ReCore – Pútavá, no príliš jednoduchá akčná adventúra

Pojem ReCore vibroval po E3, ktorá sa konala roku 2015 viac, ako býva zvykom po predstavení nového titulu. Vývojári z Armature Studia si mohli spokojne mädliť ruky.

Recenzovaná verzia: Xbox One

Niet sa čomu čudovať, hra vyzerala z trailerov viac než dobre. Rovnako dobre vyzeral zoznam ľudí, ktorí na mali na ReCore pracovať. Producenti ako Keiji Inafune, Scott Green a Takuya Shiraiwa určite nepatria k nováčikom a ich mená rezonujú pri mnohých známych hrách, ktoré zožali úspech širokej verejnosti. Veľký prísľub úspechu garantoval aj samotný vydavateľ, v tomto prípade Microsoft Studios. Dlho očakávaný titul sa dostal na trh postupne od 13. do 16. septembra roku 2016. Ako si však táto novinka poradila s tohtoročným nadupaným line-upom, ktorý Microsoft ponúka?

Príbeh je pútavý, no má značné medzery

ReCore je situovaný do relatívne ďalekej budúcnosti. Počas roku 2020 zem globálne napadla choroba s názvom “Dust Devil Plague”. Medzinárodná organizácia s názvom Mandate bola vytvorená špeciálne za účelom boja so samotnou chorobou. Zem sa však medzi tým mala stať neobývateľnou. Prioritou ľudstva tak bolo objavenie novej obývateľnej planéty. Tá bola nakoniec objavená, avšak malo to aj jeden háčik. Planéta s názvom Far Eden však bola vzdialená o niekoľko svetelných rokov. Organizácia Mandate teda vyslala na planétu niekoľko tisíc robotov – tí sa mali postarať o vybudovanie mašiniek na tvorbu atmosféry, v ktorej by ľudstvo mohlo pokračovať vo svojom pokojnom živote. So strojmi boli zaslaní aj prví kolonisti, ktorí mali osídliť planétu po vybudovaní vhodného ekosystému. Tento proces však mal trvať 200 rokov, a tak boli kolonisti hibernovaní v kryo-spánku. Počas budovania atmosféry sa však mnoho kolonistov stratilo. Vyslané stroje si naviac začali po čase uvedomovať svoje postavenie a vďaka svojej umelej inteligencii sa rozhodli planétu kolonizovať na úkor ľudí…

Hru začínate v koži na prvý pohľad veľmi pohľadnej Joule Adams, ktorá bola jednou z vyslaných kolonistov. Hlavnej hrdinke sekunduje jej verný priateľ, pes robot, menom Mack. Joule sa preberá z kryo-spánku a začína si pomaly, ale isto uvedomovať, čo sa deje. Napriek tomu, že je ihneď zo začiatku príbehu jasné, že to asi nedopadlo dobre, nakoľko okrem nej a jej robopsa široko ďaleko nevidieť žiadneho človeka alebo “priateľského robota/core-bota”, Joule pôsobí pokojne a vyrovnane. Z jej hlasu cítiť mierne napätie, ale to je tak všetko. Joule totiž myslí za každých okolností pozitívne a to sa jej bude v tomto nehostinnom svete hodiť.

Nemá zmysel  vám kaziť zážitok z príbehu, takže toľko by na úvod stačilo. Osobne ho však musím označiť za značne povrchný, miestami až nezaujímavý. Napriek tomu je lineárna príbehová línia pomerne originálna a relatívne zábavná. Príbeh by si však zaslúžil kvalitnejšie podanie a hlavne nepredvídateľnejší vývoj. Opak je však realitou a hráč zažije len tradičné klišé, ktorého napredovanie možno krásne predikovať. Vo viacerých momentoch sa naviac pozastavíte aj nad logikou konania hlavnej hrdinky. Je to ako keby ste pozerali film so skvelou produkciou, no priemerným scenárom. Ak by však existovala kniha ReCore, tak by som si ju ako fanúšik sci-fi určite veľmi rád prečítal.

