Through the Woods – Návrat z ostrova včerajšieho dňa

Through the Woods je pôvodne iba malý školský projekt nórskych študentov, ktorý sa až neskôr za výdatnej pomoci Kickstarteru dostal do digitálnych distribúcií. Má takýto nezávislý projekt s nízkym rozpočtom čo ponúknuť  aj náročnejším hráčom? A ako zvládli pôvodne amatéri zo štúdia Antagonist svoju prvotinu? Na to si odpovieme v našej recenzii.

Recenzovaná verzia: PC

Tak ako všetky správne horory, tak aj Through the Woods začína takmer idylicky a nevinne. Osamelá matka, spolu so svojim jediným synom sa rozhodne stráviť pracovnú dovolenku na chate u jazera, kdesi pri západnom pobreží Nórska. Idylka však ešte ten istý večer končí, keď syna unesie neznámy muž matke priamo pred jej očami. Ten ho odvezie na neďaleký ostrov, kde sa vlastne odohráva celá hra. Ostrov však zďaleka nie je obyčajný. Obývajú ho bájne príšery a tvory, ktoré poznáme len zo severských povestí a vyzerá, akoby doslova zamrzol v čase, vo včerajšom dni, ktorý však nikdy neexistoval. Zúfalá matka sa preto vyberie na ostrov, aby zistila, že pátranie po jej zmiznutom synovi jej prinesie nielen pohľad do minulosti ostrovných obyvateľov, ale aj pohľad do minulosti jej samotnej. Minulosti, ktorú je niekedy najlepšie zabudnúť a tváriť sa, že vlastne nikdy neexistovala… čo bolo včera, to už bolo, ale občas sa môže stať, že včerajší deň sa vráti, aj keď radšej mal zostať navždy zabudnutý.

Po ostrove sú doslova rozsiate rôzne vikingské osady alebo väčšie opevnené hradiská, ktoré vyzerajú, akoby ich niekto opustil len pár rokov predtým. Na stoloch sú ešte stále položené zhrdzavené vikingské prilby, meče, alebo štíty. Na skalách sú vysekané rôzne nápisy vo forme rún a v rybárskych osadách pri mori v domoch ešte stále visia kostry rýb. Takto by to možno vyzeralo, že sa hlavná hrdinka prepadla niekam do minulosti, do nejakého 9. storočia v Nórsku, ale Through the Woods nie je interaktívna výuka histórie, ale mystický až hororový príbeh. A nepriateľmi nie sú žiadni Vikingovia, ale príšery a bytosti zo severskej mytológie.

Tvorcovia si dali naozaj záležať, aby sa hráč stretol postupne so všetkými známymi bytosťami, o ktorých si kedysi Vikingovia len šeptali pri táborových ohňoch. Takže máte možnosť naraziť na trolla, vlkodlakov, lietajúce čarodejnice, alebo aj takzvaného Nøkkena, ktorý je severskou obdobou nášho vodníka. Tvorcovia však hru kvôli budovaniu atmosféry nezaplnili množstvom príšer a stretnúť nejakú z nich bol vždy nervydrásajúci zážitok. Najmä preto, že hlavná hrdinka nemá k dispozícii žiadnu zbraň a pomôcť si môže iba baterkou. Ale aj však dokáže byť zradná a zatiaľčo niektorých protivníkov odplaší, na iných, ako napríklad troll, má úplne opačný efekt. Tam vám neostáva nič iné, iba ju vypnúť a utekať.

V Through the Woods, sa tak ako vo väčšine súčasných hororových hrách, nachádzajú zápisky zanechané po zosnulých obyvateľoch. Tieto zápisky obsahujú informácie o tom, čo sa na ostrove stalo a občas môžete naraziť aj na samotných obyvateľov. Bohužiaľ nie v živom stave. Návšteva ich domov teda dokáže byť vždy nepríjemná, pretože viete, že v nich nečaká nič príjemnejšie, než kostry, alebo vysušené mŕtvoly ležiace na posteli.

Okrem brania a čítania zápiskov je interaktivita v tejto hre však obmedzená na minimum. Občas otvoríte dvere, alebo zoberiete nejaký predmet a tým to končí. Viac interaktivity v Through the Woods nie je a hra nemá ani inventár. Každý predmet, ktorý sa dá zobrať, má význam, no použije sa sám, keď príde jeho čas. Týka sa to napríklad aj jediného kľúča v hre, či pochodne, ktorá je životne dôležitá pri odháňaní vlkodlaka, citlivého na sálavé teplo.

V istej časti hry totiž narazíte na dvoch vlkolakov, ktorým uniknete len tak, že budete prepínať medzi používaním baterky alebo pochodne. Jedného vlkolaka totiž dokáže zahnať výhradne mesačné svetlo a druhého zase iba to slnečné. Svetlo baterky však dokáže slúžiť iba ako chabá imitácia mesačného svetla a práve preto budete potrebovať pochodeň, aby ste dokázali napodobniť sálavé slnečné teplo. Tu si autori jednoznačne zaslúžia pochvalu za nápad.

Ako som už v úvode spomenul, Trough the Woods je pôvodne len amatérsky projekt. To so sebou prináša určité negatíva. Jednou je relatívna krátkosť hry a tou druhou je technické spracovanie. Hra je viac-menej lineárna a keď aj náhodou občas narazíte na dve cesty, môžete si byť istý, že sa o chvíľu znovu spoja. Prísne lineárnu cestu ohraničujú nepriestupné skaly, alebo nepriechodné močiare. Aj do väčšiny domov síce môžete vojsť, ale budete vedieť, že budú obsahovať takmer identické vybavenie ako všetky ostatné. Optimalizácia taktiež nie je optimálna a pokojne sa vám môže stať, že hra bude padať pod 20 fps a to aj keď budete spĺňať doporučené hardwarové požiadavky. Aktualizácia ovládača grafickej karty by však mala teoreticky pomôcť.

Skutočnosť, že hra má amatérske korene sa prejavuje aj na dabingu hlavnej hrdinky. Ten sa krajne nevydaril, nakoľko v jej hlase buď nie sú cítiť takmer žiadne emócie, alebo naopak prehnane intonuje. Dopad na celkovú atmosféru našťastie nie je až tak hrozný a tá vás dokáže držať po celý čas. Aj relatívna krátkosť hry je preto nakoniec skôr výhodou, ako nevýhodou. Hľadanie strateného chlapca vám zaberie približne tri hodiny a na záver dokáže vytasiť aj s uspokojivým vyvrcholením… aspoň z pohľadu hororového fanúšika. Takže odporučiť, alebo neodporučiť? Na to nie je úplne jednoduchá odpoveď. Z môjho pohľadu to dopadlo slušne, i keď som mal predsa trochu vyššie očakávania. Vás však možno tento jednoduchý, no mrazivý severský príbeh pohltí ešte viac. Len mu musíte dať šancu.

Komentuj!