Tribes of Midgard – Nekonvenčný severský survival

Téma Vikingov je aktuálne v kurze a vzhľadom na úspech i popularitu Assassin’s Creed: Valhalla môžeme predpokladať, že ešte niekoľko rokov bude výrazným trendom. Koniec koncov, záujem o tento informačný zdroj vzbudil už rovnomenný seriál a v nemalej miere k tomu prispel i posledný God of War z produkcie Sony, na ktorý čochvíľa nadviaže priamy sequel. Každopádne, dnes nebudeme preberať ďalšiu veľkú AAA hru, ktorá by zbierala GOTY ocenenia a bola by v hľadáčiku nekonečných más. Tribes of Midgard síce adaptuje severskú mytológiu, no ide o omnoho menší projekt hraničiaci s indie tvorbou. Ako sa podarila táto zvláštna kombinácia žánrov a či má zmysel sa do nej pustiť vám prezradí naša dnešná recenzia letnej novinky.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Poviem to na rovinu. Vikingov nijak zvlášť neobľubujem a ani nepatria k niečomu, o čo by som sa náruživo zaujímal. Nepochybujem o tom, že v prípade, ak by som do tejto tematiky prenikol, čakala by na mňa skutočne pútavá história i nekonvenčná mytológia, no túto potrebu akosi nemám. Stačí mi preto základný prehľad o termínoch a fungovaní sveta, ktorý som získal, ako inak, z početných videohier, ktoré sa touto témou nezriedka zaoberajú.

Tribes of Midgard mi však bol sympatický najmä vďaka svojmu konceptu a hrateľnosti, ktorá umožňuje kooperáciu až desiatky samostatne fungujúcich hráčov. Súčasne som pomerne veľkým fanúšikom survival hier. Obzvlášť tých, ktoré do zabehnutého konceptu pridávajú niečo netradičné a súčasne zábavné (fantastickým príkladom je úchvatná Subnautica). A hoci sme v úvode recenzného textu, môžem pokojne už teraz prezradiť, že dnes preberaný projekt má tú špeciálnu iskru v podobe unikátnej prísady.

Záchrana Yggdrasilu

Jadrom hrateľnosti a naratívnej štruktúry je prežitie nesmrteľného bojovníka (váš hrateľný charakter) zoslaného zo samotnej Valhally a záchrana magického stromu Yggdrasil, ktorý dáva okolitým krajom a ľuďom životnú energiu. Zhruba v tejto fáze končí akákoľvek príbehová línia, nakoľko tá sa nad rámec kratšieho tutoriálu a úvodnej filmovej scénky v zásade nerozširuje. Samozrejme, niečo podobné nepovažujem za problém, nakoľko projekt ako Tribes of Midgard nie je vyložene založený na dômyselne vyrozprávanom príbehu, ktorý by s vami zostal i niekoľko rokov po dohraní. Rovnako by som rád upozornil na to, že očakávať plnohodnotný príbeh v titule, ktorý je kombináciou Battle Royale, survival a akčnej adventúry by bolo rovnako nelogické ako predpokladať, že v PLAYERUNKNOWN’S BATTLEGROUNDS na vás čaká špionážny alebo vojenský thriller tých najrýdzejších kvalít. K tomuto aspektu, respektíve k absencii tohto aspektu, sa preto negatívne nevyjadrujem. Samotné zloženie tutoriálovej sekvencie však už pre mňa predstavovalo problém.

Je pravdou, že beriem pozitívne fakt, že autori mysleli na predstavenie elementárnych prvkov ako napríklad bojovanie, zbieranie surovín na výrobu dôležitých budov a vybavenie pre exploráciu i surové strety. Nechýba ani priblíženie prichádzajúcich obrov predstavujúcich tú najväčšiu hrozbu pre Yggdrasil. No všetko ostatné je šialene zanedbané. Na čo slúžia ďalší obchodníci? Ako sa zbierajú a plnia questy? Čomu by sa hráči mali venovať ako prvému? To sa z tutoriálu nedozviete a síce som rád, že si hra zachovala určitý prvok mystiky a vlastného spoznávania ako napríklad dnes už takmer dvojročný Death Stranding, mnohé náležitosti mi tam výrazne chýbali a nabiehanie na primárny loop hrateľnosti by s nimi bolo omnoho jednoduchšie a plynulejšie. Je takmer isté, že šlo o autorský zámer, no osobne to považujem za omyl, než za krok tým správnym smerom.

