Silent Hill 2 Remake – Čo zahaľuje hmla?

Je to už dlhých 18 rokov, čo nás počítačových hráčov prenasleduje v našich snoch to mesto ponorené v hmle, Silent Hill. No, my sme na neho nezabudli a dúfali sme, že jedného krásneho dňa sa vrátime na naše špeciálne miesto. Čas plynul… no konečne sme sa dočkali. Nečaká nás však nové plnohodnotné pokračovanie, ale remake najznámejšieho a najlepšie hodnoteného dielu, ktorým je práve Silent Hill 2. V koži Jamesa Sunderlanda sa tak opäť vydáme hľadať jeho zosnulú ženu v tomto opustenom, no tajomnom meste. Poďme sa teda spoločne pozrieť, ako tento remake dopadol.

Recenzovaná verzia: PC

Bloober Team sa ocitol zoči-voči náročnej úlohe, keďže vytvoriť remake hry, ktorá sa stala legendou, bol dosť tvrdý oriešok. V dnešnej ére remasterov by sme si mohli povedať, že síce starý, ale aj tak veľmi kvalitný titul ako Silent Hill 2 by si vystačil hoci aj s nejakým kvalitnejším faceliftom. Konami sa však rozhodlo vydať na dráhu à la Resident Evil a tak zadali objednávku na vytvorenie práve remaku. Priznám sa, že spočiatku som mal z tohto rozhodnutia zmiešané pocity a prvé momenty hry mi hneď pripomenuli originál, no netreba sa nimi nechať oklamať. Nové spracovanie sa síce drží hlavnej pôvodnej dejovej línie, no prináša nové lokality, prepracované pôvodné miesta, nové hádanky či nepriateľov, čo vyvoláva často úplne iný dojem ako tomu bolo pôvodne. A to nie je vôbec na škodu, keďže aj keď poznáte tento príbeh, tak sa v remaku rozhodne nebudete nudiť.

Vráťme sa však na začiatok. Silent Hill 2 nás zavedie do rovnomenného mestečka, v ktorom sa prelínajú dve dimenzie a promenádujú sa po ňom všemožné monštrá. Stačí v ňom stráviť len niekoľko minút a jeho hmlistá atmosféra sa vám zaryje poriadne hlboko pod kožu, rovnako ako všetkým utrápeným dušiam, ktoré k sebe láka. Jednou z nich je aj James Sunderland, ktorý sa ani po troch rokoch nevyrovnal so smrťou svojej manželky Mary. Po obdržaní záhadného listu sa však vydáva do tohto mestečka, aby tu napriek mizivej šanci našiel svoju lásku. Poháňaný poslednou iskričkou nádeje sa tak prebíja mestom cez hordy monštier a mnohé hádanky, aby sa vysporiadal so svojím trápením.

Remake už na prvý pohľad prichádza s moderným poňatím tejto série. Zabudnite na fixnú kameru a priestorové obmedzenia. Aktuálny Silent Hill 2 nedostal len nový kabátik v Unreal Engine, ale aj modernú hrateľnosť, čím sa skôr priblížil k hororovej TPS než hororovej adventúre. Samozrejme, čaká vás preskúmavanie mestečka či riešenie rôznych hádaniek, no akčná stránka hry, teda likvidovanie desivých bossov alebo groteskných monštier, vás bude sprevádzať naprieč celou hrou. Súboje s bossmi získali väčšiu hĺbku a viaceré z nich sú rozdelené na niekoľko kratších častí. Hra dostala aj nové typy základných potvor, ktoré vás občas dokážu poriadne prekvapiť. Figurínové monštrá síce dokážu hráča občas vytočiť, no napriek tomu dodali hre zaujímavý faktor, keďže sa často skrývajú alebo maskujú za nábytok. Vtedy ich neodhalí ani rádio, kým sa nepohnú. Väčšina monštier zároveň dostala dva podtypy, ktoré sa síce líšia len v niekoľkých bodoch, no napriek tomu ide o príjemnú zmenu.

