Persona 3 Reload – Cesta na vrchol temného mrakodrapu

Hoci je herná séria Persona pre veľké množstvo hráčov už kultovou klasikou, ja som sa s ňou po prvýkrát stretol až tento rok vo februári. Nepoznám teda prvé dve hry, no podľa informácií, ktoré som si vyhľadal som zistil, že práve tretia časť tejto série sa považuje za prelom v oblasti hrateľnosti. Hra sa viac zamerala na sociálne aktivity, hrateľnosť sa výrazne prepracovala a solídne to skombinovala s ťahovými RPG súbojmi. Rozhodne sa jednalo o veľmi zaujímavý výlet, a nastal čas, aby som sa s vami podelil o moje herné dojmy z remaku Persona 3 Reload.

Recenzovaná verzia: PC

Na úvod si tradične niečo povieme o príbehu hry. Ste študentom, ktorý prichádza na výmenný pobyt. Cestujete vlakom na internát, no vaša cesta sa trochu natiahne a reálne sa dostanete na miesto určenia až po polnoci. Okolo vás zrazu prestanú fungovať všetky elektronické zariadenia a všade naokolo vidíte veľké množstvo krvavých stôp a hrozivo vyzerajúcich stojacích truhiel. Navyše sa mení aj farebné osvetlenie mesiaca a svet sa ponorí do výraznej zeleno-žltej farby. Pri vstupe do internátu musíte podpísať formulár, v ktorom súhlasíte, že za výsledky vašich rozhodnutí budete sami zodpovední a stretnete sa s prvým človekom, ktorý na vás mieri nebezpečne vyzerajúcou zbraňou. Čo sa deje a kam zmizol zvyšok sveta? Zistíte, že patríte medzi pár vyvolených ľudí, ktorí vedia o existencii temnej hodiny. Počas nej bežní ľudia spia v bezpečí svojich truhlíc, no je niekoľko, ktorí ostávajú vonku. Stávajú sa tak buď korisťou pre tiene, alebo budú schopné s nimi bojovať. K tomu im pomôžu bytosti, ktoré sú schopné vyvolať a volajú sa Persony. Stávate sa tak najnovším členom skupiny, ktorá sa nazýva SEES.

Počas tvorby tejto recenzie som sa dlho zaoberal otázkou, ako vám najlepšie podať svoje výsledné dojmy. Hra totiž v jadre prináša dve úplne odlišné herné mechaniky, ktoré sa ale vo výsledku spoja do jedného kompaktného celku. Máme tu klasické JRPG, kedy sa stávame lovcami nebezpečných tieňov, no hra je rovnako aj sociálnym simulátorom, kedy počas jednotlivých dní využívate svoj študentský čas na úplne bežné aktivity. Rozhodol som sa preto rozdeliť túto recenziu na dva bloky, kde si oba aspekty rozoberieme samostatne a následne zhodnotím, ako to všetko spolu funguje ako jeden celok.

Temná hodina a Tartarus

Najprv si niečo povedzme o RPG hrateľnosti. Spomenul som, že vašim úhlavným nepriateľom sú tiene, pre ktoré sa stávajú bežní ľudia korisťou. Vy však máte schopnosti, ako proti týmto tvorom bojovať. K útoku vám slúžia primárne dva nástroje. Vaša zbraň, ktorou viete na nepriateľov útočiť priamym kontaktom, alebo evokery slúžiace na vyvolanie vašich Person. Tie vyzerajú ako klasické zbrane, ktoré si následne postavy priložia k hlave a vystrelia z nich. Tým aktivujete schopnosti jednotlivých Person, ktorí môžu proti nepriateľom bojovať.

