The Ascent – Cesta na vrchol je tŕnistá

V priebehu posledných rokov sa stal cyberpunk značne populárnym a niet divu, keď všetci nedočkavo očakávali vydanie Cyberpunku 2077. Bohužiaľ, vývojárom to až tak úplne nevyšlo, a tak sa oči hráčov obrátili k iným projektom. Tie sú síce od menších štúdií, ale na druhej strane, po spomínanom titule sú už hráči pripravení na všetko. Ďalšou cyberpunkovou hrou je aj The Ascent od štúdia Neon Giant, ktorý nám ponúka skoro tradičný hack and slash zážitok. Pýtate sa: „Prečo len skoro?“ To sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.

Recenzovaná verzia: PC

The Ascent nás zavedie na svet s názvom Veles (aj keď je ťažké povedať, či sa jedná o planétu alebo len skôr o megamesto). Predstaví nám jeho ponuré zákutia, cyberpunkovo ladené štvrte, ale aj výhľad na oblohu, ktorú mnoho jeho obyvateľov ani v živote nevidelo. Všetkými týmito kulisami si prejdete z izometrickej perspektívy. Je až škoda, že sa nemôžete pokochať bližším pohľadom na vašu postavu alebo celkovo na detaily Velesu (v tomto druhom prípade asi skôr zhroziť). Rovnako vás však minimálne oddialenie kamery pripraví o možnú taktickú výhodu nad nepriateľom. The Ascent je v duchu hack and slash RPG, aj keď sa v mnohých smeroch odlišuje od klasických hier z tohto žánru, ako sú Titan Quest alebo Diablo. Hru si však môžete vychutnať osamote alebo v spoločnosti ďalších troch priateľov, či už v lokálnom, alebo online režime.

Či sa už rozhodnete pustiť do tohto dobrodružstva osamote alebo s partiou ďalších dobrodruhov, tak sa môžete tešiť na preskúmavanie tohto cyberpunkového sveta a zároveň aj na svoj „vzostup“ na vrchol. Áno, tak ako už názov hry naznačuje, presne o to tu ide. Začínate na samom dne spoločnosti a snažíte sa vďaka svojim schopnostiam dostať až na vrchol hierarchie. Mnohí ľudia hovoria, že svet je zlé miesto, tak to môžu byť radi, že Veles je len na obrazovkách našich monitorov. Pre väčšinu jeho obyvateľov platí, že či už sa na Velese narodili, alebo tu len pricestovali, tak sú v podstate otrokmi rôznych korporácii, ktorým musia splatiť dlh za to, že vôbec existujú, a až potom budú voľní. Rovnako ste na tom aj vy, teda vaša postava, ktorú si na začiatku vytvoríte.

Napriek tomu, že ide o izometrické RPG, máte na úvod možnosť si prispôsobiť vašu postavu, aj keď najpodstatnejšie zrejme je, či to bude muž alebo žena. Ostatné maličkosti aj tak neuvidíte, či už kvôli minimálnemu priblíženiu alebo kvôli tomu, že aj tak budete mať na sebe celý čas brnenie a helmu. Tvorbou postavy tak nemusíte strácať drahocenný čas a môžete sa pustiť do akcie. Pokiaľ by ste sa v priebehu hry rozhodli, že ste si vybrali nesprávnu tvár, farbu vlasov alebo dokonca aj pohlavie, môžete sa nechať preoperovať u miestnych chirurgov. Postavu už máme, takže hor sa do toho, Veles nás volá!

Cyberpunkový príbeh

Príbeh je pomerne priamočiary a v podstate neobsahuje nič také, kvôli čomu by ste spadli na zadok. Na začiatku ste len poskokom miestneho šéfa clusteru, teda určitej časti megamesta, no Velesom otrasie prekvapivá a neočakávaná správa, že miestna megakorporácia The Ascent Group, ktorá v podstate vlastnila celý tento svet, zbankrotovala, čo značne zamávalo s podmienkami v tomto svete a poštvalo proti sebe súperiace gangy a menšie korporácie, ktoré sa rozhodli ohlodať zdochlinu svojich „vládcov“. Postupne sa tak snažíte zažehnať chaos vo vašom clusteri, pomáhate miestnemu šéfovi, spolupracujete s miestnym hackerom, do všetkého vám kecá vaša osobná UI, postupne skladáte časti hádanky a zisťujete, čo sa v skutočnosti stalo s The Ascent Group. No až keď sa na scéne objaví záhadná nová korporácia, začne sa všetko vyvíjať trochu iným smerom a vy sa tak posúvate v miestnej hierarchii na vrchol k oblakom.

