Beacon Pines – Niečo je prehnité v zvieracom mestečku

Po tom, ako som spracoval svoje preview na Beacon Pines a vyslovil som dojem, že demo moju zvedavosť ešte posilnilo, nemohol som sa dočkať, kedy si tento titul vyskúšam v jeho plnej kráse. Toto zvieracie mestečko túžil poriadne prebádať a zistiť, čo všetko sa ukrýva v jeho kútoch. No a po dokončení môžem povedať, že všetky moje očakávania boli splnené. Nezáleží na tom, že ide o malý titul, počíta sa výsledok.

Recenzovaná verzia: PC

Ak máte radi príbehové adventúry ako ja, môžem vám hneď na úvod povedať, že toto je presne niečo pre vás. A ak ste okrem toho ešte fanúšikmi záhad, bude váš zážitok ešte o to väčší. Každá kvalitná adventúra musí mať podľa mňa dva silné základy. Dobre napísaný príbeh a silné postavy, ktoré ho dokážu ťahať. V prípade Beacon Pines však bolo potrebné spracovať tieto veci absolútne prvotriedne, pretože vašim hlavným cieľom je nájsť skutočný koniec príbehu. K nemu sa však dostanete cez veľké množstvo iných záverov, ktoré vám viac poodhalia veci, ktoré by ste inak nevedeli.

Z tohto pohľadu a svojim spôsobom by som tak titul mohol prirovnať k minuloročnému Twelve Minutes. Zmenami v príbehu otvárate ďalšie a ďalšie možnosti, ktoré vás postupne budú viesť k potrebnému finále. Rozdiely sú však dva. V prvom rade nejde o point click dobrodružstvo. Celú hru ovládate len prostredníctvom klávesnice a myš neplní žiadnu funkciu. Rovnako nemáte inventár a počas hrania nemusíte zbierať predmety, ktoré budete môcť neskôr používať. Na určitých miestach však môžete vziať určité predmety do ruky, hádzať ich, alebo môžete do niečoho kopnúť. Druhý rozdiel oproti Twelve Minutes je, že vaši hrdinovia si udalosti z predošlých záverov nebudú pamätať. Tie informácie sú určené len pre vás.

Zmeny v príbehu robíte prostredníctvom takzvaných. „charms“. Ide o slovíčka, ktoré v hre budete zbierať. Objavujete ich primárne počas skúmania jednotlivých lokalít, pričom spoznáte ich podľa toho, že keď sa k nim priblížite, rozsvieti sa vám pri nich ikonka lupy. Niekedy vám to odblokuje slovíčko, inokedy nie. Ideálne ale však, aby ste ich nazbierali všetky. Budete ich skôr, či neskôr potrebovať.

Ďalšou pomôckou k alternovaniu príbehu je kronika. Tá vás dokáže vrátiť do dôležitých momentov, kde budete mať možnosť vymeniť predtým využité slovíčka za iné. Otvoria sa vám tak ďalšie cesty, ktorými sa príbeh môže vyvíjať. Získate možnosť preskúmať starý sklad s vašim kamarátom Rolom, alebo tam pôjdete na vlastnú päsť. Môžete viesť výsluch pokojne, prefíkane alebo  tvrdo. A najlepšie na tom všetkom je, že keď vyskúšate všetky možnosti, dá sa vám dokopy celkový obraz o tom, čo sa vlastne v skutočnosti v mestečku stalo. Tu je rovnako priestor na to, aby som tvorcom zatlieskal. Pretože hra mi týmto spôsobom postupne zodpovedala všetky otázky, ktoré som mal.

Teraz vám skúsim trošku predstaviť našich hrdinov. Ústredným protagonistom je mladý jackalope (neexistujúce zviera) Luka Vanhorn. Jeho otec je mŕtvy, mama nezvestná a jediným príbuzným sa mu stala stará mama, ktorú predtým nikdy nepoznal. Vždy sa však môže spoľahnúť na svojho najlepšieho priateľa Rola, ryšavého kocúra, s ktorým majú svoju tajnú vesmírnu základňu (domček na strome). Spolu podnikajú tie najväčšie dobrodružstva a odhaľujú všetky veľké záhady. Ako aj teraz. V starom sklade zo zatvorenej továrne na hnojivá vychádza v noci zvláštne svetlo a to určite stojí za preverenie.