Hrateľnosť v oblasti akcie musím celkovo veľmi pochváliť, pretože skutočne využíva jednotlivé elementy taktiky. Súboje mi výrazne pripomenuli moje časy, keď som sa snažil stať najlepším trenérom Pokémonov v tituloch Red, Blue a Yellow. Cieľom vždy bolo nájsť správnu taktiku, ako poraziť nepriateľa a využiť jeho slabiny vo váš prospech. Tu sú však tieto elementy skutočne dotiahnuté až do dokonalosti. Okrem toho, že vaše útoky môžu byť efektívne, alebo neefektívne, môže váš nepriateľ jednotlivé útoky blokovať, môže ich odraziť na vás, alebo dokonca môžete použiť útok, ktorým mu pomôžete získať zdravie späť.

Vyzdvihnúť musím aj súboje s bossmi. Najmä ten finálny vnímam ako luxusný bonbónik na záver. Nechcem veľa prezrádzať o tom, ako to celé bude prebiehať, no minimálne musím povedať, že nielen z pohľadu hrateľnosti ide o skvele spracovaný taktický zážitok, kde bude treba veľmi dobre si zvážiť každý krok, no rovnako z pohľadu príbehu ide o veľmi dobré spracovanie všetkého, čo sme robili počas predošlých bojov. Vo všetkých ohľadoch to dáva zmysel a to uvedomenie urobilo celý ten moment ešte oveľa silnejší.

Zaujímavé je aj to, že kým všetci členovia vášho tímu majú svoje jednotlivé Persony dané, a rovnako aj ich schopnosti, váš hlavný hrdina môže ovládať obrovské množstvo rôznych Person. Tie môžete získať porazením nepriateľom, keď si vezmete ako výhru ich kartičku, no rovnako ich môžete spojiť dokopy pomocou fúzie a vytvoriť tak úplne novú Personu. K tomu vám slúžia návštevy v takzvanej “Zamatovej miestnosti”.

O váš komfort sa tu stará chlapík s dlhým nosom menom Igor a jeho krásna asistentka Elizabeth. Máte možnosť tu vidieť všetky Persony, ktoré sa vám podarilo počas hrania odblokovať, registrovať ich vývin a takisto pomocou fúzie ich spojiť do úplne novej Persony. Základná fúzia slúži na spojenie dvoch, no neskôr v hre získate aj možnosť špeciálnych fúzií, kde spojíte dokopy tri až šesť rozličných Person. Odmenou vám budú nové a silnejšie postavy, ktoré sa stanú obávanými protivníkmi pre tiene. Jednou z mojich osobne najobľúbenejších sa stalo tak malé dievčatko s menom Alice, ktorá však viac ako postavičku z krajiny zázrakov pripomína Wendesday z rodiny Addamsovcov.

Elizabeth vám počas hry zadá aj niekoľko celkom zaujímavých požiadavok, ktoré môžete počas jednotlivých dní skúšať splniť. Niekedy ide o zadania súvisiace s vašim osobným progresom v rámci hry, inokedy môže ísť o úplné banality, ako napríklad chce ochutnať 12 druhov rôznych nápojov, prípadne vám povie, že niekde sa predáva drink s jej menom, alebo by rada ochutnala sushi a podobne. Za každé úspešné splnenie takéhoto zadania získate rôzne druhy odmien. Od kariet s útokmi pre vaše Persony, cez drahé kamene, prípadne aj celkom slušnú hotovosť. To, či dané úlohy budete chcieť splniť, záleží už na vás.

Niečo si povedzme aj o veži Tartarus, ktorá je jediným dungeonom celej hry. Vašim cieľom je dostať sa až úplne nahor a následne sa postaviť spomínanému finálnemu bossovi. Medzitým na vás čaká veľké množstvo najrozličnejších poschodí so svojimi vlastnými nástrahami, no rovnako aj pokladmi. Čaká vás totiž stret so spomínanými tieňmi, no rovnako sú na každom poschodí aj umiestnené rôzne krabičky, ktoré len čakajú na to, kým ich otvoríte a vezmete si ich poklady. Spočiatku to môže vyzerať veľmi jednoducho, no postupne si uvedomíte, že niektoré poschodia aj skrývajú svoje vlastné prekvapenia. Čím vyššie sa dostanete, tým viac zmien sa objaví v oblasti hrateľnosti.

