Blood Alloy: Reborn – Metroidvania ušitá horúcou ihlou

Titul Blood Alloy: Reborn bol vo vývoji od roku 2013, pričom sa autori zo štúdia Supressive Fire Games pokúsili získať podporu od fanúšikov cez Kickstarter. Tá síce skončila neúspechom, no tvorcov to neodradilo a titul za pomoci feedbacku od ľudí dokončili. Tento rok sa hra dočkala vydania a my sa dnes pozrieme na to, či sa drina autorov vyplatila.

Recenzovaná verzia: PC

Blood Alloy: Reborn je Metroidvania, aspoň čo sa žánrového zaradenia týka. Skúsiť bojovať o priazeň fanúšikov klasík ako Metroid, Castlevania a podobne však vôbec nie je ľahká úloha. A v prípade dnešného titulu to platí obzvlášť.

Rád by som začal pozitívne, no bohužiaľ neviem kde. Asi najlepšou zložkou je soundtrack, ktorý je celkom slušný. Žiadne epické motívy však nečakajte. Cypberpunkový hudobný sprievod však k hre pasuje a je vidieť, teda skôr počuť, že medzi Supressive Fire Games sa nachádzajú ľudia, ktorý kedysi pôsobili v spoločnosti Harmonix Music Systems, ktorá vytvorila niekoľko známych hudobný hier ako RockBand, Amplitude a pod.. Titul sám o sebe nie je zlý, no ani výborný. Miska váh sa tentokrát zastavila niekde pod stredom, čo znamená iba jediné – Blood Alloy: Reborn je podpriemernou záležitosťou.

Grafická stránka je typický pixel-art, avšak ničím extra zaujímavým nevybočuje zo štandardu. Osobne mi tento grafický štýl nevadí, no v tomto prípade nemá čím zaujať. V hre sú tri, opakujem tri úrovne, v ktorých sa pohybujete. Druhá úroveň, t. j. džungľa je asi najzaujímavejšia, no keď si spomeniem napríklad na Broforce / Expendabros, tak ťažko môžem grafické prevedenie u Blood Alloy extra chváliť. Je fajn, spracované v poriadku, no niečo tomu chýba. Čo je však skutočne iritujúce je kamera. Hlavná postava sa pohybuje dosť rýchlo a kamera pôsobí dojmom, ako keby nestíhala. Autori sa podľa mňa snažili o dynamickosť, no snaha im úplne nevyšla.

Ak sa predsa len rozhodnete zakúpiť si tento titul a zaujíma vás príbeh, tak od tohto momentu už nemusí – žiaden tu totiž nenájdete. Zhostíte sa kyborga, konkrétne vojačky menom Nia Rhys a vašou úlohou bude bojovať v ponúkaných úrovniach a prekonávať svoje predošlé najvyššie skóre. Na základe dosiahnutia určitého levelu sa vám odomkne nová úroveň (pri dosiahnutí levelu 7 sa odomkne úroveň číslo 2, pri 14 leveli zase úroveň číslo 3). Podľa počtu získaných bodov sa vám zase odomknú skladby soundtracku a budete si môcť zakúpiť niekoľko upgradov pre vašu postavu, no nepociťoval som žiadnu motiváciu, aby som sa o upgrade skutočne snažil. A práve motivácia by tu bola potrebná ako soľ v kuchyni.

Hrateľnosť a s ňou spojené ovládanie by malo predstavovať výzvu a vytvárať vo vás pocit, že ešte jedno kolo a vypnem to, veď svoje predošlé skóre dokážem prekonať. Celú dobu robíte iba niekoľko vecí, a to pobehujete zo strany na stranu, strieľate, sekáte a kĺžete sa po podlahe / stenách. V tomto prípade sa vyššie uvedený pocit nie a nie dostaviť. Skôr máte pocit, že prečo ste hru už dávno nevypli. Pokúšal som objaviť čaro hry ukryté niekde v hlbinách, no bohužiaľ bol môj boj neúspešný.

Potenciál tu bol, veď koho by nebavilo porcovať nepriateľov, prebojovávať sa niekoľkými vlnami, ktoré budú čoraz ťažšie a postupovať neustále vpred. Rozumiem, že autori chceli vytvoriť hru, v ktorej ide iba o skóre, ale naozaj sa nedalo tento koncept použiť na klasický systém priechodu po sebe idúcimi úrovniami? Prejdem úroveň, uvidím tabuľku s mojim výsledkom, dostanem príslušné ohodnotenie a ide sa na ďalší level, prípade zvolím reštart, ak mám záujem o lepšie skóre. Bolo by to určite zábavnejšie, ako pobehovanie po nezáživnej aréne v tvare obdĺžnika (t. j. niekoľko scrollov do strán a k tomu 2 – 3 poschodia).

Nerád hodnotím hry, ktoré sa nepodarili, a Blood Alloy: Reborn je bohužiaľ tento prípad. Hra, respektíve koncept, ktorý mal potenciál, no ten je pochovaný neuspokojivou formou a prevedením. Nezaujímavé úrovne, hlúpe menu, málo obsahu a k tomu ešte chaotické ovládanie. Titul na mňa pôsobí ako ušitý horúcou ihlou, pričom stačilo počkať, prípadne ísť radšej cestou dlhodobého Early Access prístupu a za pomoci fanúšikov priniesť aj ostatným hráčom zaujímavý počin. Dnešná recenzia sa neskončí happy endom, ten si nechám pre iné prípady. Jediné, čo môžem na záver urobiť je odporučiť vám, aby ste tejto hre vyhli, tu na vás nečaká nič zaujímavé.

Komentuj!