Postupne však budete spoznávať aj ďalšie postavy v tomto príbehu. Čiernu mačku menom Beck, ktorá z našich priateľov vytvorí trojicu, starostu Augustusa Valentina, majiteľa lekárne Josepha Nuncreeda či vedúceho spoločnosti „Perenial Harvest“ Williama Kerra. Dokonca sa ukáže, že aj vaša babička má svoje vlastné tajomstvá. Až na pár menších výnimiek (ktoré sú ale zanedbateľné) sú podľa mňa všetky dôležité postavy veľmi dobre využité. Je tu síce niekoľko zreteľných zloduchov, ktorý vieme dopredu odhaliť, no rovnako sa tvorcom podarilo svoje najlepšie esá udržať si v ruke a vďaka tomu sa dočkáte aj niekoľko vynikajúcich zvratov. K tým poviem len toľko, že ma úprimne prekvapili a dali celému príbehu úplne iný nádych. Môžem povedať, že s každým ďalším „THE END“ som bol zvedavý, čo nové sa z hry dozviem, keď využijem inú cestu. Celé to skutočne ťaží z toho, že postavy a príbeh sú veľmi dobre napísané.

Ďalšia vec, ktorú musímvysoko pochváliť je hudba. Absolútne nádherný soundtrack. Veľmi pekné melódie, ktoré okrem toho skvele zachytávajú atmosféru príbehu v rámci jednotlivých situácií. Tak ako bola pre mňa veľká radosť to hrať, rovnakú radosť som cítil, keď som to počúval. Okrem toho využitie väčšinou len klavíra a perkusií je skutočne skvelé. Dočkáme sa aj slušného množstva variácií. Sú tu veselé, smutné, tajomné a miestami aj celkom strašidelné melódie. Vždy zasadené v správnom momente.

Pochvalu si tvorcovia zasluhujú ešte aj za to, že som počas hrania nenarazil ani na jeden problém. Žiadne grafické glitche ani bugy. Zážitok bol o to väčší. Rovnako nesmiem zabudnúť ani na grafiku a vizuálny štýl ako taký. Úprimne, hra vyzerá nádherne. Postavy sú krásne nadizajnované, prostredia majú hĺbku a dýchajú na vás životom a jednotlivé lokality majú v sebe aj veľkú dávku atmosféry. Keď sa ocitnete pred tajomným skladom, pôsobí to celkom strašidelne. Naopak pri jazierku, kde s otcom chytali ryby na vás dýcha silná nostalgia.

Aby som bol už celkom dôsledný tak pochválim ešte aj rozprávačku hry. Kirsten Mize odviedla za mikrofónom absolútne fantastickú prácu. Vždy keď počujete jej hlas, nepôsobí to strojene, dáva to príbehu určitú dávku šarmu, miestami aj niekoľko veľmi vtipných postrehov alebo vlastných názorov. Navyše bude každý jeden koniec komentovať podľa toho, čo si o tom myslí. So slovami, že „takto to skončiť nemôže“ alebo „tento príbeh si nezasluhuje nejaký clifhanger“ a podobne. Pôsobilo to na mňa veľmi osviežujúco a milo.

Ak by som mal niečo hre vytknúť a myslím tým, že by som skutočne musel spomenúť nejaké mínusové body, tak by išlo skutočne len o detaily. Nie som napríklad úplne nadšený z toho, že aj keď máme rozprávačku, musíme po každej jednej vete stlačiť medzerník, aby pokračovala v rozprávaní. Alebo z toho, že naši hrdinovia reálne nerozprávajú, no miesto toho im autori vymysleli už v preview spomínanú „samohláskovú morzeovku“. Ale tiež platí, že tento efekt môžete v hre vypnúť a dokonca ma potešilo, že plná verzia si pamätala, že som to vypol počas demoverzie. Maličkosť, s ktorou som nepočítal a príjemne potešila.

Možno by mi tiež nevadilo, keby sme mali možnosť jednotlivé „charms“ využiť aj trošku viac. Buď sa dočkať väčšieho množstva kľúčových momentov, ktoré ovplyvnia príbeh, alebo aspoň mať možnosť v niektorých situáciách využiť väčšie množstvo zozbieraných slovíčok. Najmä keď si uvedomíte, že niektoré tu dokopy nemajú veľmi veľkú rolu. Nevadilo by mi ani keby hra bola možno ešte o niečo dlhšia. Ja som to celé zvládol uzavrieť za necelých šesť hodín. Ide o prvky, ktoré by mi výraznejším spôsobom kazili moje dojmy? V žiadnom prípade. Ide skôr o veci, ktoré mohli hodnotenie posunúť ešte o pár bodíkov vyššie, pretože neviem, čo viac by som mohol Beacon Pines vytknúť. Je to skvele napísaná záležitosť, vyzerá to nádherne, počúva sa to skvele a prináša zaujímavé zvraty, ktoré stálo za to odhaliť.

Som úprimne zvedavý kam sa štúdio Hiding Spot posunie vo svojom ďalšom titule a už teraz viem, že chcem byť opäť pri tom. Beacon Pines je skutočne milá a kvalitne spracovaná hra, ktorá ma vnútorne obohatila o poriadny zážitok. Jediné čo môžem na záver povedať je, aby ste ju určite neprehliadli a vyskúšali sami.

Komentuj!