Coridden – Legenda o stratenom meste Aasha

Pred ani nie dvomi rokmi sme sa dočkali pokračovania série Diablo a už čoskoro nás zase čaká oživenie mytologickej série Titan Quest. Klikacie RPG alebo ľudovo povedané diablovky sú tak opäť na miernom zostupe. Popri rozširovaniu známych sérii však vznikajú aj novinky, ktoré sa snažia si odkrojiť svoj kúsok pomyselného koláča. Jednou z nich je aj zaujímavo ladený titul Coridden, ktorý však v aktuálnej podobe nie je tak úplne diablovkou, no využíva viacero prvkov, ktorými je tento žáner medzi hráčmi známy. Poďme sa však pozrieť, čo nové nám tento indie titul priniesol a či je schopný konkurovať svojim slávnym rivalom.

Recenzovaná verzia: PC

Coridden nás zavedie do postapokalyptického sveta zmiešaného s fantasy prvkami. Svet už pred 200 rokmi postretla neznáma pohroma, ktorá prinútila ľudí sa vzdať väčšiny technologických vymožeností. Ľudstvo sa výrazne zmenšilo a svet vo veľkej miere ovládli všemožné plazy (mnohé zvery vyzerajú ako pseudodinosaury a očividne kladú vajcia). Ľudia sa však s nimi naučili žiť, a tak mnohé im slúžia ako hospodárske zvieratá alebo domáci maznáčikovia. O tomto fantasy/sci-fi svete sa v priebehu hry veľa nedozviete, takže aj na konci príbehu, vám ostane viac otázok než odpovedí, čo je trochu škoda, ale otvára to vývojárom zadné vrátka, ako ďalej toto univerzum v budúcnosti rozvíjať.

Príbeh je zameraný na štyroch súrodencov, ktorí v miestnej aréne bojujú proti plazom na pobavenie divákov. Jedného dňa im však mama venuje zvláštne rukavice, ktoré im hneď po nasadení zmenia život, keďže ide o technologický pozostatok z časov minulých a navyše o prototyp. Dajme tomu, že boli presne štyri a že sa dostali práve k tejto rodine, ale tým sa nebudeme zapodievať. Tieto rukavice tak umožnia našim hrdinom meniť svoju podobu, a to na našu miestnu faunu. V priebehu hry sa tak budete stretávať s rôznymi jaštermi, na ktorých sa budete môcť premieňať. Ide o zaujímavý a nevšedný prvok, na ktorom sú tak postavené základy Coriddenu. Táto schopnosť však nie je jediná, čo naši hrdinovia obdržali. V rukaviciach je uložená umelá inteligencia Maya, ktorá hneď v úvode súrodencov šokuje tým, že ich život je v ohrození, keďže rukavice sú poškodené, čo môže viesť k tomu, že časom stratia svoju ľudskú podobu, preto je nutné ich opraviť. To však nie je žiadna hračka, a tak ich čaká strastiplná cesta pomaly ako na Horu Osudu. Samotní vývojári sa vyjadrili, že dohranie vám zaberie približne 10 hodín. Hral som to síce sám a predpokladám, že som splnil všetky vedľajšie misie, no celkovo som v titule strávil na druhej náročnosti približne 16 hodín.

Samotný Coridden je určený pre jedného hráča, ale najlepšie si ho užijete v režime kooperácie pre až 4 ľudí. Takto si ho môžete zahrať online, ale aj na jednom počítači v offline režime, čo je vcelku zaujímavá možnosť, keďže dnešné tituly vo veľkej miere (najmä na PC) preferujú už len online režim. Ak sa rozhodnete pustiť do hrania osamote, tak počítajte s podobnými prvkami, ako ste už v podobných kooperatívnych záležitostiach zažili. Po smrti prídete o určité množstvo peňazí a ožijete na poslednom kontrolnom bode. V režime kooperácie vás môže spoluhráč oživiť. Ako som už spomínal, po celý čas môžete meniť podobu a ak ste minimálne dvaja, tak hráč v ľudskej podobe môže jazdiť na tom druhom, ktorý je premenený na nejakého jaštera. Samozrejme, pomocou viacerých schopností si môžete vyvolať pomocníka, na ktorom môžete jazdiť, ale nie je to úplne ono v porovnaní s kooperáciou.

