Mirror’s Edge Catalyst – Parkourové dobrodružstvo

Prvý Mirror’s Edge vyšiel koncom roku 2008, pričom ponúkol vcelku originálny zážitok, ktorý dokázal hráčov zaujať. Hráčov si titul získal najmä vďaka parkouru a zaujímavému vizuálu, no okrem toho hra veľmi neponúkla. Niekoľko rokov sa očakávalo, čo EA DICE s nádejnou značkou urobí a teraz tu máme odpoveď v podobe Mirror’s Edge Catalyst. 

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Popísať, čo vlastne Mirror’s Edge Catalyst predstavuje je ťažké. Pokračovanie? Nepovedal by som. Prequel? Tiež nie. Reboot? Ani to nebude ono. Ťažko presne v tomto smere hru niekam zaradiť, no v podstate je to jedno. Predošlú hru poznať nepotrebujete, a to môže byť pre mnoho hráčov tou podstatnou informáciou.

Rovnako, ako v prvej hre sa vžijeme do kože bežkyne Faith Connors, ktorá je obyvateľkou mesta City of Glass. Príbeh hry veľmi rozoberať nebudem, zbytočne by som vás pripravil o zážitok, i keď ono v podstate ani nie je moc čo rozprávať. Samozrejme je potrebné rátať s nejakým tým bojom proti nespravodlivému systému, veď to poznáte. Priznám sa, že som od príbehu očakával viac, všetko je predvídateľné a bez nejakého zapamätania si hodného momentu. Postavy, ktoré počas priechodu stretnete sú plné klišé, v tomto ohľade som bol až zaskočený. Máme tú nepríjemného frajera, ktorý jasne dáva najavo, že vás nemá práve v láske, taktiež aj “nerda”, ktorým je ale pre zmenu žena, no pointa je rovnaká, žiadne prekvapenie na hráča nečaká. Netuším, či som iba rozmaznaný inými hrami, no ak chcem využiť druhú šancu, aby sa z nádejného titulu stal hit, nemôžem podceniť tak dôležitú súčasť titulu, akou je príbeh či postavy. V tomto ohľade si DICE strelili vlastný gól. A aby som nezabudol, príbehová línia vám zaberie tak 8 až 9 hodín. Ešte, že sú prítomné aj vedľajšie úlohy…

Novinkou, ktorá v prvej hre nefigurovala je veľmi jemný RPG systém, vďaka ktorému môžete Faith naučiť nové pohyby (respektíve jej osviežiť pamäť, keďže niektoré v prvej hre ovládala a tu ich zabudla). V pôvodnom titule tento RPG prvok nebol a za seba musím povedať, že keby nebol ani v Catalyste, vôbec by mi to nevadilo. Je fajn, že naučíte Faith robiť kotúľ pre plynulejší dopad, prípadne sa rýchlo otočiť o 180°, no tieto pohyby mohli byť dostupné ihneď, k štýlu hrateľnosti by mi to sedelo viac. Takto hráč zbiera XP body, ktoré následne premení za niektorú položku v kategóriách pohyby, útoky a vybavenie. Hoci je RPG systém jednoduchý a užívateľsky prístupný, pôsobil na mňa nadbytočne a rušivo, keďže aspoň v mojich očiach spomaľoval tempo hry.

Čo však na hre funguje ukážkovo, to je parkour. Fungoval minule, funguje aj teraz a zo skákania, behania, lozenia ventilačnými šachtami či húpania sa nad priepasťami má hráč výborný pocit. V tomto spočíva sila Mirror’s Edge Catalyst, takže ak o hre uvažuje práve kvôli parkouru, mali by ste si titul užiť. Hoci na rozdiel od minule už jestvuje aj konkurencia, ktorá taktiež využíva parkour (Dying Light), zo súboja v tejto kategórii víťazne vychádza Faith.

Okrem bezhlavého behania som rád, že v hre môžete aj hackovať billboardy a GridNode miestnosti, ktoré vám následné umožnia fast travel, čiže presúvanie medzi jednotlivými stanovišťami bez námahy. Ide o príjemné spestrenie, aspoň občas robíte niečo odlišné než beháte z miesta na miesto. Na týchto miestach musíte použiť mozog, no závity vám rozhodne nezavarí. Iba si musíte premyslieť, kam a kedy skočíte. Príjemná zmena, no škoda, že ich nie je viac. Čo však zamrzí je, že ostatné zložky hry na tom nie sú tak dobre, ako práve pocit z pohybu či hackovanie.

Technická stránka je taká všelijaká. Na jednu stranu fajn, na druhú stranu poslabšia, no keď to mám zhŕnúť, pri tituloch od DICE predsa len očakávam vyššiu úroveň kvality. Štylizácia je podľa mňa skvelá, ostatne tá sa podarila už pôvodnej hre. Keď však nový Mirror’s Edge porovnám graficky s inými hrami, nie je to žiadna sláva. Je fajn, že vývojári cielili na 60 fps, pri podobnom žánri sa to zíde, no akosi zabudli na to ostatné. Asi najzvláštnejšie sú odlesky a odrazy – raz sa Faith v odlesku objaví, inokedy nie, prípadne sa odraz začne zvláštne objavovať po kúskoch, ako sa môžete presvedčiť z nasledovného GIFu.

