Planet of Lana – Príbeh priateľstva a hudby

Keď som nedávno recenzoval Strayed Lights, spomenul som, že som mal záujem zahrať si nejaký príjemný, oddychový titul. A nakoniec som na neho ani nemusel čakať až tak dlho. Pretože Planet of Lana je presne to, čo som vtedy hľadal – teda hra, v ktorej nie je veľká dávka akcie, hlavnou motiváciou je náš cieľ, vyriešime počas nej niekoľko hlavolamov a zažijeme silné priateľstvo dvoch hlavných postáv, ktoré dávajú celému príbehu srdce. Možno to teraz pôsobí ako veľká dávka superlatívov a preto si to poďme trochu rozpísať a pozrieť sa na túto planétu trochu podrobnejšie.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh začína v podstate nevinne. Naša hlavná hrdinka Lana sa spolu so svojou sestrou Elo rozhodne trochu vzdialiť zo svojej dedinky postavenej na vode a prejsť na pevninu, kde sa spolu zastavia pri dvoch hroboch (pravdepodobne ich rodičia). Prejdú ešte kúsok ďalej, no vtedy ich pokojnú idylku naruší vpád votrelcov. Veľká skupina robotov obsadí rýchlo planétu, vezme všetkých obyvateľov a zvieratá do zajatia a medzi nimi neprekvapivo aj Elo. Lane sa však podarí utiecť a rozhodne sa agresorov sledovať s cieľom zachrániť svoju sestru. Pomerne skoro navyše vyslobodí zo zajatia malú bytosť pripomínajúcu mačku, ktorej dá meno Mui a tá sa tak okamžite stáva vašim verným spoločníkom a priateľom na tejto strastiplnej ceste.

Prvá vec, čo mi okamžite ulahodila bol nádherný animovaný vizuál. Prostredia tejto planéty dýchajú na vás životom. Počas hrania prejdete cez niekoľko rôznych lokalít a všetky vyzerajú veľmi uveriteľne. Či ide o nádherné zelené lúky a pláne, horúce púšte alebo vlhké močiare. Nadizajnované sú veľmi detailne a doslova sa miestami môžete cítiť počasie spolu s Lanou. Oproti tomu však zvieratá pôsobia vždy ako tiene, ktoré v tomto svete ožili. Vždy spracované v tmavých farbách a jediné čo im dodáva život sú ich jasnozrivé oči. Dokonca aj roboti sa dočkali celkom originálnych dizajnov. Na rozdiel od typických humanoidov pôsobia oveľa viac geometricky a rovnako k tomu prispôsobili aj celú svoju technológiu. Akurát ich nohy vedia byť celkom mrštné, keď sa za vami rozbehnú.

Rovnako musím pochváliť autorov hudby pre túto hru. Odviedli skutočne kvalitnú prácu. Klavírne a sláčikové melódie okamžite vybudujú atmosféru a vyvolajú silnú emocionálnu reakciu. Dominantná je tu však jedna melodická línia, ktorú by som mohol nazvať aj dušou samotnej planéty. Detailnejšie to rozoberiem trochu neskôr, no je treba si priznať, že tých päť zvonických tónov dokopy vie vytvoriť skutočnú mágiu. Je to ako keby ste čaro hudby objavili po prvýkrát v živote.

Najsilnejším elementom je však už spomínané priateľstvo medzi našimi dvomi hrdinami. Mui sa ukáže ako veľmi šikovný spoločník. Okrem toho, že si ho môžete pohladkať a trošku sa s ním pomaznať vám vie pomôcť počas prechádzania jednotlivých lokalít. Zhodí vám na požiadanie lano, prehryzie potrebný povraz, stlačí tlačidlo, stačí mu len povedať. Dokonca vie zhypnotizovať aj iné živé tvory, čo vám vie taktiež vo vybraných pasážach pomôcť. Príkazy, ktoré Muimu budete počas hry zadávať sú veľmi jednoduché a nie je ich veľa. Stoj, poď za mnou a urob. Z času na čas sa môže stať, že sa pomýlite, no systém podľa mňa funguje dobre. Ak má Mui nejaké slabé stránky, tak jedine voda. Pravidlo, že mačkovité tvory totiž nevedia dobre plávať platí aj v tomto svete. Bude treba občas Muimu pomôcť dostať sa na druhú stranu bez toho, aby sa namočil.