Severský Looper

Ako vám už mohli naznačiť odstavce prítomné o niečo vyššie, hlavnou zložkou hrateľnosti je prežívanie. Na mapu ste teleportovaný osamotene prípadne v sprievode určitého (desať je maximum) počtu hráčov, pričom vašou spoločnou úlohou je jediné – prežitie a ochrana Yggdrasilu. Sprvoti príliš netušíte čo robiť. Pozbierate niekoľko vetvičiek, kamienkov a vytvoríte si základné ťažobné vybavenie. Následne získate ďalšie materiály, ktoré vám sprostredkujú váš prvý nabrúsený meč blýskajúci sa v odrazoch slnka.

V nadšení sa vydávate na prvú drobnejšiu výpravu, kde zlikvidujete zopár nebezpečných domorodcov, avšak čoskoro prichádza noc. A spolu s temnotou na povrch vyliezajú i beštie, ktoré chcú Yggdrasil nenávratne zničiť. Preto sa behom vydávate späť do dediny, ktorú musíte ochrániť. Vrhnete sa na hŕstku nevnímajúcich bytostí a ihneď odrazíte prvú nepriateľskú vlnu opúšťajúcu hranice prítomného sveta s prvými lúčmi denného svetla.

Z boja teda vyjdete ako víťaz a odmenou vám bude nielen vybavenie, no aj duše, vďaka ktorým viete vyliečiť strom života a súčasne vylepšiť prítomné obchody a obchodníkov. Tieto vylepšenia vám sprostredkujú nové zbrane, brnenia a lepšie prostriedky k ťažbe surovín. V druhý deň sa pokúsite splniť prvý quest z neďalekej tabule. Precestujete mapu, na ktorej na vás neraz čakajú protivníci, no i poklady a dôležité materiály. V neposlednom rade i skratkové portály, do ktorých sa viete portovať priamo zo srdca vašej dediny. Tesne pred cieľom vašej úlohy sa na vás vrhne mýtické monštrum a vy zhyniete pod suchým prachom zeme.  

Nie je to však závažný problém, nakoľko ste predsa len nesmrteľný bojovník rodiaci sa znovu a znovu po každej smrti. Zasa sa teda ocitnete na mieste, kde ste sa predošlý deň prebudili, akurát strácate všetky získané duše. Pomaly prichádza noc a s ňou i ešte dlhšia a krutejšia tma. Zo zemských otrasov je jasné, že sa k dedine blíži jeden z obrov a nebezpečenstvo sa tak stupňuje. Monštrá vyliezajú a vy opäť bojujete. Znovu a znovu sekáte do ohyzdných bytostí. Tlčiete ich štítom aj mečom. Tma odíde a nastáva tretí deň. Obor je každou minútou bližšie.

V nervozite začnete pobehovať po krajine a zbierať posledné zvyšky materiálov, ktoré hádam zachránia vašu dedinu. Otrasy sú stále silnejšie. Dunia okolím a ozývajú sa aj v tých najodľahlejších horských kútoch. Obor vtrhne do dediny a začne ničiť všetko navôkol. Zlovestné hromobitie odstrašuje všetko živé aj neživé. Trhá budovy a vašich spolubojovníkov a nakoniec padá i majestátny magický strom. A spolu s ním aj nádej na prežitie tamojšieho sveta. Všetko zaniká a nastáva večne trvajúca tma.

Meč v temnote

Hrateľnosť je jeden uzavretý špirálovitý kruh. Vyššie načrtnuté pravidlá sú v zásade elementárnymi a dookola sa opakujúcimi prvkami, ktoré postupne zrýchľujete, až sú pre vás absolútnou automatikou a prirodzenosťou. Naučíte sa svižne zbierať základné suroviny, vyrábať úvodné zbrane a vybavenie, aby ste sa mohli pustiť do krátkej výpravy alebo splniť najľahšie misie. Časom sa z toho všetkého stáva akýsi postup, ktorý vám v neskorších častiach zaručí víťazstvo nad monštrami noci i obrami.

Paradoxne, to neprestajné opakovanie ani príliš nenudí. Jasné, tvorcovia si pomerne rýchlo vystrieľajú dostupné tromfy, no podstatné je, že základ je zábavný, funkčne vystavaný a nefrustruje. Ťaženie surovín je mimoriadne rýchle, boj takisto a hoci mu nechýba taktika ani priestor pre hráčsku vynaliezavosť, strety mečov a lukov netrvajú dlho, čo je v tomto konkrétnom prípade výrazné pozitívum.  

