Sniper Elite 5 – Karl vs. nacisti po piate

Séria Sniper Elite vznikla v roku 2005 a hoci prvý diel bol dobre hodnotený a našiel si svojich fanúšikov, zlom nastal až v prípade Sniper Elite V2, čo nebol regulárny druhý diel, ale remake toho prvého. Odvtedy, písal sa rok 2012, sa Karl Fairburne, titulný hrdina, vracia relatívne pravidelne, a to v ako pokračovaniach hlavnej série, tak aj v odbočke Zombie Army, ktorá sa taktiež teší nemalej popularite. Po piatich rokoch od posledného Sniper Elite s číslovkou 4 je Karl späť, aby opäť odstrelil niekoľko stoviek nacistických pohlavárov a ich podriadených. Dokázali ale vývojári z Rebellionu overený koncept obohatiť o niečo nové a zaujímavé? Alebo iba prešľapujú na mieste a ponúkajú to isté čo minule, akurát na inom mieste a v trochu krajšej grafike?

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

So značkou Sniper Elite som sa stretol už v jej počiatkoch a dodnes si pamätám, ako ma bavilo sledovať letiaci projektil v spomalenom zábere, hoci z dnešného pohľadu a najmä v porovnaní s pokračovaniami už prvý diel pôsobí naozaj zastarano. Samozrejme, bullet time nebola v roku 2005 žiadna novinka, avšak využitie v hre, ktorá sa zameriavala na ostreľovanie, to veru bežné nebolo. Navyše, po Call of Duty a Medal of Honor išlo o príjemnú zmenu, keďže pohľad z prvej osoby vystriedala third person kamera. Skrátka, jednotlivé prvky do seba príjemne zapadli a poskytli mi herné dobrodružstvo, ku ktorému som sa rád vracal, i keď nešlo o „prvú ligu“. S ďalšími pokračovaniami vývojári odlaďovali a rozširovali herné mechaniky, celkový zážitok z hry, a tak sa zo „sedmičkovej“ hry dokázala vypracovať na „osmičkovú“. No a ako je na tom najnovší diel si povieme v nasledujúcich riadkoch.

Francúzske strely

Karl po výletoch v Afrike a Taliansku tento raz zamieril do Francúzska roku 1944. Príbeh je vymyslený, hoci sa, pochopiteľne, odohráva na pozadí skutočnej vojny. V zásade ide o to, aby ste odhalili čo je Projekt Kraken a v ideálnom prípade aj z tohto projektu urobili iba históriu. Ani tento raz tým pádom nie je príbeh to, prečo by ste si mali Sniper Elite 5 zakúpiť, prípadne teda zahrať vďaka prítomnosti hry v Game Passe ak máte Xbox. Máte tu jednoducho nacistickú hrozbu, ktorú ak neodvrátite, bude mať zbytok vojny odlišný priebeh, než ako ho poznáme.

Omnoho dôležitejšie však je, že Rebellion priniesli niektoré zmeny, ktoré zabezpečili to, že Sniper Elite 5 je jednoducho najlepší diel doposiaľ. Nie, nečakajte revolučné zmeny, prípadne šok z niečoho nového po zapnutí hry a prejdení prvých krokov, no napríklad inšpirácia poslednými dielmi Hitmana pomohla k tomu, aby ste sa cítili voľnejší a menej obmedzovaný tým, čo vám hra dovolí. Je pravda, že hlavný cieľ misie je jasne daný, avšak cesta k nemu už ani tak nie. To, čo budete robiť medzi bodom A a bodom B je omnoho menej nalinkované a pomáha tým pádom k znovuhrateľnosti. Samotné prostredia nachystaných misií sú pomerne rozsiahle a komplexné, čo ma potešilo, hoci v tomto smere sa niesol aj predchodca, i keď Rebellion opäť spravili posun vpred. Netreba sa však báť, autori to zbytočne nepreháňali. Ocenil som možnosť odomykať nové štartovacie pozície, takže misiu nemusíte začínať stále z toho istého miesta či hľadanie sekundárnych úloh za pochodu. To znamená, že už nedostane vedľajšie úlohy na začiatku, teraz sa k nim dopracujete tak, že budete preskúmavať prostredia a hľadať tajné dokumenty. A práve tie sú kľúčom k odomknutiu sekundárnej úlohy v danej misii.

