Destroy All Humans! 2: Reprobed – Trochu netradičná bondovka

O sérii Destroy All Humans! som kedysi počul dosť veľa pozitív. Bohužiaľ, sa však tento titul nikdy nedostal na počítače a išlo len o konzolovú záležitosť. Preto som bol vcelku rád, keď som sa dopočul, že Black Forest Games a THQ Nordic chystajú remake. Ten si väčšina ľudí hneď zamilovala, čo naznačujú aj hodnotenia na Steame a tak sme sa po dvoch rokoch dočkali aj remaku pokračovania. Crypto sa teda vracia v plnej sláve v prerábke druhého dielu Make War, Not Love, ktorý dostal tentokrát podtitul Reprobed. Pripravte sa na jednu veľkú paródiu bondoviek plnú humoru, ktorá neberie ohľad na dnes až príliš častú a prísnu cenzúru, čo je podľa mňa len dobré. Poďme sa však pozrieť, čo nám tento diel ponúkne a ako sa vývojárom celkovo vydaril.

Recenzovaná verzia: PC

Destroy All Humans! 2 pokračuje tam, kde sa skončil prvý diel. Z nášho vraždiaceho mimozemšťana Crypta, ktorý nadovšetko „miluje“ ľudstvo (teda chromozóm XX miluje aj bez úvodzoviek), sa stal prezident USA a užíva si život na Zemi. No čaká ho stret s novým nepriateľom. Sovietskemu KGB sa nepáči, že USA ovládli mimozemšťania a rozhodli sa konať. Na orbitu vystrelili satelit nesúci raketu, ktorá je schopná zničiť furonskú materskú loď. V tomto prípade je vcelku paradoxné, že si „najinteligentnejšia“ rasa vo vesmíre nevšimla, že sa ocitli zoči voči takejto hrozbe. Materská loď je teda zničená a Crypto ostáva bez podpory a svojej výbavy. Musíte preto zistiť, o čo vlastne KGB ide, a popritom nájsť svoju stratenú výbavu. Čaká vás tak pomerne predvídateľný príbeh, ktorý v mnohých aspektoch paroduje viaceré bondovky. Takže sa pripravte na strety s nepriateľskými agentmi a na špionážne akcie po celom svete aj vo vesmíre.

Hlavným príbehom vás tak sprevádza najmä váš nadriadený Pox, ktorého vedomie bolo tesne pred zničením materskej lode presunuté do robotickej jednotky. Veľmi skoro sa však zoznámite aj s krásnou ruskou agentkou Natáliou, do ktorej sa Crypto hneď zamiluje. Základom hry sú najmä dialógy s danými hlavnými postavami alebo mnohými, často bezmennými, NPC. Všetky dané rozhovory však prekypujú humorom. Často sa tak stretnete s dvojzmyslami, „nemiestnymi“ poznámkami alebo odkazmi na rôzne populárne diela. Jednotlivé misie sú síce väčšinou zábavné, no vždy som sa tešil práve na to, aký dialóg si pred nimi alebo po nich vypočujem či aká správa v novinách sa mi objaví po ich splnení.

Dôležitou súčasťou hry sú vedľajšie misie, v ktorých strávite väčšinu času. Je ich tu požehnane a dokonca aj po odohraní hry sa vám odomknú ďalšie, ktoré vám predĺžia hru o skoro ďalšie 2 hodiny. Takto v hre strávite približne 25 hodín, na vyšších náročnostiach aj viac a plus ak sa rozhodnete nájsť všetky zberateľské predmety, tak si môžete k danému času pripočítať pár ďalších hodín. Vedľajšie misie však musíte vždy aktivovať v režime inkognito. To znamená, že zadávateľ úlohy komunikuje len s určitým typom postáv. Jednotlivé misie sú však pomerne krátke, takže vás rozhodne nebudú nudiť. Pri viacerých som sa dokonca nestíhal prestať smiať a ani som sa nenazdal a už som plnil ďalšiu. Väčšinou musíte zlikvidovať nejakých nepohodlných ľudí. Ale je tu aj mnoho špecifických, keď musíte zostaviť komunikačný satelit a následne ho obraňovať alebo hádzať vajcia Mothry do sopky. Najzábavnejšie mi však prišli misie, v ktorých musíte čírou náhodou zruinovať niekomu život. Už keď som mal zničiť japonskému úradníkovi auto, na ktorom si zakladal svoj život a kariéru, tak mi bolo do smiechu, akým štýlom to máte urobiť, no keď potom obdržíte úlohu, že mu máte zničiť aj druhé auto, tak to ma už fakt dostalo.

