South Park: The Fractured But Whole – Superhrdinovia vracajú úder

Hoci South Park: The Stick of Truth nebol zďaleka prvou hrou na motívy slávneho animovaného seriálu, bez najmenších ťažkostí za sebou zanechal všetky ostatné spracovania. Prvá oficiálna videohra pritom vyšla už koncom minulého tisícročia, ale titul s jednoduchým názvom South Park dopadol rovnako neslávne ako väčšina nasledujúcich pokusov. Dokázal South Park: The Fractured But Whole kvalitatívne nadviazať na svojho predchodcu aj napriek zmene vývojárskeho tímu?

Recenzovaná verzia: PC

Hra s jemne dvojzmyselným názvom bola ohlásená v marci 2015 a pôvodne mala uzrieť svetlo sveta koncom minulého roka. Menšia séria odkladov, ktorá nasledovala, sa dala interpretovať viacerými spôsobmi, no oficiálne vyhlásenie znelo, že tvorcovia si chcú vyhradiť dostatok času, aby dokázali obstáť zoči-voči nemalým očakávaniam. Či už to bol hlavný dôvod, alebo nie, dobrou správou je, že takmer ročné čakanie stálo za to. Toľko krátka verzia, no poďme si to rozobrať trochu podrobnejšie.

Dej The Fractured But Whole sa začína odvíjať približne tam, kde skončil The Stick of Truth. Aj samotný úvod sa sympaticky vracia k prvému dielu, no len čo sfinišuje prvý väčší súboj, na scéne sa objavuje Cartman, respektíve jeho dobre známe superhrdinské alter ego Coon. Hra na fantasy typu Pána Prsteňov je razom zabudnutá a všetko je podriadené novému cieľu – vybojovať si seriál na Netflixe a tým naštartovať vlastné superhrdinské univerzum. K tomu je však potrebné získať nejaké peniaze a prípad stratenej mačky Scrambles, za ktorej nájdenie je vypísaná 100 dolárová odmena, sa javí ako ideálny štart. Veľmi rýchlo sa však ukáže, že vyriešenie tejto záhady nebude až tak jednoduché…

Vy sa znova chopíte postavy známej ako New Kid, či pod prezývkou Douchebag, akurát s tým rozdielom, že pre tentokrát si dokonca môžete zvoliť aj pohlavie. A nielen to. Kým na začiatku si de facto volíte iba farbu pleti a vzhľad, všetko ostatné, vrátane pohlavia, orientácie, národnosti, či vierovyznania, si budete priebežne doplňovať počas hrania. Moment, čože? A to nie je všetko – ak sa vám náhodou vaša voľba nepáči, môžete si ju pokojne zmeniť. Je to iba vo vašich rukách a ak chcete byť napríklad bisexuálnou scientologičkou pochádzajúcou zo Slovenska, môžete. A čo je sympatické, tento originálny prístup k tvorbe postavy dokonca dáva zmysel aj z príbehového hľadiska.

Kým príbeh The Stick of Truth, na ktorom podieľali obaja duchovní tvorcovia seriálu, Trey Parker a Matt Stone, parodoval fantasy žáner, pokračovanie pod taktovkou Treya Parkera je podľa očakávania superhrdinskou satirou so všetkým, čo k tomu patrí. Ak sa vám náhodou zdá, že v poslednej dobe je maskovaných hrdinov všade akosi priveľa, potom máte jednoducho smolu. Zápletku Fractured But Whole si však môžete užiť bez ohľadu na to, či im holdujete alebo nie. Zábavnosť síce ide priamo úmerne nahor práve so znalosťou tohto žánru, lenže na druhej strane, niečo podobné sa týka aj odkazovania na seriálový South Park a jeho vyššie série. Príbeh však, našťastie, funguje aj sám o sebe a ponúka i dostatok zaujímavých a vtipných zvratov, ktoré udržia vašu pozornosť až do úplného záveru. A tradičnej potitulkovej scény, čo dá rozum.

Samotná hrateľnosť sa inak výrazne nezmenila a znova je postavená na prieskume mestečka a plnení úloh. Dôkladným prieskumom okolia sa nedostávate iba k novým úlohám, ale aj k novým kostýmom, ktorých jednotlivé časti môžete ľubovoľne kombinovať a vytvoriť si tak vlastný superhrdinský oblek. Taktiež sa môžete znova venovať zbieraniu zberateľských predmetov, avšak nie všetky sú prístupné od začiatku. Práve tu prichádzajú vhod nové špeciálne schopnosti, ktoré sa odomykajú v priebehu hrania. Do sýtosti si ich však užijete aj v rámci hlavného príbehu, kde budete musieť na niektorých miestach trochu viac zapojiť mozog, aby ste prišli na správne riešenie. Nejde pritom o nič zložité, skôr o príjemné spestrenie hrateľnosti. Za diskutabilné považujem akurát zakomponovanie niekoľkých mihier s QTE prvkami, ktoré sú v hre snáď len preto, aby boli. A ešte k tomu pôsobia mierne konzoloidným dojmom – berte to pokojne ako pozitívum, alebo ako zápor.

