Saints Row – Len svätí idú do neba

Tohtoročný reboot série Saints Row to nemal od začiatku jednoduché a už bezprostredne po jeho oznámení sociálne siete zaplatil nejeden komentár kritizujúci odklon od tradičného duchu tejto značky. No i bez toho, aby sme autorom odpúšťali viac ako je nutné (v ich neprospech hrá nakoniec i neveľmi vydarený spin-off Agents of Mayhem, na ktorý by asi najradšej všetci zabudli), nie je správne ihneď lámať palicu a vždy je lepšie počkať si na samotný výsledok. Ako teda nakoniec dopadol tento ostro sledovaný titul? Dokáže kvalitatívne zapadnúť medzi jeho vydarených predchodcov?

Recenzovaná verzia: PC

Ak náhodou patríte k tým, ktorí ešte o tejto značke nepočuli, asi najlepšie ju vystihuje slovné spojenie Grand Theft Auto na steroidoch. A to bez najmenšieho preháňania, keďže ľubovoľný diel tejto slávnej série od Rocskaru popri nej pôsobí ako nudná záležitosť. To platí obzvlášť o poslednej štvrtej časti, ktorá sa už odviazala natoľko, že autori sa ňou nechtiac zahnali do slepej uličky. No to je tak, keď ihneď v jej úvode necháte zničiť Zem, pričom neskorší stand alone datadisk vás dokonca zaviedol do samotného pekla, kde ste bojovali proti Satanovi. I z toho pohľadu sa mi s odstupom reboot javí ako najideálnejšie riešenie a snažil som sa naň nahliadať optimisticky. Johnny Gat, Kiznie či Shaundi sú síce nenahraditeľní, no nedá sa hrať donekonečna na istotu.

No vás už určite zaujíma iba jediné – vyšlo to teda alebo nie? A odpoveď znie jednoznačne áno, čím asi niektorým spadne kameň zo srdca. Tým by som to mohol i ukončiť a nechať vás nech sa do hry ponoríte sami a postupne odhalíte všetky jej triumfy. Hodí sa však niečo napísať preto to skúsim predsa len trochu rozviesť. Dej sa tentoraz presúva zo Stilwateru respektíve neskoršieho Steelportu do ďalšieho fiktívneho mesta s názvom Santo Ileso. To výrazne pripomína Las Vegas, respektíve jeho okolie a práve tu začína vaše pôsobenie ako nového Bossa, ktoré sa začína odvíjať trochu temnejšie ladeným flashforwardom. Bezprostredne po ňom sa totiž príbeh vráti o niekoľko mesiacov dozadu, do doby, kedy sa začne vaša cesta za získavaním vplyvu v tejto oblasti a zbavovania sa konkurencie pozostávajúcej z troch rôznych skupín.

Dobrou správou je hneď na úvod fakt, že editor postavy je rovnako prepracovaný ako v predchádzajúcich častiach. V podstate je takmer nemožné, aby ste si nedokázali vytvoriť charakter podľa vášho gusta. Ani tentokrát navyše nechýba výber viacerých dabérov, ktorých je v tomto prípade rovno osem. Lauru Bailey, Troya Bakera či Nolana Northa síce tentoraz nahradili iné, trochu menej zvučnejšie, mena, no obecne sa nie je na čo sťažovať. Nie všetky možnosti kustomizácie sú síce sprístupnené na začiatku, no veľmi rýchlo sa dostanete k ďalším oblekom, módnym doplnkom či tetovaniam ako sa na podobný typ hry patrí. Viete sa skrátka patrične vyblázniť a teoreticky vám nik nebude brániť ani v tom, ak sa rozhodnete pobehovať po okolí nahý – a v rámci možností bez prehnanej cenzúry.

Späť však k samotnému príbehu. Volition sa tentoraz nechali počuť, že ho chcú poňať serióznejším štýlom, čo v preklade znamená návrat k o niečo menej uletenému tónu, ako ponúkla štvorka. To sa im v zásade podarilo, keďže zápletka od začiatku šikovne mixuje tradične absurdný Saints Row humor s o niečo vážnejšímu scénami. Humor však hrá predsa len prim a nejeden moment či dialógová výmena vás dokáže patrične rozosmiať. Vydarené sú aj postavy vašich spoločníkov, kde si zrejme každý nájde svojho obľúbenca – či je už je to členka gangu Panteros Neenah, DJ Kevin alebo obchodne založený Eli – každý z nich disponuje odlišnými charakterovými črtami a všetci vám veľmi rýchlo utkvejú v pamäti. I príbehová kampaň im, našťastie, dáva dostatok priestoru na vyniknutie a nuda s nimi rozhodne nehrozí.

Kampaň je inak celkovo zábavná a vysoké tempo nastaví od úplného začiatku. Nakoniec, hneď jedna z prvých misií sa až príliš nápadne inšpiruje štvrtým filmovým Mad Maxom a vy tak iba dúfate, že autori si nevystrieľali až priskoro svoje tromfy. Nevystrieľali, no vzhľadom na to akú kreativitu Volition predvádzali v minulosti, to zase až tak výrazne neprekvapí. Budovanie vášho kriminálneho impéria má skrátka grády a celkovo tu veľmi dobre funguje i systém progesie, ktorý je prepojený s vedľajšími aktivitami na mape. Bezprostredne po vydaní nebude chýbať ani už tradičný kooperačný multiplayer, ktorý zatiaľ neviem posúdiť, no nepochybne hranie ešte viac oživí.

