj keď iba ako jednému z dvoch preživších.

Návšteva tohto snového sveta ho však výrazne poznačila po psychickej stránke. Neustále ho sprevádzajú nočné mory o hrôzach, ktoré prežil a taktiež aj o jeho dcére, ktorá nešťastnou náhodou zhorela v jeho dome. Aby toho nebolo málo, tak po udalostiach prvého dielu zmizla aj jeho žena Myra. Jeho jediným zmyslom života sa tak stalo pátranie po organizácii Mobius a utápanie žiaľu v alkohole. Na správnu cestu ho však privedie až Juli Kidman, ktorá spolu s ním dokázala prežiť hrôzy STEMu. Práve ona mu prezradí, že jeho dcéra Lily stále žije a slúži Mobiusu ako nový centrálny mozog pomocou ktorého bolo v zariadení STEM vytvorené fiktívne mestečko Union. Lenže Mobius s ňou stratil kontakt a keďže Sebastian má dostatok skúseností, je len na ňom aby ju v zariadení našiel a zachránil. Podarí sa mu to?

Príbehové pozadie opäť rozvíjajú aj rôzne spisy, fotografie a dokumenty, ktoré sú roztrúsené po celom svete. Prostredníctvom nich sa dozvedáte napríklad o psychologickom rozpoložení hlavnej postavy alebo aj o jeho vzťahu s jeho dcérou a manželkou Myrou. Pokračovanie je celkovo omnoho emočnejšie. V prvej časti vás autori skôr zoznamovali so zariadením a jeho pravidlami a samotným postávam nezostalo mnoho priestoru. Tu však rozvíjajú samotný charakter Sebastiana a okolitých postáv. Máte teda väčšiu možnosť sa s ním zžiť a chápať jeho pocity a myšlienky. Neberiete ho potom len ako stroj na zabíjanie monštier, ale ako skutočnú ľudskú bytosť, čo na atmosfére len pridáva.

Hrateľnosť opäť pozostáva najmä z akčných pasáží, miestami okorenených mrazivými momentami, ktoré vám nejeden krát zvýšia srdečný tep. Predchodca bol však ladený výhradne koridorovým štýlom, kde vám autori hádzali pod nohy jednu príšeru za druhou. To sa v pokračovaní mierne zmenilo. Koridorová hrateľnosť síce pretrvala, ale tentokrát titul disponuje aj niekoľkými otvorenými oblasťami, ktoré pripomínajú menší open world. Môžete sa po nich slobodne prechádzať a prehľadávať ich či už kvôli zberateľským predmetom, nábojom alebo surovinám na výrobu nábojov. Cestu vám pochopiteľne občas skrížia rôzne monštrá, ktoré môžete buď odlákať pomocou fľašky a potichu zabiť nožom alebo, ak máte dostatok munície, tak ich jednoducho zastreliť. Hra vás málokedy tlačí k akčnému prístupu, no, samozrejme, v hre sú aj sekvencie v ktorých iná možnosť ako streľba neexistuje.

Jedným z neduhov ktorými disponoval prvý diel bolo aj krkolomné mierenie. To vás už v The Evil Within 2 nečaká. Mierenie je podstatne dynamickejšie a prirodzenejšie, no aj tak pomerne náročné, nakoľko nepriatelia sú rýchli. Často na vás útočia v úzkych interiéroch alebo v skupinách, čím vás dokážu dostať do nepekných problémov. Autori si pre vás, našťastie pripravili vcelku solídnu škálu zbraní takže ak sa dostanete do nepríjemnej situácie, vždy môžete siahnuť po starej dobrej brokovnici alebo niečom nemenej efektívnom. Pocit zo streľby je každopádne omnoho lepší ako v predchodcovi, čo je len dobre.