Najvýraznejšou zmenou prešiel súbojový systém, ktorý je o niečo taktickejší a celkovo komplexnejší. A v podstate i zábavnejší. Po novom totiž zohráva vcelku zásadnú úlohu aj postavenie všetkých účastníkov a medzi jednotlivými ťahmi sa môžete presúvať po bojisku a hľadať ideálne miesto na útok. Ak ste od súpera vzdialení niekoľko políčok, respektíve ho blokuje iný charakter, môže sa stať, že mu v danom kole neuštedríte žiadne poškodenie. S týmto faktom pomerne nápadito pracujú aj viaceré súboje v rámci príbehovej kampane, kde sa musíte vyložene vyhýbať určitým miestam, či tam rovno nasmerovať vášho oponenta. Spôsob boja ovplyvňuje výber triedy, kde máte spočiatku k dispozícii iba tri špecializácie – Speedster, Brutalist a Blaster – ktorých názvy hovoria za všetko. A i keď ste v boji limitovaní len štyrmi útočnými schopnosťami, neskôr sa dostanete i k ďalším triedam a schopnosti každej z nich môžete ľubovoľne kombinovať. Spomenúť musím aj artefakty, ktoré zvyšujú vašu útočnú silu a z dostupných surovín si ich môžete vytvárať aj sami. Súboje si taktiež môžete uľahčovať aj rôznymi liečivými elixírmi, či si rovno vyvolaním špeciálneho pomocníka a tak podobne.

Samotné boje popritom neustále ozvláštňujú aj všadeprítomné humorné hlášky, či vtipné situácie typu okoloidúceho auta, kvôli ktorému musia jeho aktéri dočasne prerušiť svoje zápolenie. No i napriek snahe o určitú variabilitu a neustále narúšanie stereotypu, sa z nich časom môže stať menšia rutina. Predsa len, bojovať po niekoľkýkrát proti tej istej skupine šiestakov či ninjov už nie je úplne ono. Našťastie, nepriateľom, ktorí na vás číhajú pri prechádzaní mestečkom sa dá elegantne vyhnúť. Uniknúť z ich dosahu nie je vôbec náročné a keď už s nimi z nejakého dôvodu potrebujete bojovať, najjednoduchšie je ich ešte pred začiatkom konfrontácie spacifikovať plynmi a následne získať prvé kolo úvodným úderom.

Aj keď hra rozhodne nie je dokonalá, napriek drobným technickým problémom sa na nej ťažko hľadajú vyložené negatíva. Na tomto mieste však musím špeciálne vypichnúť nekorektný humor, ktorý sa zo samotného seriálu preniesol aj do predchádzajúceho The Stick of Truth. V zásade s ním nemám problém a v nejednom momente som sa schuti zasmial, ale na pár miestach už scenár balansoval na veľmi tenkej hranici. To sa nakoniec týka aj samotného prdenia, ktoré tvorí základ viacerých herných mechaník, no hra na ňom občas stavia možno až nezdravým spôsobom. Toto však bude každý vnímať individuálne a keď už nič, tvorcovia South Parku si zaslúžia pochvalu aspoň za to, že si väčšinu času dokážu držať určitý nadhľad.

Aký je teda finálny verdikt? Ak vás bavil The Stick of Truth, nie je čo riešiť a nové dobrodružstvo by ste si nemali nechať ujsť. South Park: The Fractured But Whole je presne tým, po čom bažia skalní fanúšikovia a otráviť by nemal ani všetkých priaznivcov kvalitnej hernej zábavy – teda za predpokladu, že sa dokážete adaptovať na silne špecifický humor. Prvý diel bol zrejme o niečo kompaktnejší a svojim spôsobom i invenčnejší, druhý to zase doháňa väčšou komplexnosťou. Športovou terminológiou teda ide o remízu a to je viac než slušný výsledok. Dočkáme sa o pár rokov aj tretieho dielu, kde budú v centre diania hrdinovia z videohier? Ťažko povedať, ale osobne by som nebol proti.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!