Za splnenie misií získavate body vylepšení a najmä za niektoré príbehové aj špeciálne body. Zároveň platí, že každá misia má aj vedľajšie úlohy, za ktorých splnenie dostanete dodatočné body. Dané úlohy sú často veľmi jednoduché, takže osobne som nemal s nimi problém až do poslednej príbehovej misie. Tam mi totiž jedna z vedľajších úloh neprišla príliš dotiahnutá, keďže na jej splnenie máte príliš krátky čas a minimum príležitostí, čo ma na záver hry dosť zamrzelo. Vráťme sa však k spomínaným bodom. Za tie si môžete vylepšovať vaše zbrane alebo lietajúci tanier a musíte dobre rozmýšľať, čo sa vám bude najviac hodiť. Ak sa však rozhodnete rozdelenie bodov zmeniť, môžete ich zresetovať pomocou nazbieraných ľudských mozgov. No priznám sa, že som túto možnosť ani raz nevyužil a tak mi prišlo zbieranie mozgov ako dosť zbytočný a teda dosť slabo využitý prvok hry.

A ako je to z pohľadu samotnej hrateľnosti? Spočiatku pôsobia jednotlivé oblasti rozľahlo, no veľmi rýchlo zistíte, čo sa kde nachádza, a aj pri pešom pohybe nebudete mať problém prejsť za chvíľu z jednej strany mapy na druhú. Môžete sa pohybovať buď pomocou klzáku, ktorý si môžete vylepšiť, alebo jetpackom. Lietajúci tanier sa hodí najmä na presuny po celej mape, keďže môže pristáť len na vopred určených miestach. Dané pristávacie plochy si však musíte vopred odomknúť a to tak, že splníte nejaké jednoduché zadanie vášho boha Arkvoodla. Takže sa môžete tešiť na ďalšie humorné monológy tohto boha.

Lietajúci tanier je vašou ultimátnou zbraňou. Keď si vylepšíte na maximum jeho štíty, tak znesie veľké poškodenie, ktoré si dokážete rýchlo kompenzovať vysávaním áut, čím si ho opravíte. Postupne sa vám bude odomykať nové vybavenie, ktoré si taktiež budete môcť vylepšovať. Lietajúci tanier mi ale prišiel tiež opäť dosť nevyužitý, keďže ho môžete používať len počas misií, v ktorých sa vyžaduje, alebo na každej mape, keď potrebujete uniesť niekoľko konkrétnych ľudí, aby ste si urobili kokteil, ktorý vám vylepší vaše psychické schopnosti. Najväčším problémom taniera je jeho ovládanie. Hral som to s klávesnicou a myšou, pričom horizontálny pohyb taniera je často dosť o nervy. Hlavne je obmedzená výška, do akej sa môže tanier maximálne vzniesť, čo je často menej, ako sú niektoré budovy vysoké. Navyše už v Japonsku som sa stretol s menším bugom, keď sa mi nejakým omylom už vtedy odomkli všetky zbrane, ktoré som mal dostať až omnoho neskôr.

Najčastejšie sa tak budete pohybovať po mapách pešo. V hre nie je potrebné brať ohľad na úroveň hľadanosti a aj tú si viete veľmi rýchlo znížiť, takže aj kebyže po vás ide celá armáda stále si môžete spustiť misiu, čím o vás už zase nebude nikto vedieť. Spočiatku som sa snažil pohybovať po meste prevtelený do nejakého človeka, no po čase som zistil, že je tým hra len zbytočne zdĺhavá. Pri pohybe po meste môžete inak zbierať zberateľské predmety alebo dodatočné body vylepšenia. O tých vás hra informuje symbolom na obrazovke, keď budete pri nich dostatočne blízko. No pri tomto prvku som sa stretol s dosť otravným bugom. Často sa stáva, že sa vám tento detektor deaktivuje, čo si ani často nemusíte všimnúť. Mnohých hráčov zberateľské predmety nezaujímajú, no v tomto prípade je potrebné, aby ste našli aspoň 30 artefaktov, vďaka čomu sa vám odomkne nová zbraň a budete tak môcť uzavrieť dejovú líniu s kultom Arkvoodla.

Crypto však nemá k dispozícii len lietajúci tanier, ale aj široký arzenál zbraní. V tomto prípade sa tak stretnete so starými dobrými mimozemskými kúskami ako elektrická puška alebo dezintegrátor, no pribudli aj nové kúsky ako meteoritická zbraň, s ktorou na danú oblasť zhodíte dážď meteoritov. Aj napriek tomu, že každá zbraň je špecifická, a tak sa hodí proti rôznym nepriateľom alebo počas rôznych situácií, tak osobne som aj tak väčšinou uprednostňoval Cryptove telekinetické schopnosti. Vždy je zaujímavé sledovať, ako niekoho vyhodíte do vzduchu a ako následne niekde padá. Tento aspekt mi dosť pripomínal galskú dvojicu Asterixa a Obelixa. Okrem toho môžete tiež niečo chytiť a len s tým mlátiť všetko naokolo.

