Two Point Campus – Späť do školy

Patríte k fanúšikom Two Point Hospital, no budovanie nemocnice vás už omrzelo? Čo takto si pre zmenu vyskúšať aké je to spravovať vlastnú univerzitu so všetkým čo k tomu patrí a prostredníctvom tejto činnosti priamo ovplyvňovať profesné životy budúcich generácií? Práve tomu sa totiž venuje novinka britských Two Point Studios, ktorou sa snažia nadviazať na svoj pozitívne prijatý debut. Úspešne?

Recenzovaná verzia: PC

Hneď na úvod by som chcel poznamenať jednu veľmi dôležitú vec. S predchádzajúcim Two Point Hospital som totiž nikdy neprišiel do priameho styku, hoci legendárny Theme Hospital, som, samozrejme, skúšal. Je mi teda jasné, v akom štýle sa niesol debut nového štúdia, ktorého tvorcovia sa v minulosti podieľali i na spomínanej legendárnej značke. Našťastie, znalosť predošlej hry od vás nikto nevyžaduje a do tohto vlaku.. pardón, univerzity, môžete naskočiť aj bez toho, aby ste ju poznali. Maximálne vám ujde niekoľko menších odkazov, no to je už niečo s čím je potrebné v podobných prípadoch počítať.

Two Point Campus totiž funguje na báze samostatného titulu, no v zásade ide o priameho nástupcu budovateľskej stratégie z roku 2018. Obe hry sa totiž odohrávajú vo fiktívnom Two Point County a zásadným rozdielom je akurát to, že miesto správy nemocníc sa v ňom tentoraz budete zameriavať na rozvíjanie vzdelávacích inštitúcií. Základné kamene sú však takmer identické a pokiaľ ste hrali Two Point Hospital, miestami sa zrejme budete cítiť ako doma. Nakoniec, prečo opravovať niečo čo nie je pokazené a miesto toho sa radšej nezamerať na vylepšenie existujúcich prvkov? K tomu sa však dostanem.

Ak aj patríte k tým, ktorí nesledovali dianie okolo a zaujal vás čisto samotný koncept, z okolitých obrázkov vám musí byť jasné, že hra nevolí práve realistický štýl. Skôr naopak, v tom však spočíva veľká časť jej čara a jeden z dôvodov, prečo uspel už predchádzajúci titul štúdia. Návšteva nemocnice totiž často nebýva najpríjemnejšia, no v humornejšom balení je to predsa len o niečom inom. Dobrou správou je, že tvorcovia sa v tomto prípade ešte viac odviazali a nezriedka vám dokážu vyčariť úsmev na tvári, tým čo sa odohráva na hracej ploche.

Nedá sa síce hovoriť o nejakom príbehu, no klasická kampaň vás prevedie cez 12 rôznych univerzít, ktoré musíte postupne absolvovať. Časovo nie ste nijak obmedzení a je len vašej šikovnosti, behom koľkých rokov sa vám podarí naplniť vytýčené ciele. Nie je pritom nutné, aby ste všetko splnili na maximum. Za úspešné dokončenie každej z nich sa technicky považuje dosiahnutie jednej hviezdy z troch a následne sa vám automaticky odomknú ďalšie v poradí. K poslednej sa teda dostanete až po splnení všetkých predchádzajúcich a poteší aj to, že zakaždým máte k dispozícii jednoduchú premisu, aby ste sa mohli lepšie ponoriť do diania. Príbehovo zameraných hráčov to síce neuspokojí, no je lepšie manažovať univerzitu, kde napríklad viete, že na ňu bola zoslaná kliatba a vašou úlohou je uspieť navzdory jej vplyvu.

