Dying Light 2: Stay Human – Druhýkrát a ešte lepšie?

Očakávaný sequel fanúšikmi obľúbenej parkourovej akcie Dying Light mal pôvodne vyjsť ešte predvlani. Viacero odkladov však malo za následok, že sme sa ho dočkali až začiatkom tohto kalendárneho roka. Ako nakoniec dopadol doposiaľ najambicióznejší projekt poľského Techlandu, ktorý vzbudzoval počnúc svojím ohlásením obrovský záujem hráčskej komunity?

Recenzovaná verzia: PC

K tvorbe Techlandu mám až na výnimky pomerne vrelý vzťah. Mám rád sériu Call of Jurez, bavil ma Dead Island a rovnako ma svojho času oslovil i Dying Light. Druhý diel ma navyše lákal o to viac, že sľuboval účasť veterána Chrisa Avelloneho – čo síce nakoniec dopadlo inak, ale k tejto kauze sa nebudem nateraz vracať. No hoci vonkoncom netuším, čo z jeho práce sa v druhom dieli zachovalo a či vôbec niečo, stále ide o titul hodný pozornosti. Dobrou správou je pritom to, že novinka poľských vývojárov môže reálne osloviť aj tých, ktorí jednotke až tak neholdovali či ju rovno vynechali. Čo sa nakoniec i deje a dvojka láme bezprostredne po svojom vydaní rôzne rekordy. Z môjho pohľadu navyše zaslúžene a na ďalších riadkoch skúsim rozobrať prečo.

Príbeh je zasadený 22 rokov po prvotnom objavení sa vírusu v meste Harran. Jeho šírenie bolo medzičasom pozastavené, keďže humanitárnej organizácii GRE sa nakoniec podarilo vytvoriť funkčnú vakcínu. Od ďalších experimentov ich to však neodradilo a v roku 2021 došlo k ďalšiemu neplánovanému úniku, tentokrát ešte o niečo silnejšieho variantu. Ten už mal za následok pád celého ľudstva a len málo veľkomiest prežilo jeho účinky. Jedným z nich je metropola Villedor, kam cesta zavedie i nového protagonistu Aidena Caldwella v snahe nájsť svoju nezvestnú sestru.

Príbeh ako taký je síce jednoduchý, no sám o sebe dobre podaný a rozhodne komplexnejší ako v prípade prvej časti. Superlatívami by som síce šetril, keďže nie všetky scenáristické rozhodnutia padajú na úrodnú pôdu (za všetky stačí spomenúť pomerne klišovité snové sekvencie), no niektorými zase vyložene poteší. V rámci žánru ide skrátka o slušné, obstojne vyrozprávané dielo s hneď niekoľkými zaujímavými charaktermi. Tým inak jednoznačne dominuje Lawan, ktorú v hre stvárnila známa herečka Rosario Dawson. Do príbehu síce nenaskočí ihneď, jej účasť je však rozsahom porovnateľná s Keanu Reevesom zo Cyberpunku 2077, pričom herecky ho poľahky prekonáva. Nebál by som sa ju označiť za srdce celej zápletky a jej osud, ako i osudy mnohých ďalších postáv, budete mať na rozdiel od jednotky vo svojich rukách iba vy.

Áno, v Dying Light 2 hrajú dôležitú úlohu vaše voľby a užijete si ich naozaj neúrekom. Nie všetky majú, pochopiteľne, rovnaký dopad, no pripravte sa na to, že viackrát budete skutočne premýšľať, čo je pre vás výhodnejšie. Pri naozaj zásadných sa rozbehne i neúprosná časomiera a to už budete vedieť, že ide do tuhého. Postrehol som aj kritiku, že dej sa nevetví natoľko, akoby mal, osobne mi to však nepríde príliš fér. Techland totiž v mnohom zachádza ďalej ako viaceré iné podobne ladené tituly. Nejde len o to, že vybranými rozhodnutiami formulujete samotné okolie, môže sa stať i to, že osud niektorej z postáv (pokojne aj postavy z vedľajšej úlohy) ovplyvní hlavnú zápletku. Nehovoriac o tom, že v závislosti od toho, na koho stranu sa prikloníte, sa hneď niekoľko hlavných misií naprieč hrou diametrálne líši a navštívite v nich úplné iné miesta. Iste, dej sa zakaždým vráti do vopred vyšliapaných cestičiek, no kontext však môže byť trochu odlišný.

