Thimbleweed Park – Retro detektívka ako sa patrí

Ako dopadla tradičná point-and-click adventúra nesúca názov Thimbleweed Park, ktorej hlavným autorom je známy Ron Gilbert, tvorca legendárnych hier ako napríklad Monkey Island alebo Maniac Manson? Má tento návrat do osemdesiatych rokov čo ponúknuť aj novým hráčom?

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh hry Thimbleweed Park sa začína ako klasická detektívka, čiže vraždou. Do mestečka krátko na to prichádzajú dvaja federálni agenti, ktorí majú vyriešiť tento zapeklitý prípad. Angela Rey, skúsená a ostrieľaná agentka, pre ktorú je táto vražda len ďalším bežným prípadom a jej nový neskúsený partner Antonio Reyes. A práve oni dvaja sa spolu musia pozrieť na zúbok tejto záhadnej udalosti, ale aj veľmi svojským obyvateľom mestečka. K týmto postavám sa postupne pridávajú aj ďalšie – prekliaty klaun Ransome,  ktorý sa nedokáže zbaviť svojho makeupu, mladá Delores, ktorá sa chce stať hernou vývojárkou a v neposlednej rade aj jej otec Edmund, ktorý sa pre zmenu prebudil mŕtvy vo svojej hotelovej izbe.

Už z tohto je asi zrejmé, že Thimbleweed Park nie je temná detektívka s vážnym príbehom. Autori sa ho rozhodli poňať satirickým spôsobom a hra sa tak už od začiatku neberie príliš vážne a robí si žarty nielen zo seba, ale aj zo starších hier Rona Gilberta. Tu treba podotknúť, že autorom síce humor väčšinu času vychádza, ale dopustili sa jednej zásadnej chyby. Neustále totiž variujú rovnaké vtipy s minimálnymi obmenami, a to počas celej hry. Počas prvých pár hodín to ešte funguje, ale vo finálnych častiach hry už niektoré “humorné” dialógy, poprípade vnútorné monológy nepôsobia tak zábavne, ako spočiatku. Typickým príkladom neustále opakujúceho sa vtipu je vždy vulgárny klaun, ktorý bohužiaľ už od polovičky hry pôsobí nevtipne.

Keďže sa ale jedná o retro adventúru evokujúcu klasických zástupcov žánru, tak tomu samozrejme zodpovedá aj interface. Herná obrazovka je v podstate rozdelená na tri časti. Prvá časť pozostáva z prostredia po ktorom sa s vašou postavou pohybujete. Na druhej nájdete rôzne klasické príkazy ako porozprávať sa alebo vziať poprípade použiť predmet. Poslednú a aj najmenšiu časť tvorí inventár v ktorom budete manipulovať s predmetmi. Dnes už hráči nie sú veľmi zvyknutí na podobne komplikované ovladánie, takže si naň môžetete chvíľu zvykať. Inak je však bezproblémové. Po hodine hrania sa doň hravo dostanete a dojem z hry vám určite nebude kaziť.

Samozrejme, najdôležitejšou častu každej poctivej adventúry sú adventúrne úkony a v prípade Thimbleweed Parku to nie je inak. Jedná sa o klasické hľadanie potrebných predmetov a ich následné použitie na mieste kde je to potrebné. Nechýbajú ani logické puzzle úlohy, kde musíte vyriešiť nejaký rébus, poprípade dialógové hádanky, v ktorých po zadaní správnej odpovede získate užitočnú informáciu alebo dôležitý predmet. Medzi jednotlivými postavami môžete naviac plynulo prepínať a po vzore Maniac Mansion sú niektoré hádanky vytvorené tak, aby ste museli spolupracovať s dvoma a niekedy dokonca až s troma postavami naraz.

Najzaujímavejšou časťou hry sú však detektívne pasáže, v rámci ktorých musíte napríklad hľadať vražednú zbraň, vypočúvať obyvateľov mestečka, odoberať odtlačky prstov, prípadne i vzorky krvi. Všetko to pôsobí veľmi zábavne a v spojení so skvelým soundtrackom, ktorým hra disponuje, to pomáha dotvárať výborný detektívny zážitok. Škoda len, že ten sa po pár hodinách vytráca, nakoľko vyriešenie vraždy je len jednou časťou príbehu Thimbleweed Park.

Aj keď je hrateľnosť ako taká zabavná, nájdu sa aj hádanky, ktoré pôsobia trochu nelogicky. Miestami je naviac cítiť, že niektoré z nich sú slúžia iba na natiahnutie hernej doby. Občas až triviálne problémy sú tak občas menia na zdĺhavé prechádzanie otvoreným mestom a hľadanie správnych predmetov poprípade postáv. Príkladom takto naťahovanej hádanky je klaunov skok na trampolínu. Klaun si jednoducho povie, že neskočí kým ho niekto nebude vidieť. Vy teda musíte prísť ku klaunovi s každou jednou postavou, aby ste sa týmto spôsobom dozvedeli, ktorú tam chce mať, aby sa konečne rozhodol skočiť.

Po stránke voice-actingu treba autorov pochváliť. Každá z postáv je výborne nadabovaná a i vďaka vynikajúcej práci hercov pôsobí nezameniteľným dojmom. Všetky postavy síce nemajú svoj unikátny hlas no autori si z toho dokážu patričným spôsobom uťahovať a pretvoriť to vo vtipné dialógové situácie Treba podotknúť, že úspešne. Vydarená je aj hudba a hoci hra vôbec neobsahuje bohatý repertoár skladieb, tých pár, na ktoré narazíte, skvelo dokresľuje atmosféru hry.

Thimbleweed Park je nakoniec veľmi príjemnou nostalgickou jazdou a zároveň aj jednou z najlepších detektívnych adventúr posledných rokov. Nostalgických hráčov, spomínajúcich na staré dobre časy, si dokáže získať svojím old-schoolovým spracovaním a poctivo vypracovanými hádankami a mladší hráči zasa môžu oceniť humor a chytľavú hrateľnosť, ktorá ich nepustí až kým túto retro detektívku nedohrajú.

Komentuj!