Little Witch Academia: Chamber of Time – Groundhog Day po čarodejnícky

Atsuko “Akko” Kagari je tak trocha nezvyčajné dievča. Chodí totiž do akadémie pre mladé čarodejnice a aj keď nie je z najšikovnejších, svojou odhodlanosťou a vytrvalosťou dokáže zdolať aj tie náročnejšie z prekážok. Protagonistka televíznej série japonského animátorského štúdia Trigger sa ocitá so svojimi priateľmi v novom dobrodružstve na novom médiu v Little Witch Academia: Chamber of Time.

     Recenzovaná verzia: PC

A+ Games nie je zďaleka jedno z tých známejších štúdií. Doteraz vlastne ani nevydali hru na klasické platformy a ich tvorba sa zameriavala výhradne na mobilné zariadenia. V spolupráci s Bandai Namco a Studio Trigger sa rozhodli po niekoľkých odkladoch vydať ich prvotinu pre platformy PC a PlayStation 4. Pochopiteľne tak boli obavy o tom, akú kvalitu dokážu priniesť vzhľadom na ich neskúsenosť v tejto oblasti. Obzvlášť, keď Studio Trigger je známe svojou kvalitnou prácou a animáciou, či už pri Kill la Kill, alebo práve pri Little Witch Academia. Dokáže Chamber of Time dostáť menu svojho televízneho predchodcu?

V prvom rade treba napísať, že titul Chamber of Time je zasadený medzi siedmu a ôsmu epizódu 25-dielnej televíznej série. Hoci vás hra postupne zoznámi s každou dôležitou postavou formou statických záberov zo seriálu, myslím že znalosť predlohy výrazne dopomôže užiť si toto dielo v plnej miere. Obzvlášť keď vezmeme do úvahy, že v iných oblastiach skôr zaostáva.

Poďme však pekne poporiadku – čo je vlastne Chamber of Time? Jedná sa o akúsi kombináciu viacerých žánrov s oddelenou hrateľnosťou. V prvom rade je tu adventúrna časť, kde sa s našou protagonistkou Akko voľne pohybujeme po priestore čarodejníckej akadémie Luna Nova. Druhou časťou je klasický beat-em-up. Tu sa so skupinkou troch čarodejníc vyberiete do dungeonu a miestnosť za miestnosťou mlátite goblinov, drakov a iné monštrá – samozrejme, s použitím mágie. Do toho všetkého sa pridáva ešte tretí element – RPG prvky, kde postupne vylepšujete svoje čarodejnice, ich výbavu a rozhodujete aké ďalšie triky chcete vyskúšať pri najbližšej prehliadke nebezpečných oblastí.

Príbeh začína prvým dňom letných prázdnin. Vlastne, celý dej sa odohráva len behom tohto dňa. Akko nepatrí medzi najvzornejších ľudí na planéte a hneď sa ocitá v problémoch, keď dostáva od jednej z učiteliek pokarhanie a úlohu do konca prázdnin upratať knižnicu. Tu sa však stane čosi nezvyčajné. Zatiaľ čo Akko tvrdo pracuje na – testovaní alternatívneho využitia kníh ako vankúšov na spánok – otvorí sa podivná miestnosť skrytá za policami kníh. Záhadná komnata Horologium – prázdna miestnosť s gaučom a hneď vedľa akési podivné hodiny, ktoré sa zdajú byť pokazené. Okrem toho sú tu ešte dvere, ktoré sa Akko a jej kamarátkam podarí otvoriť. Dobrodružstvo začína.

Dvere vedú do akejsi čudnej miestnosti plnej hávede. Jedná sa o prvé zoznámenie s beat-em-up sekciou. Tu kontrolujete (nateraz) Akko, zatiaľ čo umelá inteligencia sa chopí vašich kamarátiek. Cieľ je jednoduchý – vyčistiť všetkých nepriateľov v miestnosti a postúpiť ďalej. K tomu slúži jednoduchá bojová schéma, kde máte k dispozícii ľahký, stredný a ťažký útok. Tie sa dajú kombinovať s rôznymi pohybmi, skokom, či šprintom do ďalších útokov. Bohužiaľ, nejaký výrazný kombo systém tu chýba a útoky až na pár výnimiek opakujú tú istú animáciu bez akejkoľvek nadväznosti na predchádzajúce a nasledujúce pohyby. Našťastie to nie je jediné, čo môžete robiť. Okrem základných pohybov sú tu ešte aj kúzla, ktoré vyžadujú body mágie, respektíve manu. Na úvod Chamber of Time ponúka štyri kúzla, no tento počet sa časom rozšíri až na osemdesiat.