Pokračovanie je ešte o niečo viac orientované na survival. Nábojov nebolo veľa už minule a v pokračovaní je tento nedostatok ešte viac znásobený. Aj preto často musíte pozorne prehľadávať každý jeden kút. Výraznou novinkou je craftovací systém. Na rôznych miestach totiž tentokrát môžete nachádzať aj pušný prach, ktorý sa dá použiť na výrobu munície. Alebo súčiastky k zbraniam, ktoré zasa slúžia na vylepšenie jednotlivých zbraní a v ojedinelých prípadoch aj na tvorbu úplne nových zbraní. Craftovať môžete na pracovnom stole v safehouse alebo aj na otvorených priestranstvách. Osobne však druhú možnosť neodporúčam, nakoľko na takéto craftovanie potrebujete viac surovín, ktoré sa skutočne nehľadajú práve jednoducho. Treba zdôrazniť, že tento prvok funguje veľmi dobre a dotvára už tak veľmi dobrý pocit zo samotnej hrateľnosti.

Dvojka je atmosférou viac ako k predchodcovi bližšia k o niečo staršiemu hororovému titulu Alan Wake, ktorý má na svedomí fínske štúdio Remedy Entertainment. The Evil Within 2 ponúka hlbší pohľad do mysle samotných antagonistov a doslova vám dáva pocítiť občasnú bezmocnosť hlavnej postavy a teror, ktorý prežíva. Pohráva sa s vašim strachom a budete tŕpnuť len pri obyčajnom prechode z jednej strany ulice na druhú. Nakoniec vás však vydesí v momente kedy to budete očakávať najmenej.

Tentokrát na vás však nečaká tak veľké množstvo prvoplánových nechutností a odpudivých scenérií, ktoré síce boli efektné ale mali hlavne šokovať a hlbší zmysel by ste v nich hľadali len veľmi ťažko. Pokračovanie však svoju brutalitu využíva omnoho múdrejšie dalo by sa povedať, že umeleckejšie. Najmä v prvej polovičke hry je zabíjanie predstavované ako istá forma umenia. V tej druhej zasa detailne rozoberá psychologický stav hlavnej postavy, ktorá sa postupne vyrovnáva so svojou minulosťou čo vytvára výbornú filmovú atmosféru.

Ďalšou podstatnou novinkou sú aj vedľajšie úlohy. Tých síce nie je mnoho, no určite nie sú zanedbateľné. V meste Union sa totiž nachádzajú aj stratení zamestnanci Mobiusu, ktorý vám za istú službu ponúknu informácie alebo bonusové vybavenie. Vy sa tak môžete rozhodnúť, či im podáte pomocnú ruku alebo nie. Ich misie síce nie sú veľmi náročné, no občas vám ponúknu prístup do miest, do ktorých by ste sa normálne nedostali. Ich náplň pozostáva z prieskumu rôznych oblastí, nájdenia potrebného predmetu, poprípade vyčistenia nejakej lokácie od monštier. Následne vás čaká konverzácia s osobou, ktorá vám úlohu zadala a potom už len odmena v podobe nových zbraní alebo surovín.

Neodmysliteľnou a zároveň aj veľmi vydarenou súčasťou The Evil Within boli aj súboje s bossmi. Tie vždy predstavovali poriadnu výzvu a väčšinou sa odohrávali v stiesnených interiéroch čím znemožňovali priestor na taktizovanie alebo nejaký únik. Na túto tradíciu nadviazalo aj pokračovanie. Bossovia sú poriadne nepríjemní a nejedenkrát pri nich stratíte nervy. Hra vás pritom nenúti daného bossa vždy zabiť. Miestami máte možnosť zvoliť stealth postup namiesto akčného a len sa popri ňom nenápadne prešmyknúť. Na jednom mieste dokonca môžete súboj s bossom priamo ignorovať a jednoducho pred ním uniknúť.

The Evil Within 2 teda nesklamal a výborne nadviazal na svojho predchodcu. Rukopis Shinjiho Mikamiho už nie je tak citeľný ale i napriek tomu vás dvojka veľmi rýchlo presvedčí o tom, že sa vydala tým správnym smerom. Sympatické je i to, že odstránila niekoľko neduhov, ktoré sužovali prvý diel, ale súčasne trochu zvoľnila tempo, čo súvisí s niekoľkými otvorenejšími lokalitami a väčším dôrazom na survival a prieskum. I napriek tomu môžem hru bez problémov odporučiť a to nielen fanúšikom prvej časti. Pre priaznivcov kvalitného videoherného hororu ide o jasnú povinnosť.

Komentuj!