Viem si však predstaviť, že pár vecí by mohlo niektorých hráčov odradiť. V prvom rade si musíte uvedomiť, že v Planet of Lana sa veľkého množstva akčných momentov nedočkáte. Primárne ide o platformingovú hru, v ktorej musíte vyriešiť, ako sa dostanete bezpečne z jedného miesta na druhé. Stačí správne skákať, utekať, skrývať a v tráve a vedieť sa vyšplhať na lano. Výnimkou sú azda len na plošinovku trochu nečakane zakomponované QTE sekvencie, kde musíte rýchlo zareagovať, inak máte skrátka smolu. Pokiaľ vám však prekážajú, môžete ich aj vypnúť. Na konci každej kapitoly vás každopádne čaká trochu komplexnejší hlavolam, ktorý musíte vyriešiť, aby ste sa mohli dostať ďalej a v podstate je všetko veľmi podobné. Výnimkou sú asi iba časti v močiaroch, kde budete upravovať hladinu vody tak, aby ste sa mohli dostať ďalej a vzali so sebou aj Muiho.

Subjektívne to každopádne nevnímam ako problém. Nikdy som totiž nemal pocit, že by sa riešenia opakovali natoľko, aby sa hra stala repetitívnou alebo nudnou. Vždy som počas prechádzania jednotlivých lokalít musel premýšľať, ako situáciu správne vyriešiť a napriek tomu, že sa tu nájdu aj nejaké tie momenty, kde stačí iba vyliezť na plošinu, stále na nás dolieha ťažoba situácie, že vašu sestru uniesli a vy s tým musíte niečo spraviť. Práve tieto rýchle pasáže, cez ktoré iba prebehnete, mi dávali pocit, že by som sa mal skutočne poponáhľať. Nikto totiž nevie, koľko vlastne Elo a ostatným ostáva času.

Druhým kritizovaným aspektom titulu môže byť i celková dĺžka hry. Pokiaľ ste šikovným hráčom a máte podobné tituly v malíčku, nemala by vám trvať dlhšie ako 4 hodiny. A musím uznať, že samému by mi nevadilo, keby bol titul predsa len ešte o niečo dlhší. Keby sme mohli vidieť z planéty o niečo viac, možno sa dočkali ešte niekoľko náročnejších sekcií, väčšieho množstva robotov, proti ktorým sa postavíte a podobne. Keď sa tak dostanete na záver, príde len ten smutný pocit, že je vlastne vaša cesta na úplnom konci.

Ak je však niečo, čo dokáže tieto pocity jemne kompenzovať, tak je to lore, ktoré máte mať možnosť objavovať pri postupe hrou. Nedá sa pritom povedať, že by vedela jasne vysvetliť čo sa nám snaží povedať, no niekedy nám stačí pohľad na maľby na stenách a viete. A ako som spomenul, ústredná melódia, ktorá vás bude počas hry sprevádzať, funguje ako duša planéty. Je to signál, ktorému dokonca dokážu aj roboti rozumieť. Stačí len, aby vašu správu dostali a všetko sa môže zmeniť.

Počas hrania som si totiž všimol jeden zásadný detail. Keď sa prvýkrát stretnete s ktorýmkoľvek robotom, dostane odniekiaľ signál. Počas tohto momentu zahrá viacerými farbami a vydá zo seba niekoľko zvláštnych tónov. Keď však túto frekvenciu zmeníte, stanú sa vašimi priateľmi a budú vám veľmi nápomocní. Možno by teda úplne stačilo, keby len preprogramovali svoj hudobný vkus a na svete by nastal okamžite mier. To by však asi zápletka skončila prirýchlo a na dĺžke by sa to podpísalo ešte negatívnejšie.

Aby som to celé nejako zakončil, Planet of Lana je podľa mňa veľmi silným a emóciami nabitým titulom, ktorý ocenia všetci milovníci príbehových plošinoviek. Možno by som si prial, aby som sa dočkal väčšej dávky príbehu a niektoré momenty vyzneli ešte o niečo silnejšie, no samotná hra funguje veľmi dobre aj v tomto stave. Máte tu dvoch zaujímavých protagonistov, veľmi dobré vykreslenie ich priateľstva a spolu s Lanou si to všetko prežijete priamo na vlastnej koži. Po niekoľkých menších herných sklamaniach tak konečne prichádza titul, z ktorého mám úprimnú radosť a nebránil by som sa k nemu niekedy i vrátiť.

Komentuj!