Kariéra vo Velese

Hlavný príbeh a teda aj jednotlivé misie vám postupne predstavujú jednotlivé časti Velesu, keďže len takto sa môžete dostať do oblastí, ktoré boli spočiatku uzamknuté. Zároveň máte dostatok vedľajších úloh, ktoré sú však tiež dosť priamočiare a tak len putujete z miesta A do miesta B, aby ste niekde niečo zobrali alebo niekoho zabili. Rozhovory s NPC, čo vám dávajú úlohy, sú však občas vtipné a hlavne sa donekonečna neopakujú. Takže svojím spôsobom je nakoniec každá vedľajšia misia niečím zvláštna. Teda minimálne tým, že sa vám v denníku objaví nejaká informácia o zadávateľovi danej úlohy alebo popis k danej úlohe. Tým sa však dostávam k tomu, že v hre je neuveriteľne veľa textu, či už k nepriateľom, oblastiam, NPC alebo výrobcom vybavenia a zbraní. Často som sa v tých textoch strácal a v konečnom dôsledku som sa vlastne ani nedozvedel to, čo som chcel. Je škoda, že nám toho hra nepovedala viac o samotnom Velese alebo o jednotlivých druhoch mimozemšťanov.

Grafika a raytracing

Po grafickej stránke hra vyzerá úžasne. Vývojárom sa podarilo správne vystihnúť neónovú cyberpunkovú atmosféru ako aj ostatné odľahlejšie a spustnutejšie časti tohto sveta. Svetlo neónov vám doslova vybije oči. Mesto si žije vlastným životom, ľudia sa prechádzajú po uliciach, vedú nezávislé rozhovory alebo sa navzájom mlátia v temných uličkách. Keď zaznie streľba, tak utekajú ako len vládzu, aj keď odrazeným guľkám často neuniknú. (Aj by ma zaujímalo, koľko nevinných civilistov padlo počas mojich prestreliek s gangami, aj keď beriem späť, radšej to nechcem vedieť) Ascent podporuje i raytracing, aj keď ten si vyžiada svoju daň na celkovom výkone. Už len kvôli nemu sú zrejme nastavené také nehorázne vysoké hardvérové nároky. Hral som to na notebooku s RTX 2070 a raytracing som nakoniec vypol, lebo dochádzalo k značným prepadom FPS (niekedy aj viac ako 60), pričom na ultra sa mi framerate pohyboval v rozmedzí 85-120.

Zvuk a dabing

Celkové ozvučenie je na dosť vysokej úrovni, každá zbraň má svoj jedinečný zvuk, všade sa ozývajú hlasy okoloidúcich, k tomu si môžete zabehnúť do miestnych barov, ktoré majú taktiež svoju atmosféru. Počas súbojov znie elektrohudba, ktorá sa aspoň podľa mňa hodí k cyberpunku. K dabingu však vývojári pristúpili trochu neštandardne. V podstate platí, že všetky hlavné postavy a teda aj dabing počas hlavného príbehu je nahovorený v angličtine. Lenže všetky ostatné NPC rozprávajú nejakým mimozemským jazykom, ktorému nie je, samozrejme, nič rozumieť. V tomto prípade by mi to pritom nevadilo, keby tento jazyk nebol mnohokrát dosť tichý.

V čom je háčik?

Navonok sa hra tvári ako plnohodnotné RPG a v podstate ono tomu aj tak je, lenže celý systém RPG prvkov je v hre dosť orezaný. V bežnom RPG sa teším kedy už konečne zlevlujem a porozdeľujem si ťažko zarobené body alebo si, prípadne, odomknem nejaký perk. Tu síce body dostávate, ale tie si dávate do atribútov, ktoré vám zvýšia život, energiu, presnosť, kritické poškodenie atď., a tie následne zvyšujú aj vaše 4 atribúty, ktoré majú v podstate vplyv najmä na augmentácie, teda špeciálne schopnosti. Vďaka ním môžete odhodiť nepriateľov, použiť na nich stázu, vyvolať si na pomoc robotov alebo vysať život s protivníkov. Okrem nich máte ešte modifikácie, ktorých som však v hre nejako extra veľa nenašiel.

