Hitman – Vstúpte do sveta nájomných vrážd s holohlavým zabijakom

Vždy upravený chlap s vyholenou hlavou, čiernym sakom a červenou kravatou sa po 4 ročnej pauze opäť vrátil na obrazovky našich monitorov. Tentokrát sme dokonc boli svedkami samotných začiatkov 47-mičky a autori  si pre nás naviac pripravili ešte bonus v podobe epizodického vydávania. Ako to dopadlo?

Recenzovaná verzia: PC

Šieste plnohodnotné pokračovanie slávnej série o neohrozenom, a aj po toľkých dieloch vždy tajomnom, zabijakovi sa nesie v štýle dnes už legendárneho štvrtého dielu s podnázvom Blood Money. To znamená, že na vás čakajú otvorené mapy s obrovskými možnosťami a konšpiračný príbeh na pozadí sveta plného vrážd. Čo však teda pridáva nový Hitman a čím všetkým sa líši od iných dielov?  Na začiatok si teda len povieme Mision Status : Active.

Vzhľadom na epizodické vydávanie hra spočiatku ponúkala len malé množstvo obsahu a to len tri základné misie – dve tréningové a jednu plnohodnú parížsku eskapádu. Spočiatku si veľa hráčov nebolo istých novým formátom a odradzovalo ich to od kúpy. Avšak po ročnom pravidelnom vydávaní nových epizód bol tento problém kompletne eliminovaný a z Hitmana sa tak stala plnohodnotná hra s množstvom obsahu, ktorý tvorí nielen šesť plnohodnotných misí, ale tri bonusové. Každá epizóda sa pritom odohráva v úplne inej časti sveta čím sa dostávame k faktu, že každá z nich ponúka úplne iný herný zážitok. Inak si užijete epizódu vo fiktívnom talianskom mestečku Sapienza kde vám dych vyrazí krásne azúrové more v kontraste s páliacim slnkom a inak misiu v prestížnej nemocnici v Hokkaide s jemne orientálnym, no súčasne i futuristickým nádychom.

Za jeden z najkrajších herných zážitkov však osobne považujem tretiu epizódu v Marakéši, kde ma po všetkých stránkach úžasne spracovaná kombinácia kričiaceho davu v sprievode neustáleho dupotu všetkých prítomných a armádnych svetlíc, prinútila postaviť sa z kresla a s veľkou pokorou zatlieskať autorom za dobre odvedenú prácu. Čo sa teda týka vizuálnej stránky hry, tu nemôžem tvorcom vyčítať takmer nič. Nielenže nie je núdza o prekrásne scenérie a pamätihodné momenty, ale autorom sa podarilo neprestreliť grafické nároky na hru a tak nebudete mať problém si hru zahrať aj na o niečo slabších strojoch. Na druhej strane, tí čo investujú o niečo viac do svojich zariadení sa môžu tešiť na najvyššie detaily a plnohodnotných 60 FPS bez väčších prepadov v kompletnej prvej sezóne.

Najsilnejšou stránkou hry sú však jej obrovské možnosti. Kým v predošlom dieli akoby tvorcovia rezignovali na akúkoľvek kreativitu, tak tu to dobehli rovno za tri diely. Aby ste  to chápali správne, nový Hitman sa rozhodne nesnaží ťažiť iba z variability a veľkosti prostredí.  Autori vám dávajú množstvo takzvaných “Opportunities”, čo v praxi znamená,  že máte desiatky možností ako splniť váš kontrakt. Každá možnosť vám pritom ponúkne úplne iný herný zážitok. Veď uznajte, v akej inej hre sa môžete napríklad prezliecť za miestneho kňaza a zhodiť skorumpovaného politika zo strechy kresťanského kostola plného veriacich občanov? No ak sa vám ich nechce objavovať, môžete využiť hneď tú prvú, ktorá sa vám naskytne.

