Forgive Me Father – Veľký Cthulhu v daždi guliek

Forgive Me Father od štúdia Byte Barrel sa rodil len pomaly vďaka predbežnému prístupu na Steame a postupne sa v rámci updatov rozrastal o nové levely, dodatočné zbrane, pričom tvorcovia nevynechali ani množstvo ďalších úprav a vylepšení. V tejto chvíli konečne nadišiel čas vydania plnej verzie, na ktorú sme sa bližšie pozreli a mohli tak zhodnotiť, či boli vývojári schopní splniť svoje sľuby o zábavnej hrateľnosti, humornej nadsázke a hlavne o nebývalej rozmanitosti nepriateľov a úrovní.

Recenzovaná verzia: PC

Hneď na začiatku treba podotknúť, že Forgive Me Father je v prvom tade brutálnou vyvražďovačkou na spôsob prvých dvoch častí série Doom, preberajúc herné mechaniky najmä týchto legendárnych hier. Dočkáme sa síce aj občasného skákania po plošinkách a vyhýbaniu časovaných pascí, ich účelom je však len oživenie hrateľnosti, pričom naraziť na ne môžeme až v záverečných leveloch, pridaných autormi až v posledných verziách. Príbeh je až detinsky jednoduchý a v podstate ani nie je o čom písať. Hlavný hrdina (alebo hlavná hrdinka) zisťuje po príchode do mestečka, že všetci obyvatelia zmizli a jediné, čo po nich zostalo, sú krvilačné príšery. Samozrejme, takmer okamžite je vhodený do víru následných udalostí, vedúcich postupne až k odhaleniu zvráteného kultu. Ide samozrejme o námet v neskonalej miere preberajúci inšpiráciu z diela amerického spisovateľa H. P. Lovecrafta. Napísať, že tieto udalosti a faktory, ktoré k nim viedli, musíte vyšetriť, nie je vôbec presné ani správne, vy totiž ich musíte doslova vystrieľať.

Hrateľnosť je rovnako prostá ako príbeh: prechádzate vcelku variabilnými levelmi, pričom popri ceste likvidujete všetko, čo sa vám odváži postaviť. K dispozícii máte pomerne pestrú paletu zbraňového arzenálu: pištoľ, dvojhlavňovú brokovnicu, akýsi “harpúnomet”, samopaly, či rôzne náčinia mimozemského pôvodu. V prípade, že trpíte nedostatkom nábojov, vám nezostáva iné, než sa uchýliť k obyčajnému nožíku. Všetky vyššie uvedené zbrane nachádzate postupne, ako prechádzate hrou. Každá z nich samozrejme spotrebováva vybrané náboje, rozmiestnené po chodbách unikátnych a prekvapivo variabilných lokácií. Minimálne v prvých hodinách netrpíte nedostatkom munície, čím viac však budete postupovať, tým rýchlejšie sa to začne meniť, a tak už v posledných úrovniach ste nútení si dávať pozor na mušku, keďže každý náboj sa bude počítať. Ukladanie vášho postupu je počas levelov tradične manuálne, avšak je dostupné len na vybraných miestach, kde sa na vás usmieva opitý bezdomovec popri soche Veľkého Cthulhu.

Jednotlivé prírastky do arzenálu je možné vylepšovať prostredníctvom jednoduchého stromu schopností. Likvidácia oponentov vám zabezpečuje stály prísun skúseností a dostatočné množstvo skúseností vám odomkne bod, ktorý môžete investovať podľa vlastného uváženia. Na výber máte medzi už spomenutým upgradom jednotlivých zbraní, zdokonaľovaním špecifických schopností, ku ktorým sa ešte len dostaneme, zväčšením zdravia, zrýchlením získavania skúseností a mnohými inými dispozíciami.