Po upratovaní knižnice a vyčistení prvého dungeonu je čas zaľahnúť do postele, čaká totiž ďalší deň prázdnin. Alebo nie? Nasledujúce ráno Akko zisťuje čosi divné pri interakcií s ľuďmi z akadémie. Nepamätajú si nič čo sa stalo včera. Nič to, čas dokončiť upratovanie knižnice – lenže všetky knihy sú späť. Jej kamarátky Sucy a Lotte majú podobne divné skúsenosti. Zdá sa, že čas sa opakuje a zrejme to má niečo spoločné s tou tajomnou miestnosťou. Krátko po tomto objave trojicu “prepadnú” ďalšie študentky akadémie známe zo seriálu – Amanda, Constanze, Jasminka a Diana. S celou partou pohromade je na čase prísť na to ako opraviť čas.

V tomto momente sa hra naplno otvára. Takisto je to prvý moment, kde je možné hru uložiť – jeden a pol hodiny po začiatku. Celkovo je možné ukladať len na špecifických miestach. Okrem prvého uloženia to však nie je problém, keďže sa dá kedykoľvek teleportovať k ľubovoľnému ukladaciemu bodu v Luna Nove.

V adventúrnej časti sa dostávame do kože Akko a máme k dispozícií prakticky celý areál akadémie Luna Nova s prekvapivo veľkou a vernou mierou detailov. Tu je možné interagovať s ostatnými študentkami a s učiteľkami. Je to zároveň miesto, kde na vás čaká až sedemdesiat vedľajších úloh, rôzne skryté miestnosti a môžete tu predávať výbavu z dungeonov, alebo si nakúpiť magické nápoje. Dianie v akadémii je rozdelené do siedmich časových úsekov medzi ôsmou ráno a polnocou. Každý časový úsek mení lokáciu obyvateľov akadémie a možné interakcie či vedľajšie úlohy. Začína tak byť rýchlo jasné, že pri mnohých z nich bude treba využiť časovú slučku vo svoj prospech.

Úlohy častokrát nie sú náročné, vyžadujú zväčša buď reťaz rozhovorov v konkrétnych časoch s konkrétnymi ľuďmi, alebo určité ingrediencie z dungeonov. V prvom prípade sa často jedná o zbesilé pobehovanie akadémiou aby sa stihlo čo najviac v danom časovom úseku, než sa všetky postavy presunú inam. Tento plytký herný štýl sa rozhodne nemusí páčiť každému a nie je to systém, ktorý by si práve vážil hráčov čas. Nepomáha tomu ani spočiatku mätúca mapa. Minimapa sa totiž otáča zatiaľ čo veľká mapa v menu nie, čo môže sťažovať navigáciu, obzvlášť nakoľko koridory Luna Novy vyzerajú na viacerých miestach rovnako. Časom sa však dá naučiť sa tu orientovať, no jedná sa o zbytočnú prekážku.

Odmenou za plnenie vedľajších úloh sú v prvom rade interakcie s obyvateľmi Luna Novy, ktoré ocenia zrejme najviac tí, čo sú oboznámení s predlohou. Okrem toho je možné takto získať aj kľúče do dungeonov, či ukrytých truhiel alebo ďalšie viac, či menej užitočné predmety.

Dungeony sú rozdelené do siedmich regiónov a siedmich úrovni obtiažnosti. Veľa sa však medzi nimi nemení. Vždy sa jedná o sled viacerých miestností za sebou s bossom na konci a niekedy minibossom medzitým. Sú to jednoduché malé miestnosti a mení sa len kulisa a zloženie nepriateľov podľa toho, aký región zvolíte. Pred vstupom do dungeonu máte možnosť vybrať si svoj trojčlenný tím spomedzi siedmich čarodejníc. Pričom podobne ako v prvom dungeone ovládate jednu postavu a umelá inteligencia sa chopí zvyšných dvoch. Ovládať môžete ktorúkoľvek čarodejnicu, pričom každá má iný bonus. Akko napríklad zaisťuje, že podporným postavám budú rýchlejšie rásť body skúsenosti, Diana zas zobrazí detailnejšie informácie o nepriateľoch.