Po stránke hrateľnosti sa toho na prvý pohľad až tak veľa nezmenilo, opak je však pravdou. Čím viac sa budete ponárať do tohto ponuro vystavaného svet, tým viac si budete všímať, o koľko je Dying Light 2 komplexnejším titulom. Kým jednotka bola primárne akciou so silným zameraním na parkour, tentoraz sa tvorcovia vydali cestou plnohodnotného akčného RPG. Roleplaying je ďaleko výraznejší ako minule. Nielenže si môžete svoju postavu vylepšovať po viacerých stránkach (separátne zlepšujete ako parkourové, tak bojové schopnosti, dvíhate si aj staminu a zdravie), rovnako si neustále upgradujete aj zbrane, ktoré viete zároveň ľubovoľne modifikovať. Nechýba ani prepracovaný crafting a čo je zrejme asi najdôležitejšie, hra obsahuje i systém štyroch odlišných tried. Toto priamo ovplyvňuje voľba vášho oblečenia a skutočne to nie je jedno. Kým oblečenie určené pre medika nepridáva žiadne bonusy k brneniu, tank z vás dokáže spraviť z pohľadu nemŕtvych podstatne ťažší oriešok na rozlúsknutie. Nikde pritom nie je napísané, že si musíte skladať kompletné sety – podstatné je hlavne to, že môžete.

Nie všetko si však v tomto smere zaslúži automatickú pochvalu. Už len fakt, že často i vcelku základne pôsobiace parkourové schopnosti sú spočiatku zamknuté, považujem za dizajnérsky problematické. Nechápte ma zle, je mimoriadne uspokojivé vylepšovať vašu postavu a postupne sa učiť nové a nové triky. Hrateľnosť tým však spočiatku trpí, keďže v úvode nie ste ani zďaleka tak agilní a pohyb po strechách pôsobí trochu ťažkopádne. Aby toho nebolo málo, zmysel to nedáva ani po príbehovej stránke, keďže hráte za pútnika tráviaceho väčšinu času mimo miest a v prostredí doslova zamorenom infikovanými… Časom sa to, pochopiteľne, zmení k lepšiemu a obecne musím pochváliť autorov, ako pristúpili k tejto zložke. Základ je viac-menej identický, no po novom sú v prostredí prístupné i rôzne nestabilné objekty ako trámy, kde sa musíte pohybovať rýchlo, aby sa neprevážili na nesprávnu stranu. Prekonávanie prekážok je tak ešte zábavnejšie ako minule a chyby sú relatívne tolerované. Aj po nie najlepšie načasovanom skoku totiž môžete o pár metrov ďalej naraziť na novú cestu k cieľu a plynule pokračovať ďalej.

Nemenej vydarenou zložkou je súbojový systém, ktorý primárne pozostáva zo stretov nablízko. Klasické strelné zbrane tu ani nenájdete a ak chcete bojovať z diaľky, musíte si vystačiť výhradne s lukom, kušou – hoci tá sa dá ľahko minúť- prípadne vrhacími nožmi. A to je skutočne všetko. Likvidovať nepriateľov z blízka je však mimoriadne uspokojivé a máte pri tom možnosť využívať širokú paletu vašich schopností. Mlátením hlava nehlava totiž možno pochodíte u nemŕtvych, u ľudských oponentov schopných blokovať vaše údery však ani veľmi nie. Ich umelá inteligencia je síce diskutabilná, no akonáhle sa ocitnete v obkľúčení viacerých, potenciálne vám dokážu nepríjemne zavariť. Pomoc vám však dokáže ponúknuť i prostredie, kde je možné pravidelne nachádzať explodujúce kanistre s plynom či oštepy. Nechýbajú ani rôzne granáty alebo míny. Proti infikovaným sa zase vcelku hodí UV žiarenie, hoci väčšinou ich iba na čas ochromí. No a potom je tu stealth, ktorý sa dá taktiež aplikovať proti ničnetušiacim protivníkom. Často ho zrejme nebudete využívať, ale raz za čas sa určite hodí.

Obrovskú pochvalu si každopádne zaslúži prostredie, ktoré je ideálnym pieskoviskom na vaše vyšantenie. Neplní pritom iba rolu obyčajnej kulisy a nezriedka pôsobí až nečakane žijúcim dojmom – čo je vcelku paradoxné, keďže v uliciach budete narážať primárne na nemŕtvych. Ten podporujú aj rôzne náhodne generované stretnutia s banditami, pri putovaní ulicami môžete taktiež zachraňovať iných preživších a občas na strechách len tak narazíte na skupinky ľudí relaxujúcich pri ohni, kde sa môžete len tak započúvať do ich rozhovorov. Mimochodom, mapa síce nie je najmenšia, ale ani obrovská. Samotné mesto pozostáva iba z dvoch od seba izolovaných častí – predmestie plné menších stavieb a centrum, kde hrajú prím výškové budovy. Ani tam však parkour nestráca na sile a okrem tradičného háku z jednotky si užijete aj ďalšiu zábavnú novinku. Tou je padákový klzák a verte mi, že tak dobre spracovaný paraglajding si len tak niekde nevychutnáte. Tak či tak, z jedného konca mesta na druhý sa viete dostať relatívne rýchlo a v konečnom dôsledku mi to plne vyhovovalo. Radšej totiž menší open world nabitý obsahom, než gigantický a prázdne pôsobiaci svet.