Pôsobí to vcelku zvláštne, ako keby vývojári nemali dostatok času na finálnu optimalizáciu a vychytanie múch. Ostatne, rôzne bugy tiež nie sú pre Mirror’s Edge Catalyst ničím výnimočným. Len tak si bežíte, zrazu stráž, tak ju trochu vyškolíte v boji. Protivník padá k zemi, no následne mu z rúk vyletí zbraň, ktorá sa bez problému dokáže zaseknúť do skla. Prípadne sa stráž vo veľmi prirodzenej polohe oprie o stenu… Nebudem zbytočne okolo toho písať, pozrite si dve názorné ukážky.

Pri grafike ešte zostanem. Sme v roku 2016 a či už ide o hru pre herné konzoly, prípadne aj PC, skutočne neočakávam, že narazím na niečo tak strašne odfláknuté, ako si môžete pozrieť na nasledovnom obrázku.

Hra má problém s pomalým načítaním textúr, ktoré niekedy naozaj pôsobí odstrašujúco. Idete okolo dákeho objektu, prípadne mierite k postave, ktorá pre Vás má úlohu a zrazu uvidíte neostrú machuľu, ktorá až po chvíli vyzerá tak, ako by mala.

Úprimne dúfam, že v dohľadnej dobe bude vydaná aktualizácia, ktorá s týmto problémom zatočí, pretože to je skutočne hanba.

Aspoň, že zvuková stránka je na tom lepšie, s ňou som nezaznamenal žiaden problém. Príjemný je i soundtrack, ktorý by obstál aj pre samostatné počúvanie. Titulná skladba Warning Call od skupiny CHVRCHES je síce výborná, no neviem, či minule to nebolo predsa len lepšie. To už nechám na vás, každopádne sa zvuková stránka nemá za čo hanbiť.

Oceňujem, že rovnako ako nový DOOM, i Mirror’s Edge Catalyst umožňuje aj na konzolách zmenu FOV a snáď to do budúcna bude pravidlom a nie výnimkou. Keď to zhrniem, z celkového hľadiska titul nevyzerá zle, vizuálny štýl je nezameniteľný, no nohy mu podkopávajú spomínané neduhy. Snáď ich autori opravia, DICE i Frostbite engine majú na viac. Niekto môže namietať, že to je určite spôsobené konzolami, no je tu kopec titulov, ktoré podobné problémy nemajú a dokonca vyzerajú lepšie.

Menšieho zlepšenia oproti pôvodnému Mirror’s Edge sa dočkali súboje. Minule ste mohli po nepriateľoch zodvihnúť zbrane (čo nebolo zrovna dva krát ideálne riešenie), tentokrát si budete musieť vystačiť s údermi, kopancami a pohybovým nadaním Faith. Prípadne vezmete nohy na ramena a vykašlete sa na otravné stráže. Je to na takmer vždy iba na vás. Bohužiaľ, iba takmer vždy. Sú tu situácie, kedy hra jednoducho nepustí a budete musieť bojovať. Vtedy môže dôjsť k frustrácii hráča, keďže Faith toho moc nevydrží a ak vás otravujú stráže s obuškami a do toho po vás z diaľky strieľajú ozbrojenci, nie vždy to pre Faith dopadne dobre. Čiže opäť musím povedať to isté, je tu náznak zlepšenia, no nie dostatočný.

A tým sa dostávam k hlavnému problému. V mojich očiach to je najmä málo  (respektíve minimum) inovácií, ktoré mali po pokuse číslo 1 určite prísť a zlepšiť pôvodný koncept, ktorý má veľký potenciál. Je pravdou, že tentokrát tu máme open-world, ale čo z toho, keď ono to vlastne takmer všade vyzerá rovnako. Mirror’s Edge Catalyst až príliš pripomína pôvodnú hru, čo na jednu stranu môže byť dobre, no na druhú stranu to bude pravdepodobne znamenať, že hra opäť osloví malé publikum. A to pre Faith môže znamenať koniec.

Ak ste sa dopracovali až sem, môžete mať dojem, že som Mirror’s Edge Catalyst až často kritizoval a je to zlá hra. No tak to vôbec nie je. Stále ide o zábavný titul s vynikajúcim parkourom, no so zbytočnými chybami. Taktiež si myslím, že DICE mohli priniesť viacej inovácií aby z tejto značky urobili niečo “viac”. Takto sa zavďačia fanúšikom originálu, no masový úspech sa pravdepodobne nedostaví ani tentokrát. Uvidíme, či bude značka pokračovať, no ja by som sa s Faith určite ešte rád stretol.

Komentuj!