Na úplnom začiatku si vyberáte triedu postavy. Na výber máte zo 4 možností, no môžete si poskladať aj vlastnú triedu. Výber triedy je za mňa dosť dôležitý, najmä keď chcete hrať osamote. Oproti bežným klikacím RPG tu nemáte žiadne elixíry na dopĺňanie zdravia. Zároveň obnova života je poriadne pomalá a závisí v podstate len od vybavených heliem. Preto osobne odporúčam vybrať si triedu, ktorá poskytuje možnosti liečenia. Nepriatelia sa spočiatku môžu zdať pomerne slabí, no časom zistíte, že aj oni používajú špeciálne schopnosti, ktoré vás môžu niekedy eliminovať aj jedným zásahom. Takže možnosť liečenia je často nevyhnutná a minimálne v súbojoch s bossmi vám určite pomôže, aby ste neprišli o rozum.

Hneď v úvode som spomínal, že v prípade Coriddenu nejde o klasické klikacie RPG. To sa týka najmä ovládania, ktoré je hlavným kameňom úrazu tohto titulu. Ak sa rozhodnete hrať na klávesnici a myši, aktuálne môžete pohybovať postavou len klávesmi WASD. Hra vám hneď pri spustení navrhne, že najlepšie bude používať gamepad. Ovládanie s klávesnicou a myšou je fakt poriadne krkolomné, no ani ovládanie gamepadom nie je žiadna sláva. Oproti bežným klikačkám je nutné aj skákať a to pomerne dosť. Takže, zrejme už chápete, prečo pri pohybe do 360° je dosť problém ovládať postavu pomocou WASD. K tomu je pri skákaní nutné často sa rozbehnúť. A to je zase na bežnom gamepade trochu problém, keďže základné rozloženie tlačidiel, nie je vôbec ideálne. Takto nakoniec častejšie umriete pri páde z nejakého útesu než v pazúroch rôznych potvor.

Samostatnou kapitolou v rámci ovládania je inventár a ponuka postavy. Dokonca ani v režime jedného hráča sa Coridden pri zapnutí inventára nepauzuje. Kvôli tomu je tak inventár umiestnený len v dosť malej časti obrazovky, čo pri hraní na monitore je ako tak znesiteľné, ale neviem si predstaviť to takto hrať na televízore. Ovládanie inventáru je pomocou gamepadu také krkolomné, že som po čase radšej používal myš. Okrem toho sú inventár a ponuka postavy veľmi neprehľadné. Rôzne schopnosti a bonusové vlastnosti, vám po prvotnom prečítaní toho veľa nepovedia. Aj preto máte možnosť si za menší poplatok použité skúsenostné body resetovať. Najhoršie sú však na tom predmety. Inventár je v prvom rade dosť malý. Druhý problém spočíva v tom, že rôznych typov vybavenia zase až tak veľa nie je, no aj napriek tomu často vyzerajú strašne podobne a líšia sa len v minime vlastností. Dané vlastnosti však vo veľkej miere závisia od toho, aké kamene použijete na ich vylepšenie. A práve týchto kameňov je fakt hromada, pričom každý z nich zaberá samostatné miesto v inventári, čo vôbec nepomáha priehľadnosti inventára a už vôbec nie tomu, že takto ho veľmi rýchlo zaplníte.