Prítomná je aj kooperácia, ktorá je pri potulkách svetom a plnení rôznych aktivít viac než vhodným doplnkom. Nie som však stopercentne presvedčený, že sa hodí do hlavného príbehu, hoci niektorí budú možno zastávať iný názor – a mal ju nakoniec aj Dead Island. Zároveň musím zmieniť i jedno nezanedbateľné negatívum. Hra totiž neobsahuje žiadny textový chat a pokiaľ náhodou nemáte/nechcete zapínať mikrofón, máte jednoducho smolu. Nie je tu žiadna ďalšia možnosť komunikácie a v prípade horšieho zvuku to ani neviete vášmu kolegovi signalizovať. Časom možno pribudne do hry, lenže čo z toho – niečo podobné tu malo byť už po štarte a úprimne ma prekvapuje, že na to Techland nemyslel.

Hre by sa obecne hodilo viacero zlepšení. Len pri plnení parkourových výziev nie je možné reštartovať neúspešný pokus a musíte ho vždy ukončiť a zahájiť odznova. Absentujúci quicksave či manuálny save sa taktiež nedá chváliť – i keď tu sa už pracuje na menšej náprave. A z trochu iného súdka – prečo sú niektoré vedľajšie aktivity akoby cez „kopirák“? Najviac to bije do očí pri karanténnych zónach GRE a staniciach metra, kde sa u mňa i napriek menšiemu počtu dostavovali až nepríjemné pocity déjà vu. No súčasne dodávam, že drvivá väčšina aktivít ma bavila nadštandardne a nemám k nim väčšie výhrady.

Grafická stránka je inak dostatočne pôsobivá a to hlavne ak sa rozhodnete hrať so zapnutým ray tracingom. To však iba v prípade, ak si v hre vypnete DirectX 11 a nastavíte režim pre DirectX 12. Pokiaľ však disponujete slabšou konfiguráciou, DirectX 11 je pre vás určite vhodnejší. Ďalší výrazný rozdiel medzi oboma režimami spočíva i v náraste FPS, čo nepochybne ocenia viacerí fajnšmekri. Tak či tak, hra vyzerá obstojne v oboch prípadoch, akurát že nejde o žiadny „new gen“. Najviac práce vývojári odviedli s tvárami NPC postáv, ktoré sú veľmi vydarené, isté limity sú naopak cítiť v detailoch prostredia. V priamom porovnaní s jednotkou však ide o výrazný progres. Čo sa týka audio stránky, tu musím zase obzvlášť pochváliť skvelý soundtrack Oliviera Deriviera. Nezaostáva však ani dabing, kde ma najviac prekvapil neveľmi známy, no nečakane výborný Jonah Scott v titulnej roli.

Jednou z najväčších slabín titulu je tak v súčasnej dobe technický stav. Bugy či iné technické nedostatky ma postihovali takmer neustále a nič na tom nezmenil ani Day One patch, na ktorý som schválne čakal. Nie, hra nie je až tak rozbitá ako Cyberpunk 2077 po svojom vydaní, súčasne má však ďaleko od vyladeného produktu. Väčšina problémov je síce ako-tak tolerovateľná a časom sa nepochybne vyladí (postavy sa sem tam prelínajú s pozadím, hudba sa po akcii zasekne v slučke, objavené lokácie sa na mape znovu menia na otázniky a tak podobne), no i tak to rozhodne nepoteší. Ku koncu som navyše narážal i na väčšie nedostatky a v jednej chvíli som mal pocit, že sa mi úplne rozbil save. Situácia sa, našťastie, rýchlo vyriešila, ťažko to však budem pripisovať Techlandu k dobru. Ak sa teda s hraním neponáhľate, pokojne nejaký čas počkajte. Nič na tom nestratíte, iba získate.

Dying Light 2: Stay Human sa mi v súčasnom stave nehodnotí ideálne. Na jednej strane stojí celková komplexnosť a poväčšine kvalitne zapracované RPG prvky, na druhej zase technický stav a viacero dizajnových nedostatkov. Celkovo však ide o výborný titul, ktorý vyložene nezaostáva ani v priamom v porovnaní so spomínaným Cyberpunkom 2077. A ak už v niečom, tak jedine v podaní príbehu, ostatnými aspektami ho z môjho pohľadu plne dorovnáva. Nie každý to asi naplno docení, osobne však hlásim spokojnosť a do tohto sveta sužovaného smrtiacim vírusom sa vrátim v budúcnosti mimoriadne rád.

Komentuj!