Samotný open world som inak skúmal detailne a hoci sa pri tejto sérii objavujú i tvrdenia, že je trochu umelý, osobne s týmto zásadne nesúhlasím. Reboot v tomto smere nijak nevybočuje z nastoleného smeru a mapa je posiata aktivitami všemožného druhu. I tie sa vám sprístupňujú postupne, takže hra vás ničím vyložene nezahlcuje. Budete sa hrať na lovcu odmien, prevážať balíky na miesto doručenia, ničiť antény za pomoci vášho vzdušného obleku či len tak plniť rôzne výzvy. Úplnou novinkou v rámci značky je možnosť spúšťať svoje vlastné podniky, teda niečo, čo svojho času výborne fungovalo už v rámci vybraných dielov série Grand Theft Auto.

Pozitívne vnímam i to, že čo-to vás hra nechá odhaľovať sama. Či už sú to miesta s výukovými panelmi, kde vás vtipným spôsobom poučí o „histórii“, kontajnery kde môžete niekedy nachádzať vcelku zaujímavé veci, drogové palety alebo lokality vhodné na vyfotenie -cez posledné menované si dokonca viete odomykať rýchle cestovanie po mape. Toto všetko veľmi šikovne podporuje exploring, kde inak poteší aj možnosť často využívať už spomínaný vzdušný oblek. A hoci sa kvalitatívne Santo Ileso nemôže rovnať s úplnou špičkou typu Red Dead Redemption 2, rozhodne sa mu nedá upierať nedostatok atmosféry. Či už budete len tak brázdiť púšťou, pohybovať sa vo vidieckych oblastiach alebo navštívite samotnú metropolu, často vám k tomu vyhráva príjemná rádio hudba (staníc je tu naozaj dosť a nechýbajú prakticky všetky tradičné) a vždy sa je na čo pozerať.

Tomu pomáha aj vcelku obstojný vizuál, ktorý nie je vždy bezchybný, no nezriedka dokáže vyčarovať vcelku pôsobivé momentky. Na tom má asi najvýraznejšiu zásluhu kvalita nasvietenia a tieňovania, čo sú aspekty, kde Saints Row spravilo veľký skok dopredu. To môžete nakoniec posúdiť i z priložených screenshotov, no v prípade PC verzie budete logicky potrebovať silnejší hardvér a ideálne sprístupnený Ray Tracing, čo zrejme nebude platiť u každého. Iba cez neho totiž naplno vyniknú niektoré vizuálne vylepšenia, obecne však platí, že objektívne ide o najlepšie vyzerajúce Saints Row. To je však vzhľadom k faktu, že doposiaľ posledný prírastok vyšiel v roku 2015 tak nejak očakávaným výsledkom.

Čo sa týka samotnej hrateľnosti, veľkú časť hry budete tráviť v autách či iných dopravných prostriedkoch a ešte väčšiu zabíjaním svojich oponentov. Obe zložky, našťastie, fungujú dostatočne dobre, hoci pocit zo streľby je predsa len o niečo lepší. Zbraní je naozaj dostatok, je možné ich všemožne vylepšovať, upravovať ich vzhľad a pri stretoch s nepriateľmi si viete vypomáhať aj dobre načasovanými a na pohľad mimoriadne efektnými john wickovskými likvidáciami. Tie však nemôžete využívať neobmedzene a musíte si ich nabíjať priamo v boji. Využívať sa dajú aj rôzne bojové perky, cez ktoré si uľahčujete všadeprítomné konfrontácie, hoci najprv ich, pochopiteľne, musíte získať a následne si aktivovať. Akciu teda hodnotím ako výbornú a to aj rámci samotného jazdenia. To je možno až príliš arkádové (je však fajn, že klasické vozidlá sa mimo ciest nesprávajú až tak dobre ako terénne), no umožňuje vám i takú vec, ako zapriahnuť pomocou háku iné vozidlo a ničiť nepriateľov týmto spôsobom. Áno, je to presne tak zábavné ako to znie.

K fyzike hry mám však predsa len menšie výhrady a to hlavne čo sa týka samotnej postavy. Tá miestami odletuje, či pohybuje sa vcelku bizarným spôsobom, no možno je to len môj subjektívny problém, skreslený zvyšnou konkurenciou respektíve nostalgickými spomienkami na predchádzajúce diely. Ešte viac ma každopádne mrzeli bugy a a iné technické nedostatky. Len rámci vedľajších misií sa mi párkrát zasekla, respektíve zmizla zbraň, pri nasadení na motorku sa postava postavila vedľa, kým motorka šla zdanlivo sama a po jednom z loadingov všetko zamrzlo a pomohol iba úplný reštart. Za zmienku stojí i kolísajúce fps vo vybraných oblastiach, hoci vo väčšine z nich hra dokáže bežať viac než svižne. U open world hier pritom podobné problémy asi len ťažko prekvapia a dá sa očakávať, že prichádzajúce patche čo-to vylepšenia, no hranie mi to rozhodne nespríjemňovalo. Súčasne však dodávam, že kolega recenzujúci konzolovú verziu sa stretával iba s menšími neduhmi a možno to bude aj váš prípad – bez ohľadu na to, k akej sa nakoniec dostanete. PC port by som totiž určite neoznačil za nevydarený.

To hlavné by som každopádne zredukoval na konštatovanie, že aj nové Saints Row si dokázalo zachovať svoju tvár, čo je niečo, o čom nebol každý ani zďaleka presvedčený. Je to skutočne tak, novinka od Volition je Saints Row so všetkým čo k tomu patrí a jediná otázka, ktorá sa derie na povrch je, či to bude stačiť aj nezaujatým hráčom. A na toto nemám definitívnu odpoveď. Fanúšikovia sa však nemajú čoho báť a pokiaľ k ním náhodou patríte, na čo ešte čakáte?

Komentuj!