Ešte pred započatím herného dobrodružstva si môžete zvoliť medzi dvoma charaktermi: kňazom, pasívnejším, opatrnejším a skôr na obranu zameraným charakterom a novinárkou, aktívnejšou a útočnejšou postavou. Osobne som si vybral kňaza, ktorý si postupne a priebežne odomyká špeciálnu sadu schopností, odlišujúcu sa od analogickej sady novinárky. Kňaz tak postupne získava schopnosti ako liečenie pomocou kríža, dočasné zastavenie protivníkov pomocou akejsi zázračnej paličky, krátkodobú nesmrteľnosť a napokon aj časovo podmienenú nevyčerpateľnosť munície. Každú z nich je možné vylepšovať prostredníctvom vyššie popísaného stromu schopností. V prípade kríža je tak možné zvýšiť jeho liečivú moc, predlžiť trvanie nesmrteľnosti a podobne. Všetky však stoja určitý počet takzvaných bodov šialenstva, ktoré akumulujete prostredníctvom likvidácie oponentov. Vyšší počet týchto bodov taktiež zaručuje vyššiu účinnosť vašej palebnej sily.

Najmä v prvej polovici hry som nezriedka narážal na rozličné ústrižky denníkov, novinových článkov či úryvky z listov, majúcich za úlohu nás trochu uviesť do deja, alebo len dokresliť vcelku podarenú atmosféru. No v posledných úrovniach sa tak dialo iba vzácne, keďže autori sa neskôr zamerali hlavne na pridávanie nových protivníkov a levelových komplexov. Mnohé zákutia skrývajú priehrštie popkultúrnych odkazov: je ich skutočne mnoho, pričom za zmienku stojí napríklad ohníček odkazujúci na slávnu sériu Dark Souls, motorovú pílu  v lesnej chatke, odkazujúcu k filmu Evil Dead, čierny monolit Kába z filmu Space Odyssey, či dvere s nápisom Redrum, evokujúce horor The Shining, či  videohru Max Payne. Samozrejme, som sa  dočkal i zbierania obligátnych lekárničiek, munície a kľúčov, ktoré sú ďalšou podarenou narážkou na zlaté časy strieľačiek, kedy postup viedol výhradne skrz zamknuté, farebne odlíšené dvere.

Hlavným tromfom tohto počinu sú hlavne unikátna komixová štylizácia, zábavná, prehnane krvavá akcia a stúpajúca rozsiahlosť a komplexnosť jednotlivých úrovní. Ak som sprvoti konštatoval, že dizajn úrovní nie je silnou stránka autorov, neskôr som bol nútený tento svoj názor prehodnotiť. Posledné levely, pridané až v tejto plnej verzii, boli totiž už skutočne prepracované a len vzdialene, ak vôbec, pripomínali úvodné, veľmi jednoduché a miniatúrne lokácie, obsahujúce koridorové chodby s minimálnym množstvom odbočiek. Zdá sa, akoby sa autori učili a zároveň zlepšovali za pochodu.

Samotná štruktúra kampane sa člení na štyri akty, z ktorých každý je zavŕšený unikátnym bossfightom. Všetci predstavujú akú-takú výzvu aj pre skúsenejšieho hráča a aby ste viacerých z nich porazili, musíte aspoň trocha taktizovať. Každý z nich má niekoľko fáz, takže súvzťažne s tým, ako bossfight napreduje, do tej miery očakávajte aj zmenu podmienok samotného boja.

Technickej stránke venujem iba pár slov, keďže v tomto smere nevykazoval tento titul žiadne závažnejšie nedostatky. Vzhľadom na pomerne jednoduchú 2D grafiku fičal veľmi plynule, neznepríjemnil mi hranie žiadnymi bugmi alebo pádmi, FPS sa držalo po celú dobu na najvyšších hodnotách. Z tohto dôvodu sa domnievam, že titul spustí široké spektrum hráčov, disponujúcich aj slabšími zostavami.

Forgive Me Father tak naplnil moje očakávania a vďaka príjemnej kreslenej štylizácii ho môžem odporučiť nielen retro hráčom, ale tiež mladšej generácii, nezaťaženej nostalgickými spomienkami na staršie kultové tituly typu Doom či Quake. Na druhej strane však neočakávajte nič viac než svižnú, zábavnú a krvavú strieľačku, vhodnú najmä na odreagovanie od starostí bežného života.

Komentuj!