Moment, aká kliatba? Tým sa dostávam k najväčšej devíze hry a to je relatívne slušná variabilita školských prostredí. Relatívne, pretože nie všetky sú vyložene zaujímavé a o tých prvých to platí obzvlášť. Okrem toho však budete vyučovať stredoveké rytierstvo, ocitnete sa na magickej škole (ne)nápadne pripomínajúcej Rokfort, či zaškoľovať budúcich tajných agentov. K tomu treba prirátať aj miestami odlišné úvodné podmienky, cez ktoré vám autori nenápadne predstavujú nové mechaniky. Bežne totiž žijete zo školného, no vo vybraných prípadoch sa budete musieť spoliehať na pravidelné platby od agentúry, či dobrovoľné príspevky. Ich výška však závisí od toho, ako dobre si vediete vo výuke, či od spokojnosti samotných študentov, čo znie nepochybne zaujímavo.

A ako to celé prebieha v praxi? No… v zásade úplne rovnako ako v Two Point Hospital, čo odhalí aj zbežné porovnanie na základe ľubovoľných videí. Miesto zarábania peňazí a snahy budovať nemocnicu, kde budú všetci chodiť radi, sa však zameriavate predovšetkým na blaho vašich študentov. Nie je to len o kvalitnom vzdelaní ale aj o ich spokojnosti s tým, ako efektívne vediete školu. Nemajú kde bývať? Nie sú spokojní. Nemajú dostatok zábavy? Nie sú spokojní. Nevedia si nájsť kamarátov či ich trápia iné problémy? Áno, nie sú spokojní. Toto všetko môžete priamo či nepriamo ovplyvňovať a neustále vás budú bombardovať najrôznejšími požiadavkami. Niekedy len chcú, aby miesto pôsobilo krajšie, inokedy potrebujú niečo kvôli školskému zadaniu a je len vás, ako budete balansovať medzi ich potrebami a vopred daným rozpočtom.

V úvode ste pritom nezriedka postavení pred situáciu, že nemáte na rozhadzovanie a musíte tak voliť priority. Pomôcť vám môže i pôžička (v závislosti od úrovne univerzity je buď nízka, stredná alebo vysoká), pričom čerpať môžete rovno viaceré naraz. Financie následne míňate nielen na stavbu miestností, či kúpu vybavenia, ale i na tréning vašich učiteľov, či vylepšovanie vzdelávacích pomôcok. Do toho všetkého zasahuje i špecifická mena Kudosh, dobre známa už z Two Point Hospital. Tú získavate za levelovanie vášho zariadenia, či plnenie výziev a prostredníctvom nej si odomykáte nové a nové kusy vybavenia. V zásade nejde o nič náročné a skutočne nemusíte byť žiadni taktickí stratégovia, aby ste sa dokázali do Two Point Campus ponoriť. Po chvíli sa adaptujete na jeho podmienky a ďalej to už pôjde samo.

Pobyt v Two Point County vám bude neustále spríjemňovať i množstvo drobných detailov čo sa týka správania jednotlivých NPC. Miestami je zábavné si hru len tak spomaliť, zaberať ich zblízka a sledovať čo práve robia. Pochváliť možno i malebný silne štylizovaný vizuál, ktorým síce nikoho vyložene neohúri, no do daného konceptu sa dokonale hodí. Občas vám navyše autori oživia vaše snaženie špecifickými úlohami, ako keď budete napríklad v už spomínanej škole špiónov pátrať po nepriateľských agentoch sabotujúcich vašich vlastných študentov. Po tejto stránke je teda všetko v poriadku.

Predchodcovi bola mimochodom vyčítaná nemožnosť jednoducho kopírovať miestnosti a tým si uľahčovať stavanie. Dobrou správou je, že vývojári sa z toho feedbacku poučili a tu vás nič také nebude trápiť. Ďalším bodom kritiky bola absencia sandbox módu…. a ako inak, sandbox mód je tentoraz prítomný od úplného začiatku. Čo však hra nedokázala stopercentne eliminovať je určitý stereotyp, ktorý, pochopiteľne, nepocítite na začiatku, no časom sa zákonite prejaví. Záleží aj na tom, čo všetko ste ochotní akceptovať, no pokiaľ sa chcete pripraviť na kompletný priechod všetkými univerzitami, pripravte sa že vám to zaberie poriadnu porciu času a nezriedka budete opakovať identické aktivity.