Spomenul som Hitmana a k nemu by som sa ešte na chvíľu pristavil. Jednotlivé misie, ako som už uviedol, majú jasne stanovený hlavný cieľ, pričom danú oblasť má na starosť nejaký nemecký pohlavár. Samozrejme, prvé čo vás napadne je spraviť mu dieru do stredu čela dobre mierenou strelou, avšak hra vás bude odmeňovať skôr za nápadité smrti, ktoré častokrát budú pripomínať nehodu než atentát. Chcete si odomknúť nejakú zbraň? Tak zabite tohto veliteľa tak, že mu otrávite pitie a podobne. V tomto smere naozaj veľmi príjemný posun vpred, hoci chápem, že hra s menom Sniper Elite v očiach niekoho nepotrebuje mať takého vymoženosti. Osobne si však myslím, že práve toto je smer, ktorý môže fungovať aj do budúcna, pretože „obyčajné“ ostreľovanie už skrátka nie je dostačujúce.

Nepriateľská invázia

Asi najvýznamnejšia novinka je invázia. Ak poznáte Dark Souls, asi zhruba budete vedieť, o čo ide. Ak budete hrať kampaň a necháte inváziu povolenú, druhý hráč odniekiaľ zo sveta (pokojne aj váš kamarát) sa môže pripojiť do vašej hry, avšak ako ostreľovač nacistického vojska. Objaví sa niekde na mape a jeho úlohou, pochopiteľne, bude zneškodniť Karla, teda vás. Funguje to obojstranne, takže pokojne môžete dať kampaň bokom a pripojiť sa ako nacistický ostreľovač do hry niekoho iného.

Či už budete na strane dobra alebo zla, v oboch prípadoch sa po zahájení invázie mnohokrát začne veľmi napínavá a zábavná hra na mačku a myš, pretože hoci nejaké indikátory na mape môžu naznačiť, kde sa nepriateľ nachádza, no neviete úplne presne, v akej oblasti sa práve váš oponent pohybuje a či vás náhodou neprekvapí od chrbta alebo dobre mierenou ranou medzi oči v momente, kedy to vôbec nečakáte. Ak budete hrať za Karla, nemusíte sa obávať smrti, pretože ak náhodou prehráte, pri zahájení invázie sa vytvorí záchytný bod, od ktorého budete v prípade zabitia pokračovať. Potešilo ma i to, že je možné si pre každý režim robiť vlastný build, nakoľko, pochopiteľne, nehráte stále iba za Karla. Hoci nepatrím k hráčom holdujúcim multiplayeru, inváziu považujem v prípade Sniper Elite 5 za výborné rozšírenie titulu, pretože funguje skvelo, má dobrú atmosféru a prináša do hry napätie, ktoré vojaci ovládaní umelou inteligenciou poskytnúť nedokážu. Tu musím poznamenať, keď už som spomenul umelú inteligenciu, tá je opäť priemerná, nepriatelia vedia robiť problémy vďaka početnosti a nie preto, že by oplývali fištrónom. Zlepšenie od minula však nastalo, takže aspoň nejaký posun vpred, no v tomto smere ešte majú vývojári čo doháňať. A nie, netúžim po dokonalej AI, ale občas by nepriatelia mohli vymyslieť aj niečo iné, než hurá systém.

Okrem invázie je k dispozícii aj kooperatívna kampaň, kompetitívny multiplayer a ešte režim survival (možno hrať sólo i s inými hráčmi). Multiplayer asi vysvetľovať netreba, tu je podľa mňa všetko jasné, no treba autorov pochváliť za to, že si na hre pre viacerých hráčov dali záležať a po tom, ako prejdete príbehovú kampaň (10-15 hodín), budete mať dobrý dôvod pokračovať v hraní. Ako som už písal, multiplayer nie je moja šálka kávy, no Sniper Elite 5 ma bavil a určite hru ešte nejaký čas budem hrávať.

Aby som sa ale vrátil k tomu čo som chcel, máme tu ešte spomínaný režim survival, kde je vašou úlohou brániť veliteľské stanovištia pred útokmi nekonečných vĺn nepriateľov. V zásade ide o hordu, smrť je jediné východisko, no i tak ide o veľmi zábavný režim, v ktorom určite možno nájsť nejaké tie hodiny kvalitnej zábavy.

Vylepšenie vo viacerých smeroch

Na začiatok to najrýchlejšie – rontgenové zásahy sú ešte lepšie a prepracovanejšie než minule, čo fanúšikovia bezpochyby ocenia. Je tu možnosť nastaviť si, ako často sa majú X-Ray spomaľovačky púšťať, no i na stredné nastavenie je to dostačujúce. Omnoho komplexnejšie je i nastavenie samotnej náročnosti hry. Prispôsobiť si možno v podstate všetko, takže už tu nie je iba arkádové strieľanie versus viac-menej realistický simulátor ostreľovača. Vylepšenú umelú inteligenciu nepriateľov som už spomínal, no pre istotu to spomeniem ešte raz. Dobrou správou je i to, že Karlove pohybové schopnosti opäť pokročili o niečo vpred, takže je prieskum prostredia či