Pomerne podstatnou výčitkou je však to, že gameplay nie je príliš prispôsobený pre sólo hranie. Vlastne, skoro vôbec. Od osamelého vlka toho chcú autori až príliš mnoho za príliš krátky časový interval. To v praxi znamená, že nemáte problém s protivníkmi alebo ich počtom. Koniec koncov, práve tento aspekt vývojári upravili, aby odpovedal náročnosti voči jednému hráčovi. Je však vcelku náročné ťažiť v rýchlosti suroviny, biť sokov a do toho ešte plniť questy a zároveň sa starať o ochranu rodnej dediny i jej srdca v podobe stromu.

Snáď každému pozornému hráčovi bude jasné, že pri osamelom prechádzaní mal byť primárne upravený a natiahnutý časový interval, v ktorom ubieha deň a noc. Je síce príjemné, že autori znižujú silu oponentov, avšak v prípade, že máte za rovnaký čas nazbierať v sólo hre rovnaký počet surovín ako skupina desiatich surovcov, podobná úloha hraničí s názvom populárnej špionážnej série s Tomom Cruisom. Ide pritom o zjavný dizajnový problém, kde štúdio Norsfell Games príliš neočakáva, že by ste sa do severského prežívania pustili bez sprievodu iných známych. A to je jednoducho problém.

Čo sa týka hudobného podkladu alebo grafickej stránky, ide o pomerne nenápadnú záležitosť, ktorá prepálenou farebnou škálou evokuje Battle Royale Fortnite. Výrazne to neprekáža, no myslím, že by si takto pútavá kombinácia zaslúžila i pôsobivejší tónový repertoár. Na druhej strane uznávam, že nejde o veľký herný projekt, ktorý by mohol svoj rozpočet rozhadzovať na čokoľvek a najmä preto som v tomto prípade ochotný takpovediac prižmúriť oči a ignorovať typickú všednosť a audiovizuálnu jednoduchosť.

Odísť alebo zostať bojovať?

Tribes of Midgard je zaujímavou kombináciou konceptu survival hier, akčnej príbehovej adventúry s drobnými prvkami Battle Royale. Že to znie až bláznivo a nesúrodo? To zrejme áno, avšak vo výsledku to funguje pomerne dobre. Loop hrateľnosti je adekvátne rýchly, svižný a po čase prejde do funkčnej rutiny, kde už viete presne ako a čo robiť. Súbojová zložka baví najmä vďaka svojej detskej simplicitnosti, rýchlosti a dynamickosti, s ktorou sa do stretov vrháte. No a obraňovanie dediny je dostatočným stimulom k vybudovaniu časového presu i nepríjemného napätia v štýle neviditeľného, ale zato neprestajne prítomného nebezpečenstva.

Tento vikingský trip naprieč rôznymi krajmi a s nespočetným množstvom súbojov je zábavný. To je slovo, ktoré novinku od Norsfell Games vystihuje zďaleka najlepšie. Tribes of Midgard nie je nejak revolučný titul, avšak pôsobí dostatočne zábavne a nenudí ani pri početných iteráciách o prežitie. Že sa ten koncept časom unaví? To nepochybne, avšak, našťastie, nie ste nútení k neprestajnému opakovaniu alebo grindu. Získate trofeje, po ktorých bažíte, spoznáte všetko, čo vás zaujíma a hru následne zhruba po pätnástich až dvadsiatich hodinách odložíte bokom.  

Obsah síce bude postupne pridávaný, no aktuálne je o trochu skromnejší, než by sa patrilo. To, samozrejme, neznamená, že by toho v hre bolo žalostne málo. Je skôr evidentné, že vydavateľ Gearbox Publishing počíta s dlhšou podporou a do Tribes of Midgard sa budú postupne prostredníctvom aktualizácií a patchov doplňovať nové a zaujímavé monštrá, bossovia a snáď aj mapy. Nemám preto najmenších pochýb o tom, že by sa celý projekt časom adekvátne neroztiahol (ostatne, pozrite sa na Minecraft Dungeons a jeho poskromnejšie začiatky). Odhliadnuc od menšieho obsahového nedostatku však toto severské besnenie stojí za pozornosť i vaše hranie. A ak náhodou máte aj nejakého statného spolubojovníka z ďalekých kútov severných, okamžite berte do ruky meče a štíty, no a vydajte sa na potulky zalesnenými krajmi, v ktorých číhajú mýtické tvory.  

Komentuj!