Okrem týchto štyridsiatich deviatich menších dungeonov je tu sedem veľkých. Tie sú zviazané s hlavným príbehom hry a podľa toho ako budete postupovať vo svojich rozhodnutiach ich budete otvárať v rôznom poradí. Váš príbeh tak môže mať inú cestu ako príbeh niekoho iného. V konečnom dôsledku však prejdete všetkými miestnosťami tak, či tak. Budete však mať prístup k rôznym kúzlam v rôzny čas. Keďže jednou z odmien za vyčistenie veľkého dungeonu je nová sada kúziel.

Veľké dungeony sú špeciálne tým, že nie sú lineárne ako tie malé a často majú špeciálne mechaniky. V jednom padáte do jám v púšti, v inom ste na vozidle v dolnej bani a máte zistiť správnu kombináciu výhybiek aby ste sa dostali k cieľu. Bohužiaľ, nie sú často dobre implementované. Nachádzajú sa tu technické a vizuálne bugy, hluché miesta a ďalšie problémy. Umelá inteligencia vašich spoločníčok tiež nepomáha, kde často vrážajú do statických nástrah alebo míňajú svoje ultimátne kúzla na drobných protivníkov. Našťastie na nich až tak veľmi nezáleží. Hra totiž nie je veľmi ťažká a len málokedy sa dostanete do naozaj prekérnej situácie. Nie je tak veľa, čo by mohli vaše, úprimne tupé, spoločníčky pokaziť.

Dizajn bossov takisto nie je práve ukážkový. Najmä niektorí bossovia z veľkých dungeonov dokážu byť viac otravní než zábavní alebo poskytujúci výzvu. Vyhýbať sa ich útokom je jednoduché a i keď vás zasiahnu sotva si to všimnete. Vy pritom musíte čakať na príležitosť zaútočiť – vznikajú tak hluché miesta. Súboj s bossom, kde si môžete zájsť vonku na cigaretku a stále byť v dobrej pozícii, nepovažujem za veľmi pútavý alebo chcený. Dizajn menších bossov je o niečo lepší, no tí taktiež neposkytujú veľkú mieru výzvy.

Odmenou za prechádzanie dungeonov sú pokroky v hlavnom príbehu a množstvo náhodne generovaných predmetov, či prísad. Predmety môžete vybaviť svojim postavám a okrem zlepšovania štatistík ponúkajú často aj špeciálne efekty: zvýšenie efektivity kúziel, zníženie nárokov na manu, častejšie dropy predmetov v dungeonoch a plno ďalších. Vybavovať svoju partiu je častokrát minihra sama o sebe a dá sa tu naozaj s čímkoľvek vyhrať. Je to aj skvelé miesto pre min-maxovanie svojich postáv a vytvoriť naozaj čarodejnice, ktorých sa budú báť všetci naokolo. Škoda len, že hra je tak jednoduchá, že min-maxing často nie je potrebný.

Čo sa týka prísad tie je možné využiť na zlepšenie predmetov, pridať im ďalší špeciálny efekt. No ako hovorím, naozaj sa vzhľadom na obtiažnosť nie je treba týmto zaoberať. Ďalším využitím je, že sú často požiadavkou na vyriešenie vedľajšej úlohy v adventúrnom režime. Niektoré úlohy vyžadujú naozaj veľké množstvo týchto prísad – čo vás bude nútiť často opakovať jeden dungeon dokola a dokola až kým požadovaný počet predmetov nezískate. Odmenou je opäť hlavne interakcia s postavami a sem-tam nejaký užitočný predmet.

Zaujímavejšou oblasťou pre skúmanie sú kúzla. Tých je skutočne až osemdesiat, pričom každá postava je schopná byť vybavená šiestimi. Kúzla sa odomykajú plnením hlavných úloh alebo otváraním skrytých truhlíc, ku ktorým potrebujete mať prístup ku konkrétnym magickým nápojom (ktoré sa odomykajú postupom v hlavnom príbehu) a špeciálne kľúče. Tie získavate za plnenie vedľajších úloh. Kúzla sú rôzne, od jednoduchých projektilov cez masové oblastné útoky až po buffy a liečenia – ktoré sú opäť vzhľadom na nízku náročnosť viac nepotrebné než potrebné. Používanie kúziel je veľká zábava, často majú výrazne efekty a rozžiaria obrazovku. Je tu však aj problém – veľa kúziel v rýchlom slede za sebou môže spôsobiť až vizuálny šum a môžu sťažiť orientáciu. I tak sa však jedná o najzábavnejšiu časť súbojového systému.