Kým prvé podlažie skutočne pôsobí ako taký malý tutoriál, sprístupnením ďalších oblastí budete mať možnosť zachrániť aj ľudí, ktorí sa v noci do Tartaru omylom zatúlajú a budú potrebovať vašu pomoc. Ďalšou zmenou, ktorá na vás bude neskôr čakať sú poschodia v tme, kde vás síce nepriatelia nemusia vidieť, no rovnako sa niekde nablízku môže zjaviť aj jeden z najnepríjemnejších protivníkov, ktorý nesie meno “Reaper”. A nakoniec sa na vyšších podlažiach ešte začnú objavovať aj tajomné dvere, za ktorými vás čaká silný nepriateľ. Jeho porazením však môžete získať ďalšie užitočné bonusové predmety. Je fajn, že hra tieto prvky dávkuje postupne, nakoľko sa tým dokáže vyhýbať istému stereotypu. Navyše sú jednotlivé oblasti veže rozdielne aj svojim vizuálnym štýlom. Budete tak môcť vidieť poschodia, ktoré vyzerajú ako obyčajné chodby s oknami, no rovnako si budete môcť užiť aj úzke uličky plné jasných farieb ako v nejakom nočnom klube. Alebo čo tak rozsiahle široké miestnosti, ktoré pôsobia ako vystrihnuté z nejakého zámku? Uvidíte sami.

Čo sa ešte týka súbojov samotných, spracované sú veľmi kvalitne. Pokiaľ sa vám útok podarí, môžete mať proti nepriateľom výhodu, no rovnako ju môžu získať aj vaši protivníci. Treba preto dávať pozor. Umelá inteligencia protivníkov je celkom solídna, no mal by som v tomto bode povedať, že titul som odohral na ľahkej náročnosti. Vďaka tomu som možno nepotreboval veľkú dávku taktiky na to, aby som sa posunul nejakým spôsobom ďalej. Každopádne, nepriatelia vedia svoje útoky napriek tomu dobre naplánovať, a v prípade, že ich podceníte, môže sa vám to celkom vypomstiť. Skutočnosť, že si možno zvoliť náročnosť však určite poteší a vďaka tomu si hru môžu užiť aj úplní nováčikovia ako som ja, no rovnako i silní veteráni túžiaci po výzve navyše.

Vo výsledku tak môžem povedať, že samotná hrateľnosť a akcia je spracovaná veľmi solídne. Ponúka dostatok variácií nepriateľov, nových nápadov, zaujímavých útokov a tiež aj poriadnu výzvu pre tých, ktorí o ňu stoja. Tá by však nestačila na to, aby titul mohol vyniknúť. Je čas preto, aby sme si povedali niečo bližšie aj o častiach, ktoré sa odohrávajú mimo Tartaru. Časoch, kedy v podstate fungujete ako úplný normálny študent, ktorý sa snaží mať dobré známky, užiť si život s kamarátmi a prežiť každý deň naplno.

Sladký život študentský

Hneď musím tvorcov pochváliť, že v rámci plánovaní aktivít mysleli asi skutočne úplne na všetko. V princípe sa dá povedať, že počas dňa si môžete robiť skoro čo chcete. Vyraziť nakupovať, najesť sa v jednom s vybraných podnikov, nadväzovať priateľské vzťahy s postavami, využívať čas na učenie sa, hrať hry, spievať karaoke, nájsť si nejakú brigádu, pozrieť v kine film, alebo zájsť aj do nočného klubu za trochou tanečnej zábavy. V tomto smere sa medzere nekladú. Všetky tieto aktivity navyše ovplyvňujú následne váš ďalší progres.