Ikonický systém prezliekania sa za takmer za každú postavu funguje takmer bez problémov. Nový prevlek vám síce na jednej strane dokáže zaručiť istú anonymitu, no na druhej strane môžete byť stále podozriví ľudom z vášho okolia, tak ako tomu bolo aj pri Absolution. Tentokrát máte konkrétne osoby výraznejšie označené na mape, no to nie je nejaká prevratná novinka. S tým však súvisí jeden menší herný problém. Tým je to, že niektorí nepriatelia vás spoznajú takmer okamžite a aj na obrovské vzdialenosti. To isté platí aj pri vstupe do zakázanej oblasti a môže to poviesť i k tomu, že vám príde výhodnejšie nahrať staršiu poziciu. Aspoň že rýchle a automatické ukladanie tentokrát narozdiel od Absolution neabsentuje.

Samozrejme, ak nemáte radi stealth postup, tak vám je ponúknutý pomerne široký arzenál zbraní. Treba však podotknúť, že klasický Rambo štýl tu veľmi nefunguje. Ide totiž o striktne taktickú akciu, kde sa počíta každá jedna chyba. No ak hru chcete plniť akčným spôsobom, môžete a v tom prípade sa musieť pomaly presúvať po mape, až kým sa nedostanete k vášmu cieľu. Treba podotknúť, že takýto postup je síce možno pre niekoho zábavnejší ale ani zďaleka nie tak kreatívny. Ostatne, Hitman nikdy nebol akčnou hrou, ale vsádzal skôr na stealth mechaniky. Ďaleko viac teda funguje plíženie a tichý postup, ale sto ľudí, sto chutí.

Co sa týka multiplayeru, tak ten je v hre v podobe tradičných kontraktov, kde môžete hrať misie vytvorené priamo hráčmi. No tentoraz sú k nim príležitostne pribalené aj takzvané časovo obmedzené ciele – Elusive Targets, ktoré sa sprístupňujú z času na čas. Dané ciele sú tak dostupné len na určitý čas. To vám nemusí prísť až tak zaujímavé, no čo ma osobne zaujalo, je, že na zabitie vášho cieľa máte len jeden jediný pokus  a ak ho premrháte, jednoducho máte smolu. Treba dodať, že autori aj po vydaní už kompletnej prvej série stále pridávajú nový obsah a každý týždeň jeden časový ciel. Tak čo máte odvahu ísť do toho a zažiť adrenalín prameniaci z jediného pokusu?

Za najslabší článok hry každopádne považujem príbeh. Ten sa síce snaží poukazovať na istú rozsiahlejšiu konšpiráciu, lenže posúva sa výhradne cez krátke pár minútové cut-scény na konci každej epizódy. Dokopy to tak vydáva na približne polhodinovú zápletku a netreba zdôrazňovať, že na pomery dnešných hier je to žalostne málo. Užijete si síce veľmi kvalitne spracované filmové sekvencie s dobrým voice-actingom a vhodne zvolenou hudbou, no po dohraní si v podstate uvedomíte, že vlastne ani neviete kto je hlavný zloduch a o čo mu ide. Dej je naviac zakončený finálnym cliffhangerom, ktorý jasne evokuje ambíciu autorov vytvoriť aj druhú sezónu. Z jednej stránky to teda funguje, z tej druhej ani veľmi nie. No je pravdou, že Hitman až na viackrát spomínaný diel Absolution nikdy až tak nestál na samotnom príbehu.

Čo dodať na záver? Najnovší Hitman sa stal  po roku cestovania a vraždenia po celom svete naozaj plnohodnotnou hrou, ktorá z to stojí. Možno trochu prázdnou z pohľadu príbehu, no rozhodne plnohodnotnou z pohľadu obsahu. Jednotlivé misie naozaj stoja za to a môžem iba konštatovať, že Hitman je presne tým vysnívaným pokračovaním na ktoré sme my, fanúšikovia Blood Money, tak dlho čakali. Je len na vás, či sa rozhodnete vstúpiť do sveta nájomných vrážd a korupcie, no ja osobne vám to môžem len odporučiť.

Komentuj!