Inmates – Väzňom vo vlastnej mysli

Vďaka herným enginom ako sú Unreal alebo Unity sa v poslednom čase objavuje množstvo menších titulov. Tieto nástroje na tvorbu videohier sú ľahko dostupné a digitálna distribúcia tiež výrazne zjednodušila príchod konečného produktu k hráčom. Každé menšie štúdio si tak môže v dnešnej dobe realizovať svoje nápady. Hru Inmates dokonca vytvoril iba jediný vývojár, Davit Andreasyan. Ten ju po dvoch rokoch práce v Unreal Engine 4 distribuoval pomocou vydavateľa Iceberg Interactive. Nestratí sa jeho výtvor v záplave podobných titulov?

Recenzovaná verzia: PC

„Chcem vyzývať a šokovať hráčov. Vždy som mal rád hry, ktoré obsahovali zložitý príbeh a komplikované hádanky. A presne takúto hru som mal na mysli, keď som sa pred dvomi rokmi pustil do Inmates”, vyhlásil Andreasyan tesne pre vydaním svojej hry. Keďže zdieľam jeho zápal pre vec, bol som zvedavý, ako sa mu podarilo naplniť tieto slová. Hneď na začiatku musím spomenúť, že toto vyhlásenie bolo naplnené len z časti. Príbeh je zložitý, avšak hádanky zďaleka nie.

Poďme však na to pekne po poriadku. Keď Innmates spustíte, ste prakticky hneď v obraze. Hra totiž využíva osvedčený koncept so stratou pamäte. Po surrealistickej úvodnej sekvencii sa hlavný hrdina menom Jonathan ocitá vo veľmi zanedbanej väzenskej cele. Jeho cieľom je pochopiteľne dostať sa von a zistiť, prečo bol vlastne uväznený. Už po chvíli prichádza na to, že väzenie zdanlivo nikto nestráži a všetky zvyšné cely sú až na pár výnimiek otvorené a opustené. Na stenách týchto ciel sú často nepochopiteľné nápisy, matematické rovnice, znaky, symboly, alebo citáty z Biblie. Občas sa dá nájsť pohodený list papiera s krátkym textom, ale prakticky jedinou vecou, ktorá sa dá zobrať, sú zápalky.

Okrem často nejasných textov v listoch je hlavným vodítkom k tomu čo sa deje záhadný mužský hlas vychádzajúci zo starého rádia. Ten si hovorí Ben a s Jonathanom sa rozpráva nejasne a v hádankách. Je tak zrejmé, že tu niečo nehrá a dostať sa z väzenia nebude jednoduché. Hráča už po chvíli musí napadnúť, že budova iba vyzerá ako väzenie a v skutočnosti je niečím iným. Taktiež je aj celkom možné, že sa všetko odohráva iba v Jonatanovej hlave.

V Inmates nie sú žiadne zbrane, ani sa tu nevyskytuje žiadna s manipulácia s predmetmi. Hlavnou náplňou hry je prieskum bez nepriateľov, bez boja a bez inventára. Sľubovaná interakcia s okolitým prostredím je minimálna. Postupom času však predsa len narazíte aj na zamknuté dvere, ku ktorým je potrebný kľúč, alebo sú zatvorené z druhej strany. Ide však len o výnimočné situácie. Autor postavil základ svojej hry na psychologickom príbehu a typické adventúrne prvky, ako je hľadanie kľúčov alebo predmetov, sa vyskytujú len veľmi veľmi vzácne.

Keďže v hre nie sú žiadni nepriatelia, nie je potrebné sa ani skrývať. To je jasné od začiatku, keďže v ovládaní hry nie je k dispozícii žiadna klávesa na beh, či skrčenie. Preto bolo pre mňa prekvapením, keď sa odrazu zjavil akýsi prelud dozorcu a okamžite šiel po mne. Avšak tieto náhle zjavenia sú iba súčasťou príbehu. Spominaný dozorca slúži len na elegantné premiestnenie do inej časti väznice, kde sa pokračuje v skúmaní. To narušujú iba občasné hádanky, ktoré sa dajú vyriešiť podľa blízkej nápovedy. Bez ich vyriešenia sa však nedá postupovať ďalej.

Hra vás núti preskúmať každý, aj ten najmenší detail väzenia. Avšak najmä jednotlivé cely sú často ponorené v úplnej tme. Na osvetlenie nemáte k dispozícii žiadnu baterku, iba zápalky, ktoré nevydržia horieť dlho. Našťastie je ich všade dostatok a tak nimi môžete každú chvíľu škrtať, aby ste preskúmali, či niekde v tmavom kúte nie je ukrytá nejaká dôležitá indícia. Napoviem vám, že nie je. Všetky dôležité listy, či predmety ako kľúče, sú veľmi dobre viditeľné a zápalky slúžia zrejme len na skvalitnenie atmosféry. Inak sa bez nich vlastne zaobídete.

Inmates beží na novej verzii Unreal Engine 4 a s vedomím toho, že ide o dielo jediného človeka som nenarazil na jediný technický problém, či bug. Atmosféra funguje na jednotku a jediným prvkom, ktorý sa mi javil trochu amatérsky, sú fotografie osôb, ktoré pôsobia ako autorovi známi, snažiaci sa tváriť desivo a tajomne. Inak už nič nenarušuje kompaktnú atmosféru a prekvapivo dobre do nej sedia aj snové scény, odohrávajúce sa mimo väznice. Jedna z nich sa napríklad odohráva v byte disponujúcom výrazne inými, oproti zbytku prostredia až hýrivými farbami a pôsobí to ako veľmi príjemné osvieženie.

Inmates nie je dokonalá hra. Avšak na vcelku malej hracej ploche drží príbeh pokope a autor sa vyhýba i zbytočným logickým kopancom, či scénam zbytočne naťahujúcim hernú dobu. Škoda len, že hádaniek je iba zopár a žiadna nie je príliš obtiažna. Na druhej strane, každý problém sa dá vyriešiť pomerne rýchlo a má svoju logiku. Aj preto hru nakoniec hodnotím pozitívne a jediné, čo ma výraznejšie mrzí je, že ponúka iba niekoľko hodín príjemnej hororovej zábavy.

Komentuj!