V hre si musíte sledovať dva podstatné indikátory. Prvý sleduje vaše charakterové vlastnosti, druhý zase sleduje úroveň vašich vzťahov s ostatnými postavami. Znie to možno zložito, no v princípe je to veľmi jednoduché. Osobnostné črty sa merajú tri. Odvaha, šarm a inteligencia. Bodovo sú rozložené od 1-6 a vašou úlohou je ich postupne navyšovať. Prečo je to potrebné? Pretože vám to neskôr bude môcť pomôcť k odblokovaniu ďalších postáv, s ktorými môžete navýšiť svoje sociálne skóre.

Úroveň vzťahov s ostatnými postavami sa následne meria pomocou tarotových kariet, na ktorých sledujete úroveň vášho priateľstva (kde v niektorých prípadoch môže vzniknúť aj láska). Každá tarotová karta predstavuje určitú postavu na základe určitej symboliky. Ako príklad by som mohol napríklad zvoliť vedúceho študentskej rady, ktorý predstavuje symbol “vládcu (The Emperor)”, čo v mnohom vie napovedať o jeho statuse alebo aj jeho vlastnostiach. Nemôžem povedať, že rozumiem vo všetkých prípadoch tejto symbolike, no vo väčšine prípadoch sa to dá celkom dobre odôvodniť.

Sila vašich vzťahov je navyše kľúčovým elementom aj v prípade jednotlivých Person, ktoré budete postupne odblokovávať. Realita je totiž taká, že čím silnejšie sú vaše vzťahy, tým viac bodov daná Persona od vás získa. Často vám to uľahčí navyšovanie levelu, nakoľko v prípade, že je váš vzťah vybudovaný absolútne na maximum, vaša nová Persona bude na základe toho silnejšia až o 10 levelov. Rovnako ako vaše vzťahy sú totiž aj jednotlivé persony symbolizované k jednotlivým tarotovým kartám. Čím silnejší vzťah, tým silnejšia karta a o to silnejšia Persona. Funguje to podľa mňa skvele a nápad je skutočne dobre zapracovaný.

Pochváliť je však treba aj samotné príbehové línie postáv. Oceňujem, že tvorcovia sa snažili priniesť veľké množstvo rozličných charakterov, so svojimi vlastnými problémami, zaujímavými životmi a vo väčšine prípadov to skutočne dotiahnuť do veľmi uspokojivého konca. Je tu niekoľko menej zaujímavých a celkom ma aj mrzí, že niektoré sa začnú až oveľa neskôr než by som si prial, no vo väčšine prípadov som bol veľmi spokojný. Napríklad príbeh malej Maiko, ktorej rodičia sa rozvádzajú a sama nevie ako sa s tým všetkým vysporiadať patrí medzi moje osobné highlighty. Vždy som sa tešil, keď som sa dostal k ďalšej časti.

Dostať však tieto príbehové línie do zdarného konca je oveľa náročnejšie, než sa môže zdať. Niekedy som ich prešiel bez problémov a nikdy sa mi nestalo, že by mi hra oznámila, že dnes sa vzťah nikam neposunie. No v iných prípadoch sa mi to zase dialo dosť často. Dopomôcť si však môžete viacerými vecami. Máte tu modlitby pri chráme, využitie zaujímavého softvéru, ktorý slúži tiež ako modlitba, alebo posilňovanie vzťahu s vašou Personou, ktorá zodpovedá danej kategórii postavy.

Ostatné aspekty hry

Nemožno však opomenúť ani niekoľko ďalších kvalít, ktorými Persona 3 Reload disponuje. Tvorcovia sa rozhodne postarali o nádhernú grafiku. Hra vyzerá veľmi pekne, postavy sú sympaticky nadizajnované, a keď máme možnosť vidieť detailnejšie ich tváre, je vidno, že si tvorcovia dali záležať. Rovnako skvele vyzerajú aj jednotlivé videosekvencie. Nikdy sa nikomu nehýbu ústa v čase, keď nerozprávajú, dokážu skrz mimiku predať svoje charaktery a ich dialógové okienka nám niekedy vedia povedať všetko ostatné. Sú momenty, kedy slová postáv neladia s tým, čo máme ako text pred sebou (najmä Fuuka v Tartare), no nikdy to nejak zásadne neprekáža.