Ako som už spomínal, úvodné univerzity nijak zvlášť neohúria, hoci hrateľnosť je od začiatku príjemná. Až po úvodnej trojici sa však konečne presuniete do trochu atraktívnejšieho prostredia, no i napriek citeľnej snahe tvorcov o originálnejšie prvky som miestami zabŕdal do istej monotónnosti. Berte to však ako subjektívny problém, ktorý môže poľahky eliminovať príležitostné hranie… no ani tak sa neviem úplne ubrániť faktu, že menej by bolo niekedy viac. Dvanástka škol totiž nie je málo, unikátnejšia je asi len polovica z nich a ani krivka náročnosti nijak zvlášť nerastie. Iste, na prvý pohľad sú vyššie ciele v neskorších školách ťažšie, no ak prežijete úplné začiatky, skôr či neskôr sa dostanete do bodu, keď pre vás nebudú predstavovať financie žiadny problém. A potom je to už len o čakaní na to, kým sa prehupnete cez vopred stanovenú hranicu a automatickom odklikávaní. A toto platí obzvlášť, ak sa rozhodnete každú univerzitu splniť na maximum, pričom dojmy nijak nevylepšuje ani inak príjemná, no už po niekoľkých hodinách silne repetitívna hudba.

Práve vtedy si navyše začnete všímať i ďalšie menšie nedostatky. Ako napríklad, že hoci môžete nastaviť prioritu pre konkrétny školský klub, už neviete nastaviť prioritu pri výskume, či trénovaní zamestnancov. Môžete síce zadať vašim školníkom, čo je potrebné opraviť, ale už neviete zadať asistentom, aby sa venovali výhradne marketingu či predaju v kioskoch. Možno sa zdá, že vyčítam detaily a väčšinu času automatizované správanie postáv funguje. No občas sa začnú vynárať na povrch problémy v podobe slabšej umelej inteligencie, kedy sa konkrétni študenti cítia mizerne, lebo sú unavení, hladní, či nemajú dostatok zábavy – a to i prípade, že majú v priamom okolí dostatok automatov, miest na oddych, či inú formu relaxácie. Manuálne ich pritom neviete usmerniť a môžete ich maximálne poslať na doučovanie, či k doktorovi. Hra vás na to navyše upozorňuje neskoro a niekedy už skrátka nemáte čas situáciu zachrániť…

Aby som však nebol prehnane negatívny, je potrebné znovu zdôrazniť, že jadro hrateľnosti je samo o sebe v poriadku, akokoľvek nezanechá hlbší dojem a ani neuspokojí priaznivcov skutočne komplexných na biznis zameraných stratégií. Chytľavý koncept, jednoduché a väčšinu času intuitívne ovládanie však v tomto prípade dostačuje na adekvátne zábavný zážitok a špeciálnu pochvalu si zaslúži aj technický stav. Hra na disku nezaberá veľa miesta, beží mimoriadne svižne a bez akýchkoľvek zásekov či iných nedostatkov. S trochu humoru sa dá skonštatovať, že by ju rozbehal i hriankovač, čo je dobrá správa pre majiteľov slabších konfigurácií.

Kúpiť či nekúpiť? Pokiaľ vás zaujal už samotný koncept, asi nie je o čom. Ak patríte k fanúšikom Two Point Hospital, taktiež veľmi nemáte na výber. V zásade je totiž voľné pokračovanie nemocničného hitu vydarenou záležitosťou, ktoré najviac zráža predovšetkým istá stereotypnosť, no záleží aj na tom, ako máte nastavenú hranicu. Pokojne si tak môžete k finálnemu číslu pripočítať ďalšie percentá a brať ho len ako moje subjektívne zhodnotenie. O nič iné totiž nejde a niekomu inému, kto ďaleko viac holduje tomuto žánru, sa možno vyrysoval kandidát na hru tohto roka.

Komentuj!