Herná prax nemastná-neslaná

Ako ste už určite z trailerov pochytili, hra sa odohráva na obrovskej púšti. Veľa piesku, väčšinou nikde nič, občas nejaká tá skala, poprípade náhodne pohodené robotické objekty, rôzne vraky no a samozrejme, obrovské robotické brány, ktorými prechádzate medzi oblasťami. To neznie nejak extra, všakže? Skutočnosť je taká, že voľný pohyb po takejto mape neberiem ako plus . Prostredie je nezaujímavé, napriek tomu sa občas naskytne pekný pohľad na veľkú mapu, zasypanú kulisami. No a okrem tohto všetkého tu nájdeme asi to najzaujímavejšie z celej hry, a tým sú dungeony. Je ich niekoľko, sú vizuálne pôsobivé, no a okrem toho ich niekoľko zapadá aj do príbehovej línie. Nemalo by sa vám teda stať, že by ste nejaký dôležitý minuli.

Vstup do nich je však podriadený množstvom prizmatických jadier, ktoré vlastníte. Čo je prizmatické jadro? Je to niečo, čo samozvaný vládca/robot planéty Far Eden veľmi chce. A vy to nájdete občas len tak pohodené v piesku. Neberte ma však úplne za slovo, získavanie týchto jadier je vo veľa prípadoch veľkou výzvou pre samotného hráča.

Okrem prizmatických jadier, ktoré budete v praxi využívať len ako kľúče k odomknutiu nových lokácií a dungeonov, v hre nájdeme ďalšie tri druhy základných jadier. Sú odlíšené farebne (modrá, žltá, červená + prizmatické jadro, ktoré žiari všetkými farbami). V hre však nájdeme aj iné hybridné jadrá, ktoré sa vedia rozložiť do viacerých základných jadier (napr. oranžové = žlté + červené)

Hra sa nie nadarmo vola ReCore. Celá hra sa točí okolo akýchsi jadier, a tie sú jedným zo základných materiálov na crafting. Tieto jadrá budete doslova vyťahovať za pomoci špeciálneho vystreľovacieho háku zo svojich nepriateľov.

Nepriateľ (samozrejme, vždy robot) je taktiež vždy sfarbený do už spomínaných farieb. Z modrého vytiahnete modré jadro, z červeného červené, no a zo žltého žlté. Občas príde viacfarebná príšera, z ktorej vytiahnete hybridné jadro. Z väčších bosov vyťahujete niekedy dokonca aj samotné prizmatické jadrá.

A čo ďalej s jadrami? Ako som už spomenul, celou hrou vás bude sprevádzať robotický spoločník. Zo začiatku to bude pes hlavnej hrdinky, neskôr však hráč nachádza aj iných robotických priateľov, ktorých si prisvojí. Každý z robotov má pritom inú unikátnu vlastnosť. Tieto vlastnosti vám pomáhajú prekonávať rôzne úrovne dungeonov, poprípade zabezpečia pokračovanie do ďalšej oblasti, kde by ste sa bez špeciálnej vlastnosti robota jednoducho nedostali. Hráč si však pred výpravou mimo “crawleru” musí vybrať len konkrétnu dvojicu robo-kamarátov, s ktorými bude pokračovať. Samozrejme, túto dvojicu si môžete kedykoľvek zmeniť v samotnom crawleri, čiže vo vašej základni. Asi už tušíte, kde je problém. V praxi sa vám určite stane to, že sa po dvadsiatich minútach v otvorenom svete konečne dostanete k bráne k ďalšej lokalite. K bráne sa však nedostanete, lebo nemáte zvoleného robota, ktorý vám umožní presun k nej a to dokáže byť frustrujúce. Musíte sa teda vrátiť na základňu, vymeniť robotov, vrátiť sa do otvoreného priestoru a dostať sa opäť k bráne.

V otvorenom priestore, samozrejme, nájdeme waypointy, na ktoré sa možno kedykoľvek teleportovať. Waypointy však bývajú až úplne pri samotných bránach, poprípade v blízkosti samotných dungeonov. Osobne by som ich privítal oveľa viac.