Vizuálny šum je však problém ešte z jedného hľadiska. Jednotlivé čarodejnice majú v dungeonoch veľmi podobné oblečenie a môže tak byť problém zistiť, čo sa deje i bez efektov kúziel. Ja som s tým mal problém najmä spočiatku, no časom sa na to dá zvyknúť a mať prehľad o tom, kde sa nachádza vaša postava.

Každá z čarodejníc má svoje špeciálne kúzla, ktoré môže len ona používať. Tieto sú rozdelené do dvoch úrovní – jednoduchšie unikátne kúzla a ultimátne kúzla. Tá druhá kategória síce pôsobí na prvý pohľad zábavne, no jedná sa o jednu z najslabších častí súbojového systému. Totiž, každé z týchto inak silných kúziel má vlastnú animáciu – behom nej nie je možné nič robiť a nedá sa preskočiť. Čo je ešte horšie, keď je takýmto kúzlom vybavená postava, ktorú ovláda umelá inteligencia, tá ju použije často v náhodných chvíľach – najlepšie, keď je na obrazovke len jeden nepriateľ. Samozrejme, animácia sa spustí aj v tomto prípade. Osobne som s výnimkou zopár kúziel tieto ultimátky kvôli takýmto problémom nevyužíval.

V Chamber of Time sa nachádzajú ešte dva vedľajšie módy, ku ktorým je prístup skrz podzemie Luna Nova veže. Tu sa ukrýva aj multiplayer, kde je možné hrať buď v co-op režime alebo dokonca proti iným hráčom. Jedná sa o ten istý typ súboja ako v klasických dungeonoch a tieto módy sú tak skôr akýmsi bonusom než hlavnou náplňou.

Prejdime však k tomu najlepšiemu na samotnej hre. Prestrihové scény sú vytvorené nikým iným, než autormi pôvodného televízneho diela, štúdiom Trigger. Čakajú nás tak zaujímavé a často humorné animácie. Azda jediným problémom je, že týchto animácii nie je veľa, no užijete si každú, ktorá sa zobrazí na obrazovke. Ďalším výrazným pozitívom je plný voice acting. Každá jedna časť rozhovoru je nahovorená dabérmi zo seriálu. Tešiť sa tak môžete na Megumi Han v roli Atsuko Kagari, či Noriko Hidaka v úlohe Ursuly Callistis. Anglicky dabing však nie je dostupný – Chamber of Time je však vybavená aspoň plnými anglickými titulkami.

Hudba je prevzatá priamo zo seriálu, čo je však možno trochu škoda. Viac originálnej hudby by rozhodne neuškodilo. Na druhej strane, keď sa pozrieme na úroveň zvukových efektov, tak je zrejme len dobre, že nás tu nečakajú nové skladby. Úroveň efektov je totiž úbohá. Masívni bossovia v podobe trojhlavého psa, či oživenej budovy skrátka za sebou nemajú ten správny zvukový “šmrnc”. Pri prechádzaní akadémiou môžete zabudnúť na efekty ako zvuky chôdze, či potoka.

Bandai Namco nemá práve najlepšiu povesť, čo sa týka vydávania hry pre platformu PC. Na ich obranu však treba povedať, že Chamber of Time ide prekvapivo dobre a plynulo. Čo vzhľadom na to, ako hra vyzerá možno nie je až tak prekvapujúce. Prepínanie medzi klávesnicou a ovládačom je úplne plynulé a bez najmenších problémov. Trocha zvláštne je však spracované grafické menu, kde nájdete len obmedzený počet rozlíšení. Zaujímavé je, že hoci hra má všetky tri módy zobrazenia, bezokrajové okno nie je natiahnuté na celú obrazovku ako by malo byť. To sú však jediné výraznejšie problémy.

Celkovo je Little Witch Academia: Chamber of Time veľmi priemernou hrou. Nejedná sa o nič viac ako servisovateľný beat-em-up s jednoduchým adventúrnym režimom. Nie je však ani vyložene zlou hrou – i keď dosť záleží na vašich očakávaniach. V konečnom dôsledku však hra neprináša nič, čím by výraznejšie zaujala, aspoň čo sa týka hrateľnosti. Pre fanúšikov Little Witch Academia, ktorí sú ochotní prehrýzť sa cez otravnejšie aspekty hry, však ponúka nový pohľad na známe prostredie. Možnosť interagovať s postavami a zabaviť sa na konverzáciách a interakciách. Práve tu sa nachádza hlavná sila titulu.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!