Dabing je takisto veľmi dobrý. Osobne som hru testoval v anglickom spracovaní a oceňujem, ako herci dokázali predať jednotlivé postavy. Už len samotná skupina SEES ma neustále fascinovala. Prekvapilo ma koľko rozličných pováh sa tu podarilo zachytiť, pričom každého jedného člena dokázali predať ako zapamätateľného. Každá postava je dostatočne unikátna a každá z nich si prejde svojim vlastným osobným vývojom. A i vďaka kvalitnému dabingu som bol schopný tomu uveriť.

Hudba je taktiež vynikajúca. Tak ako som si zo začiatku myslel, že mi dané skladby budú ku koncu liezť na nervy, tak som si na ne nakoniec zvykol. Navyše ma tvorcovia v jednom bode prekvapili, že počas jednotlivých semestrov sa aj hudba v hre začne meniť. Dokonca počas záverečného mesiaca sa dočká skutočne mrazivého prevedenia, ktoré veľmi dobre odzrkadľuje to, čo sa bude diať počas nasledujúcich dní. Hudba je vždy kľúčovým nástrojom k tomu, aby hra dostala čo najlepšiu atmosféru a tu do toho dali tvorcovia určite maximum.

Ak by som však mal byť aj kritický, tento inak veľmi vydarený remake má pár menších nedostatkov, ktoré mi vedeli jemne brnkať na nervy. V prvom rade ma veľmi mrzí, že vzťahové línie s vašimi najbližšími priateľmi budete môcť reálne budovať až oveľa neskôr. Ide predsa o ľudí, s ktorými trávim absolútne najviac času, bojujeme za spoločný cieľ, tak prečo musím čakať na komplexnejšie budovanie vzťahu kým nedostanem svoje sociálne statusy na maximum? Keby šlo o iné postavy v hre, pravdepodobne, by mi to tak neprekážalo, no tu ide o vašich najbližších priateľov.

Mal by som ešte aj priznať, že hre nejaký čas trvalo, kým si získala naplno môj záujem. Počas prvých niekoľkých týždňov v hre sa totiž viac zoznamujete s okolím, stretnete prvé tiene, navštívite prvýkrát Tartarus a tak ďalej. Tieto časti sú v princípe takým tutoriálom, ktorý vás má dostať ako do príbehu, tak predstaviť jednotlivé mechaniky. Týmto je však možno prvých 5 hodín relatívne nezaujímavých a nebol som si istý, či ma hra bude neskôr baviť. Tieto problémy však veľmi rýchlo pominuli a následne ma dokázala vcelku slušne pohltiť.

Aké sú teda výsledné dojmy? Persona 3 Reload je kvalitnou hrou a nepochybne i skvelým remakom, ktorý si ma dokázal získať svojou kvalitnou hrateľnosťou, silnými postavami a dobre vybudovanými príbehovými líniami Oceňujem takisto japonský talent veľmi dobre meniť príbehové nastavenie a doručiť všetko, čo kvalitný produkt potrebuje. Nie všetky príbehové línie sú skvele spracované, nie všetky momenty dokážu vyniknúť naplno, no drvivá väčšina z nich funguje veľmi dobre. Persona 3 Reload je tak veľmi dobrým zoznámením sa s touto sériou, pokiaľ ste nehrali originál a potom asi nemáte prečo váhať. No na druhej strane, spokojní by mohli byť aj jeho priaznivci vďaka niekoľkým dobre zakomponovaným zmenám a vylepšeniam, ktoré však subjektívne nedokážem až tak dobre posúdiť. Už teraz som však zvedavý na to, čo všetko mi z trojky uniklo a budem na ňu spomínať veľmi rád.

Komentuj!