Wizardry: Proving Grounds of the Mad Overlord – Zostup do hlbín videoherného praveku

Keď vývojárske štúdio Digital Eclipse vyhrabalo z hernej prehistórie legendárny dungeon crawler Wizardry 1 s podtitulom Proving Grounds of the Mad Overlord, tak som sa chcel konečne bližšie pozrieť na zúbok kľúčovej videohre, ktorou to všetko začalo. A to nielen žáner dungeon crawlerov, ale dokonca aj klasického RPG ako takého. Wizardry 1 je totiž prvé úspešné počítačové RPG, ktoré v roku 1981 prinútilo hordy vtedajších hráčov, aby sa zavreli vo svojich izbách, vybavení iba papierom, ceruzkou, obrovskou dávkou trpezlivosti a hlavne odhodlaním zdolať dungeon, ktorý mal až desať poschodí a na konci ktorého nečakal nikto iný, než zlovestný mág Werdna.

Recenzovaná verzia: PC

Wizardry 1 vyšlo v roku 1981 pre počítač Apple II a až následne aj pre ďalšie platformy – C64, C128, FM-7, Game Boy Color, Macintosh, MSX2, NES, Sharp X1, Super Famicom a TurboGrafx-16. Na veľmi rannú verziu platformy PC (takzvaný PC Booter) sa dostalo až neskôr, konkrétne v apríli roku 1984. Keďže vizuál je už na dnešné pomery veľmi archaický a pixelartové hry proti nemu pôsobia ako vrcholné grafické diela, bolo jasné, že štúdio sa musí pustiť do remaku a nielen do remasteru kompletného audiovizuálu. Reálne je to trochu komplikovanejšie, keďže pod novým grafickým kabátom sa ukrýva viac-menej pôvodný engine hry. Autori si od začiatku zakladali na autenticite pôvodného herného zážitku, a tak počas pobytu v dungeone a aj pri bojoch vždy vidíte nielen novú, výrazne vyleštenú grafiku, ale v rohu obrazovky aj pôvodné archaické zobrazenie vašej súčasnej polohy presne tak, ako vyzerala ešte na pôvodnom pravekom systéme Apple II.

Avšak, keďže aj herné mechaniky zostali identické, tak sa pripravte na hotové herné peklo a aj na to, že niečo také ako Dark Souls už od tej chvíle pre vás nebude vrcholom hernej náročnosti. Hoci hra spočiatku pôsobí pomerne jednoducho, pretože počiatoční protivníci nepredstavujú takmer žiadnu výzvu, čoskoro sa vám ukáže, že realita je presne opačná. Našťastie však reštaurátori z Digital Eclipse nakoniec priniesli po zrelej úvahe niekoľko úprav herných mechaník a pripravili si aj vysvetlenie hneď v úvode hry, prečo im práve tie konkrétne úpravy prišli vhodné. Všetky tieto modifikácie a zjednodušenia si však môže skutočný masochista vypnúť, čo som si v rámci testovania sám vyskúšal a rozhodne to neodporúčam, a to najmä neskúseným hráčom dungeon crawlerov, pretože náročnosť je dostatočne šialená aj bez toho. Napríklad v krčme v meste môže už po novom odpočívať celá partia naraz a pri zvyšovaní úrovní sa vám už nestane (narozdiel od pôvodného titulu), že by sa vám body v niektorých konkrétnych schopnostiach znížili.

Keďže ide o historicky prvý dungeon crawler vôbec, hratelnosť nemôže byť klasickejšia. Najskôr si vytvoríte partičku dobrodruhov, čo konkrétne znamená hádzanie kockami pre generovanie náhodného množstva bonusových bodov, ktoré si potom ľubovoľne pridáte do vlastností postavy. Keď si chcete vytvoriť partiu podľa svojich preferencií, tak sa pripravte na to, že pôjde o dlhý proces… veľmi dlhý proces.

Našťastie, aj to sa dá už po novom preskočiť a dostanete predvolené priemerné postavy, ale je potrebné mať na mysli, že niektoré povolania majú príliš vysoké nároky na štatistiky. Takže sa k ideálu môžete dostať až počas hry samotnej, kedy si vlastnosti pri postúpení na vyšší level zvýšite natoľko, aby ste si povolanie zmenili na Training Grounds. Len samuraj napríklad potrebuje viac bodov vo všetkých vlastnostiach než niektoré iné povolania a tieto body nie je možné dosiahnuť len tak ľahko.