Potešilo i vylepšovanie zbraní, keďže v každej misii nájdete niekoľko ponkov, skrz ktoré možno vylepšovať jednotlivý arzenál. Vymeniť možno takmer každú jednu časť, pričom našťastie nejde iba o kozmetické zmeny, ale zmena toho či onoho komponentu má vplyv na niektorú štatistiku zbrane (prieraznosť, presnosť, hlučnosť a rýchlosť prebíjania). Netreba však očakávať žiadne revolučné zmeny, ide o evolúciu, ostatne ako tomu bolo aj v prípade predchádzajúcich dielov. Rebellion majú jadro hry a základ hrateľnosti pevne daný a pochybujem, že nás niekedy bude čakať šok z toho, že nový diel Sniper Elite bude úplne inou hrou než bol ten predošlý, ibaže by išlo o reboot. V dohľadnej dobe však očakávam iba vylepšovanie a odlaďovanie už známeho. A to nie je výhrada, pretože značka sa vracia v rozumných časových odstupoch.

Aj na chyby zostal priestor

Z globálneho hľadiska funguje Sniper Elite 5 dobre. Minimálne na PlayStation 5 ho netrápia žiadne kritické chyby, padanie a podobne, čo je dobrá správa. Bohužiaľ, občas vie pohnevať ovládanie, nakoľko je niekedy na ovládači odlišná akcia namapovaná na jedno tlačidlo (napríklad vyhodenie dverí do povetria prípadne ich odomknutie kľúčom). Niekedy je náročnejšie prikázať Karlovi urobiť to, čo chcete, hoci nejde o nič, čo by vám pokazilo zážitok z hrania. Vie to však nahnevať. Podobný problém môže nastať pri prehľadávaní tiel nepriateľov, kedy miesto získania zásob z mŕtveho vojaka zoberiete jeho zbraň. Na oboje sa dá zvyknúť, hoci v dnešnej dobe by stačilo namapovať tieto akcie na odlišné tlačidlá, priestor na to bezpochyby je. Inak je najnovší počin Rebellionu bez nejakých problémov. Samozrejme, občas sa môže pritrafiť nejaký glitch či chybička v animácii, ale to sú veci, ktoré sa bežne stávajú. Ja som sa s tým nestretol, vy môžete. Minimálne z môjho pohľadu však možno vývojárov za odladenie pochváliť.

Grafický posun nie je zásadný

Hoci Sniper Elite 4 a Sniper Elite 5 delí niekoľko rokov, grafický posun nie je až taký výrazný. Nemožno sa tomu až tak diviť, nakoľko najnovší diel vyšiel aj pre predošlú konzolovú generáciu a stojí na základoch postavených štvrtým dielom. Z celkového pohľadu hra vyzerá dobre, hýbe sa plynulo a to je hlavné. Na PlayStation 5 sa na Karlov najnovší výlet pozerá dobre, niektoré scenérie vedia na hráča zapôsobiť a ani samotné prostredia nemožno opísať ako prázdne. Detailov je mnoho, rôznych objektov taktiež, čo je dobre. Na druhej strane, animácie tvári sú biedne, tie pôsobia zastarano a zaslúžili by si viac starostlivosti. Našťastie, obličaje sú jedinou vadou na celkovej „kráse“.

Zvuková stránka je na pomery série štandardná, ozvučenie zbraní je kvalitné, „čvachtavé“ zvuky po zasiahnutí nepriateľov taktiež nechýbajú a ani pri X-Ray útokoch nechýba zvuková signalizácia rozstrieľania nacistu na fašírku. Sprievodná hudba je taktiež dobrá, dobre dopĺňa dianie na obrazovke, hoci nejaký naozaj výrazný motív, ktorý by stál za samostatné počúvanie som nenašiel.

Tak zas niekedy nabudúce

Myslím si, že Sniper Elite a ani Karl Fairburne nepovedali posledné slovo, hoci, samozrejme, bude záležať na tržbách. Značka je však populárna a ponúka kvalitnú zábavu, čo potvrdzuje aj Sniper Elite 5. Ako som už napísal skôr, najnovšia iterácia je doterajším vrcholom série, hoci stále je kam napredovať. Za mňa môžem novinku od Rebellionu bez problémov odporučiť, pretože v nej nájdete ako kvalitnú zábavu pre jedného, tak i pre viacerých hráčov, pričom hru netrápia žiadne výrazné a ani zásadné chyby. I to sa v dnešnej dobe polotovarov cení. Pripravte si teda svoje puškohľady a bez obáv vyrazte do Francúzska vysvetliť nacistom kto je tu šéf, budete sa pri tom dobre baviť.

Komentuj!