Vzhľadom k tomu, že ste mimozemšťan, bude sa vás snažiť zabiť každý, kto má nejakú zbraň. V skoro každej oblasti tak budete musieť čeliť policajtom a vojakom, no čakajú vás aj špecifickí protivníci ako motorkárske gangy, ruská mafia alebo jakuza. Ľudskí protivníci väčšinou nepredstavujú žiadni problém, teda keď ich nie je až prehnane veľa. No musíte počítať aj s nepriateľskými vozidlami, či už obrnenými transportérmi, tankami alebo robotickými oblekmi. Na týchto protivníkov však budete môcť neskôr používať aj telekinézu. V približne dvoch tretinách hry sa objaví na scéne aj váš skrytý nepriateľ, ktorý bude predstavovať špecifickú výzvu.

Destroy All Humans 2! si môžete zahrať aj v kooperatívnom režime, no v tomto prípade je dostupný len režim zdieľanej obrazovky. Okrem toho musíte počítať s tým, že jeden hráč bude hrať s klávesnicou a myšou a druhý potrebuje gamepad. Takto si však môžete zahrať kampaň, režim duelu alebo takzvaný psychokinetický tenis. Po odohraní misií z kampane si ich môžete znovu zopakovať. Pri opakovaní si však môžete zapnúť modifikátory, ktoré vám zmenia zážitok z ich hrania. Dané modifikátory sú rozdelené do troch skupín: dobrý, zlý a Furon. V prvom prípade ide o modifikátory, ktoré z vás urobia neporaziteľný stroj na zabíjanie. V druhom prípade sa dočkáte pravého opaku a hra vám tak naservíruje o dosť väčšiu výzvu. A posledná skupina modifikátorov sú skôr zábavné vychytávky ako nízka gravitácia alebo röntgenové videnie.

Čo sa týka technického stavu hry, oproti prvému dielu sa hardvérové nároky značne zvýšili, hoci vývojári opäť neuviedli, akú grafickú kartu titul vlastne vyžaduje. Opäť som ho testoval na notebooku s RTX 2070, pričom optimalizácia je všelijaká. Chvíľu vám hra môže ísť 90 fps, no často sa stáva, že z ničoho nič sa framerate prepadne na 40 fps. Skúšal som viaceré zmeny nastavení, no s týmito prepadmi som sa stretával vždy, takže nakoniec som zotrval pri FullHD rozlíšení a vysokých nastaveniach. Hra má najviac problém s ohňom a výbuchmi, práve vtedy dochádza k najvýraznejším výkyvom. Ani v lietajúcom tanieri to nie je žiadna sláva, tam som mal väčšinou framerate okolo 50 fps. Najpodivnejšie mi prišlo to, že hra podporuje DLSS, s ktorým som mal doteraz na mojej zostave dobré skúsenosti. Vo väčšine titulov sa mi zvýšil framerate so zapnutým DLSS na kvalite v rozmedzí 10-20 fps, no v tomto prípade to je absolútne bez zmeny, čo je dosť zvláštne. Grafickej stránke inak nemám veľmi čo vytknúť, k danej hre myslím úplne pasuje, aj keď možno by to chcelo viac modelov postáv a vozidiel. Keďže takto sa mi stávalo, že som stretol skupinu ľudí, kde bolo päť rovnakých japonských študentiek a päť rovnakých Japoncov. Všetky armády zároveň využívajú tie isté vozidlá, len majú na nich svoje označenia.

Môžete naraziť aj na viaceré menšie bugy. Občas sa vám môže stať, že máte niečo pomocou telekinézy niekam presunúť, no to sa vám niekde zasekne a potom špekulujete, ako to odtiaľ dostať, hlavne keď tým niečím je človek, ktorého nemáte zabiť. Horšie sú však grafické bugy, to som sa najčastejšie stretával so zaseknutou posádkou vojenských nákladiakov vo vzduchu, s ktorými sa nedalo prakticky nič robiť. Posledným problémom, čo som si všimol, je občas respawn nepriateľov a to najmä počas misií. Najzávažnejší bol podľa mňa v Rusku, kde sa mi v bunkri donekonečna respawnoval ten istý robot, hneď ako som ho zničil. Snáď sa vývojárom podarí väčšinu týchto bugov časom opraviť.

Nie všetky nové verzie sa vydaria, no v prípade Destroy All Humans! 2 som rád, že sa dočkal svojho remaku. Takto si tento humorný skvost môžu zahrať aj počítačoví hráči a navyše už pôvodná hra z roku 2006 poriadne zostarla. Vývojári si podľa mňa zaslúžia potlesk už za to, že hru nijak necenzurovali a uťahujú si prakticky zo všetkého, plus neboja sa používať dvojzmysly a témy so sexuálnym podtónom. Optimalizácia nie je aktuálne najlepšia a v hre sa vyskytuje pár otravných bugov, no napriek tomu ide o vcelku vydarený titul, ktorý odporúčam najmä dospelým hráčom, čo sa chcú pri nejakej hre poriadne zasmiať.

Komentuj!