Prieskum sveta je v podstate dosť priamočiary. Popri plnení hlavnej misie nájdete niekoľko vedľajších misií, ktoré taktiež postupne plníte. Celkovo narazíte na len veľmi málo miest, kam by vás nezaviedla nejaká misia. Aj preto sa už klasicky najdôležitejšou časťou hry stáva práve boj. Ten závisí od vašej výdrže. Tá predstavuje unikátny ukazovateľ pre schopnosti ako aj klasické útoky. Každý útok vás stojí určitý počet bodov výdrže a rovnako tak schopnosti. Ak vám výdrž klesne na nulu, musíte chvíľu počkať, kým sa vám obnoví. Pozitívnym prvkom v tomto smere je to, že samostatnú výdrž má ľudská podoba aj zvieracia. Takže, ak sa unavíte v ľudskej podobe, môžete sa premeniť na plaza a pokračovať v boji, zatiaľ sa vám tak zregeneruje výdrž ľudskej podoby, takže môžete plynulo prepínať podoby a bez prestávky tak bojovať. Počas boja môžete len skákať a uskakovať, v Coriddene tak nemáte možnosť blokovať útoky. Za zmienku rozhodne stojí spomenúť aj to, že vývojári si dali dosť záležať na podobe monštier, no na druhej strane ľudské zbrane majú len akúsi holografickú podobu. Takže je jedno, ako sa vaša zbraň volá, aj tak pôjde len o nejaký holografický meč, kušu, sekeru či luk. Je to trošku na škodu, ale čo čakať od indie titulu, ktorý sa predáva za 20 €.

Po odohraní príbehu sa môžete vrátiť do hry, pričom na vás čaká niekoľko bonusových dialógov. Možnosť pokračovať v tom, čo ste ešte nemali splnené, a nová hrozba. V konečnom dôsledku sa však môžete vrátiť najmä k opakujúcim sa výzvam, keďže zrejme všetky vedľajšie misie máte už v tomto bode dohrané. Na každé tri levely postavy je jedna výzva, ktorá je zložená z dvoch misií, ktoré sú pre každú misiu rovnaké. V prvej misii máte zničiť určitý počet hniezd, pričom, samozrejme, nesmiete zomrieť. A v druhej misii zase musíte obraňovať elektráreň, kým sa neaktivuje. Spočiatku to vyzerá vcelku zaujímavo, ale veľmi rýchlo to prejde do stereotypu, hlavne keď sa to rozhodnete hrať podľa vypísaných odporúčaných levelov. Oproti bežnej hre sa v tomto prípade fakt pripravte na výzvu, keďže vás často čakajú nepriatelia aj o mnoho levelov silnejší než vy a to jeden ich špeciálny útok znamená vašu smrť. Takže pevné nervy a veľa šťastia.

Popísali sme si základné prvky Coriddenu a neduhy, ktoré vás môžu postrehnúť, no povedzme si ešte niečo o technickom stave. Coridden je vytvorený na Unity engine, ktorý je známy dosť nestabilnou optimalizáciou. No a tento titul nie je žiadnou výnimkou. V nastaveniach máte len minimum možností, ako si nastavíte grafiku. Na mojej RTX 4070ti sa tak hra správa všelijako. Väčšinou som mal na 4K rozlíšení cca 90-100 fps, no ku koncu už pribúdali momenty, keď z ničoho nič framerate klesal aj pod 40 fps. V rámci žánru je grafika vcelku slušná a neurazí, no musím podotknúť, že za mňa je príliš jasná a pestro ladená, čo dosť ťahá oči. Najväčším mínusom je však statická kamera, ktorá dosť kazí dojem vo viacerých momentoch. Dosť často sa totiž stáva, že vám postava zmizne z obrazu alebo sa ocitnete za niečím, čo vám aktuálne zabralo celý pohľad kamery, takže netušíte, kde vlastne ste. Na úplnom konci, keď vás čaká viacero oblastí plných skákania, budete zrejme už vŕzgať zubami, nech sa to celé skončí. Vývojári však sľúbili zmeny, takže som zvedavý, či časom dodržia svoje slovo.

Coridden je síce indie titulom, no prichádza s viacerými zaujímavými a originálnymi nápadmi. Aktuálne trpí viacerými neduhmi spojenými najmä s použitým enginom, no vývojári na hre naďalej pracujú, takže uvidíme, čo nám časom prinesú. Celkovo tak napriek viacerým nedostatkom o veľmi pútavý a zábavný titul, ktorý si tých minimálne 10 hodín užijete, či už osamote, alebo s nejakým “parťákom”. Pozitíva tituly teda prevyšujú nad jeho negatívami, takže odporúčam, aby ste Corridenu dali šancu, určite to neoľutujete.

Komentuj!