Tentokrát budete prechádzať hrou vždy len s jednou kontaktnou zbraňou a postupne nájdete tri palné zbrane. Aj táto časť bola trochu zjednodušená, ale v prospech hráča. Plynulo tak môžete nepriateľov mlátiť rúrou, no v momente dokážete zamierením prepnúť na strelnú zbraň, takže nie je nutné vkuse krkolomne prehľadávať inventár. Napriek tomu, že hru dokážete odohrať len s kontaktnou zbraňou, nájdete prekvapivo dosť veľa munície. V niekoľkých momentoch by som mohol povedať, že James dokáže uniesť aj viac munície ako ľubovoľný hrdina zo série Call of Duty. Nový štýl kamery má však občas aj svoje neduhy, ktoré sú spojené s menšími miestnosťami. Občas sa mi stávalo, že kamera prešla akoby do pohľadu prvej osoby a James mi tak zmizol z obrazu, no, našťastie, sa to deje len občas.

O grafickej stránke píšem väčšinou spoločne s technickým stavom samotnej hry, no v tomto prípade urobím trochu výnimku. Keď sa pozrieme na originál a tento remake, tak len slepý by povedal, že medzi nimi nevidí rozdiel. Hra vyzerá vskutku pôsobivo a dobre odzrkadľuje atmosféru Silent Hillu. Napriek tomu sa však v hre občas vyskytnú rôzne textúry či objekty, ktoré pôsobia trochu odfláknuto či zastaralo. Nemá to nejaký výrazný dopad na celkový dojem, ak si to neprepojíme s optimalizáciou. Tá ma spočiatku dosť sklamala. Našťastie, než som nejako extra v hre postúpil, vyšiel update, ktorý pridal do hry generovanie snímok, čím sa framerate značne zvýšil. Napríklad na RTX 4070 ti na 4K rozlíšení s DLSS na kvalite, bez Ray tracingu a generovania snímok framerate klesal aj pod 40 fps, čo často pôsobilo dosť rušivo. A dajme si ruku na srdce, Silent Hill 2 predsa len nevyzerá lepšie ako Alan Wake 2, ktorý na rovnakom počítači beží omnoho lepšie.

Nájde sa zároveň mnoho hráčov, ktorým úplne nesadol nový vzhľad hlavných postáv. Áno, oproti originálu sa trochu líšia, no nie je to až také rušivé, aby to vyvolávalo nejaké znepokojenie. Komu to však napriek tomu prekáža, môže si nainštalovať už teraz mody, ktoré ich vzhľad priblížia viac originálu. Za mňa však najväčším problémom tohto remaku je level dizajn. Opäť nejde až o takú vadu na kráse, ako sa môže zdať, ale niektoré nové momenty hru trochu zbytočne predlžujú a neprinášajú v podstate nič zaujímavé. Doteraz sa zamýšľam nad tým, podľa čoho bola nastavená nosnosť výťahu v hoteli, keďže ste si nemohli nechať pri sebe ani len mapu. Druhou menšou chybičkou hry je podľa mňa nie úplne najlepšie využitá hudba od Akiru Yamaoky. Tá je pre jednotlivé diely série unikátna a ľuďom sa za tie roky vryla do pamäti. Tu je však hudba hraná v pozadí a v hre sa vyskytne len niekoľko málo momentov, keď ju aj reálne budete počuť. Škoda.

Veľmi dôležitou časťou samotnej hry sú hádanky a ich riešenie. Tie sa však líšia od zvolenej náročnosti. Mnohé z nich sú podobné, ak nie rovnaké ako v origináli. No narazíte aj na viaceré nové, ktoré občas trochu potrápia, no nemusíte sa báť, že sa vývojári ubrali smerom Tormented Souls, v ktorom ste niekedy vŕzgali zubami či trhali si vlasy, keď ste nechápali, o čo tvorcom v danej hádanke išlo. Spracovanie tejto časti je tak za mňa dosť vyladené a hráči by sa pri hádankách nemali veľmi zapotiť.

Za posledné roky som sa tešil len na málo titulov a tie ma často v konečnom dôsledku aj trochu sklamali. V prípade remaku Silent Hill 2 som však ostal príjemne prekvapený. K tomuto pozitívnemu dojmu však v dosť veľkej miere prispeli aj posledné updaty, ktoré výrazne ovplyvnili optimalizáciu. Bloober Team však spracoval originál do aktuálnej podoby veľmi dobre a je len málo aspektov, ku ktorým by som mal nejaké výhrady. Remake tak rozhodne nezahanbil originál a môžem povedať, že ide o jednu z najlepších hororových hier, ktorú som za posledné roky hral. Neostáva mi tak nič iné len veriť, že po tomto úspechu sa snáď Konami rozhodne urobiť aj remake prvej časti, ak nie rovno celej série.