Prinášajú vôbec peniaze šťastie?

Menou vo Veles sú ukredity, ktoré získavate za plnenie úloh, z mŕtvych protivníkov alebo z debničiek. Za ukredity si tak môžete kupovať vybavenie a zbrane. Ani sa nenazdáte a z predaja vybavenia, čo budete nachádzať z mŕtvych nepriateľov, získate celý majetok. Peniaze zohrávajú minimálnu úlohu, keďže okrem zbraní sa ani nič iné neoplatí kupovať. Všetko ostatné totiž nájdete vo svete a v prípade brnení aj kvalitnejšie. Podstatný je leda tak systém vylepšovania zbraní pomocou troch typov komponentov podľa vzácnosti. Takže keď nájdete zbraň, s ktorou sa vám bude najlepšie hrať, vylepšite si ju na maximálnu úroveň a už ju v podstate do konca hry ani nespustíte z ruky.

Presun po meste a hackovanie

Pohyb po meste je uľahčený vďaka miestnemu metru alebo si môžete zavolať taxík, keď sa vám nechce ísť pešo až k najbližšej stanici metra. Taxík však stojí (nemalé) peniaze, ale časom vám to bude aj tak jedno. Občas sa v hre stáva, že sa prepadnete do výťahovej šachty, takže niekedy je fajn vyhnúť sa zbytočnému pobehovaniu po okolí. Podstatnou časťou vášho vybavenia je hackovací nástroj, ktorý slúži na otváranie dverí a debničiek alebo nabúranie sa do vežičiek, automatov alebo bankomatov. Ten si počas hry vylepšujete, aby ste mohli zdolať lepšie zabezpečenie. Nakoniec som našiel dva vylepšenia navyše, ktoré som už ani nemohol použiť. Taktiež som si všimol, že vývojári majú nesprávne označené niektoré debny a na tie je potrebná iná úroveň nástroja, ako sa píše. Rovnako netuším, načo je dostupný nástroj na odomykanie dverí s úrovňou zabezpečenia 3, keď na také som za celú hru nenarazil.

Protivníci a súboje

V The Ascent sa stretnete s rôznymi typmi protivníkov, ktorí vám pôjde po krku. V podstate však ide o len o tri základné typy: humanoidi, roboti a nejaké prapodivné opancierované divoké zvieratá z kanálov. Môžete proti nim používať tri typy elementárnych útokov alebo ich len všetkých zdolať s klasickou muníciou. Pokiaľ nerátam úplný záver, keď som mal už splnené všetky vedľajšie misie, tak súboje aj pre jedného hráča nie sú ktovieako náročné. Keď dôjdete na miesto, kde majú protivníci vysokú úroveň, otočíte sa a vrátite sa tam neskôr. V závere však stojíte na úrovni 26 proti protivníkom na úrovni 30, ktorí vám poriadne zatopia – i napriek tomu som však nesplnil úspech: Zomrite 100x. Čo som si však všimol, tak zatiaľ je v hre chyba, ktorá spôsobuje, že občas sa znásobujú bossovia. Zásadne to však nevadí, keďže potom, čo vás zabijú, bude tam už len jeden.

Záver

Keď som si prvýkrát nainštaloval The Ascent, sprvoti som nevedel, čo si mám o tejto hre myslieť. Pohyb postavy len s klávesnicou mi prišiel dosť divoký, ale netrvalo dlho a zvykol som si na to. Potom už len nasledovali hodiny a hodiny putovania po Veles, keď som chcel objaviť ďalšiu časť tohto mesta a vykradnúť ďalšiu debničku. Po 20 hodinách som sa síce dopracoval ku koncu, ale aj napriek tomu mám stále pocit, že chcem viac. Preto dúfam, že sa dočkáme nejakých rozsiahlych DLC alebo časom pokračovania. The Ascent si to rozhodne zaslúži.

Komentuj!