K príbehu toho nie je veľa čo povedať. Jednoducho sa treba vyzbrojiť a hurá do dungeonu pod mestom, kde je potrebné nájsť zlého mága Werdnu, ktorý ukradol mocný amulet a “zakempil sa” (kde inde) na najhlbšom desiatom poschodí. Tento mocný amulet ukradol vládcovi Treborovi, ktorý sa pomocou neho snažil získať čo najväčšiu moc. Dungeon samotný vznikol prostredníctvom magickej sily amuletu. Ak sa vašej partii podarí získať amulet, vládca Trebor vás povýši do radov svojej elitnej stráže, pričom vaša schopnosť objaviť amulet slúži ako skúška toho, či ste tejto pocty hodní. Do dungeonu idete iba s tým, čo máte a odpočívať sa v ňom nedá vôbec. Ak máte v družine kňaza, tak sa, pochopiteľne, môžete liečiť, ale nie je to žiadna sláva. Ten totiž musí mať body na kúzlenie a na prvých leveloch ich má len dva, takže môžete dvakrát niekoho vyliečiť za 1-8 bodov zdravia. A to skutočne nie je práve veľa. Pokiaľ vám dôjdu kúzla a vaši bojovníci sú už veľmi doráňaní, tak sa môžete skúsiť vynoriť späť na povrch. Len tam sa totiž dá normálne oddýchnuť a doplniť vzácnu manu. Trik je v tom spoznať, kedy už je dobré sa vrátiť. Nemusí sa to totiž podariť bezbolestne.

Keď niektorá postava z partie umrie, tak ju viete oživiť v chráme na povrchu. Zadarmo to však rozhodne nie je a cena sa zvyšuje s úrovňou postavy, takže neskôr to stojí obrovské sumy peňazí. Kňaz má na vysokom leveli aj vlastné oživovacie kúzlo, čo sa v hlbších poschodiach celkom hodí. Zomrieť vo Wizardry sa dá totiž skutočne ľahko a keď umrie celá partia, všetci zostanú na mieste, kde zomreli a vám nezostane nič iné, než si založiť nové postavy, vylevelovať ich a dôjsť si pre tie pôvodné. Taktiež máte možnosť si najať už vytrénované postavy, ale túto možnosť prinajmenej spočiatku určite nevyužijete, keďže vytrénovaná partia je nehorázne drahá, pričom cena postáv je úmerná nimi dosiahnutej úrovni.

V boji proti vám stoja rozličné skupiny nepriateľov, pričom ich býva v jednom rade maximálne osem a minimálne je tam aspoň jeden. Stretnutia s nepriateľmi sa generujú väčšinou náhodne pri pohybe dungeonom až na pár špecifických miest, kde sú vopred určení protivníci. Samotný dungeon má desať poschodí, ktoré nie sú extrémne zložité, ale zato sa v nich nachádza množstvo teleportov, nepríjemných pascí a evidentne sa vôbec nešetrilo s tajnými priechodmi. Navyše sa občas dostanete do miest, kde je tma taká čierna, že nie je vidieť vôbec nič. Tam sa dá orientovať iba podľa nárazu do steny, poprípade podľa minimapy, ak ju máte aktivovanú.

Pravidlá sú podobné napríklad DnD vrátane AC (Armor class), takže čím nižšie číslo, tým lepšia zbroj. Bez zlodeja v partii sa prakticky zaobísť nedá  pretože len on dokáže rozpoznať a deaktivovať smrtiace pasce na truhlách, ktoré po sebe občas nechávajú nepriatelia. Tiež odporúčam jedného bishopa, pretože len on jediný dokáže identifikovať predmety už v samotnom dungeone. Čo sa týka lepších zbraní a zbrojí, tak z truhiel po nepriateľoch začnú viac padať až na spodných poschodiach, inak tam nie je okrem peňazí takmer nič zaujímavé.

Ako sa teda hrá táto prastará klasika v dnešnej dobe? Je to zaujímavá skúsenosť, hoci keď vyžaduje veľa trpezlivosti. Dá sa to hrať pri dodržaní istých pravidiel, a to sú najmä…. nehnať sa dopredu príliš skoro, mať pri sebe fľaštičky s protijedom a poriadne si vylevelovať svoju partiu, než sa vydáte do hlbších poschodí. Prechádzanie chodbami kobky aj početné bitky sú inak celkom návykové, takže sa do retro nálady dostanete pomerne skoro, pričom vizuál je dostatočný a spoločne s hudbou len podčiarkuje atmosféru tejto parádnej hernej legendy. Aj keď po čase má potenciál liezť na nervy a u casual hráčov je asi škoda času, aby to vôbec skúšali.

Komentuj!