Čo sa týka bojového systému, ten je mimoriadne jednoduchý. K dispozícii máte dva typy útoku. Jeden je štandardný a Joule ním strieľa zo svojej automatickej pušky akési energetické projektily, ktoré spôsobujú menšie zranenia. Druhý typ útoku možno “nabiť” a naraz tak vypustiť veľkú guľu energie, ktorá plošne zasiahne nepriateľov. Každý z týchto útokov má opäť tri rôzne farby. Áno, tušíte správne, červená, modrá a žltá. Rovnako, ako nepriatelia, aj vaša puška umožňuje strieľať projektily rôznych farieb. Možno medzi nimi plynulo prepínať aj počas súbojov. Muníciu hra vôbec nerieši. Máte k dispozícii konkrétnu kapacitu internej batérie samotnej pušky, a keď ju miniete, stačí chvíľu nestrieľať a puška sa začne sama od seba nabíjať. Červená munícia spôsobuje väčšie zranenie červeným nepriateľom, modrá modrým, a žltá žltým. K dispozícii je aj “bezfarebná” munícia bez špeciálneho účinku.

Do boja sa môže, samozrejme, zapojiť aj váš robotický kamarát. Každý ovláda špecifickú schopnosť, ktorá bude tvoriť väčšinu udeleného poškodenia nepriateľom. Čo však na papieri vyzerá zaujímavo, v praxi až tak skvelé nie je. Na tom, že je systém boja jednoduchý a dá sa na neho ľahko zvyknúť, nie je nič zlé. Hra je však až veľmi jednoduchá a súboje nie sú pre hráča, až na zopár výnimiek, vôbec výzvou.

Čo ma však dosť šokovalo, bola absencia akéhokoľvek vylepšovania postavy. Postava Joule sa síce leveluje, rovnako ako vaši robo-kamaráti, no reálne to nemá žiaden výraznejší efekt. Vylepšovať si môžete len svojich robokamarátov, a to buď predmetmi, ktoré si viete vytvoriť pomocou craftingu, alebo im za pomoci nazbieraných jadier zvyšujete útok, obranu a energiu. Tieto vlastnosti sa ďalej pretavia do vlastností samotných robotov. Nemožnosť vylepšovať postavu hodnotím veľmi negatívne. Pôsobilo to na mňa tak, akoby hlavná postava Joule hrala skôr druhé husle, čo sa potvrdilo aj v súbojoch, kde roboti udeľujú poškodenie, o ktorom môže Joule len snívať.

Pochváliť však musím ovládanie postavy a jej pohyb. Hra je definovaná ako akčná adventúra a obsahuje veľa skákania. A toto vývojári zvládli na jednotku. Joule má na topánkach nainštalované trysky, ktoré jej pomáhaju v pohybe v púštnom teréne. Rovnako ju vedia vystreliť do výšin, no a ak sa s ovládaním zoznámite bližšie, môžete si naozaj dobre zaskákať. 

Oplatí sa kúpiť?!

Hra sa nepochybne nemôže radiť medzi tie najkrajšie na Xbox One. Grafická stránka je skôr priemerná, ale napriek tomu dostatočná. Čo však zamrzí, sú časté a mimoriadne dlhé načítavania. Hra pritom nezaberá na disku ani 10 GB a problém nie je v tom, že by Xbox musel načítavať obrovské textúry. Na PC sa pritom tento problém neprejavil. Načítavania nie sú na PC verzii ReCore takmer žiadne. No keď som k Xboxu pripojil externé SSD, nakopíroval naň hru, načítavania sa razantne znížili. Nie na úroveň PC verzie, no PC má napokon vyšší výkon ako konzola, avšak zlepšenie bolo rozhodne viditeľné.

ReCore môžete pokoriť za 8 hodín, ale to neznamená, že pri tomto čísle skončíte. Hra ponúka mnoho zaujímavých dungeonov a množstvo výziev. Možno ich hrať rôznymi spôsobmi a štýlmi, čo je asi najväčšie plus celej hry. Zvyšok beriem len ako povinné klišé, ktoré mohlo byť spracované zaujímavejšie. Vývojári z Armature Studia síce vyložene nesklamali, ale ak by do hry investovali viac času, výsledok mohol byť podstatne lepší.

Komentuj!