Transient – Cyberpunk podľa Lovecrafta

Transient z dielne tureckých tvorcov zo štúdia Stormling prináša skĺbenie fiktívnej mytológie (najmä takzvané Cthulhu Mythos) amerického spisovateľa H. P. Lovecrafta s aktuálne populárnym žánrom cyberpunk. Toto štúdio nieslo v minulosti názov Zoetrope Interactive a na konte má také tituly ako dvojdielnu sériu Darkness Within, či nami recenzovaný titul Conarium, všetko počiny silne inšpirované dielom tohto kultového spisovateľa. Keď však pred časom prijali ďalšie posily, došlo i k zmene názvu.  Ako u nich dopadla syntéza rozdielnych žánrových prístupov a podarilo sa vôbec pôvodným tvorcom prekonať latku vysoko nastavenú ich predošlými kúskami?

Recenzovaná verzia: PC

Transient je v prvom rade poctivou lovecraftovskou hrou, avšak zasadenou do bližšie neurčenej, vzdialenej budúcnosti. Cyberpunková forma teda tvorí len akýsi rámec, do ktorého je zasadené rozprávanie celkom odlišného charakteru. Tento rámec je však veľmi dôležitý a predstavuje pre vývojárov dôležitý krok vpred, pretože im umožňuje pracovať s tradičnými témami kozmicizmu (ako sú hroziví, vesmírni bohovia a prastaré, mimozemské civilizácie) podstatne modernejším spôsobom.

To v praxi znamená, že okrem tém, týkajúcich sa vyššie spomenutých entít a okultistických tajomstiev, Transient rozvíja i témy bytostne aktuálne, ako sú extrémna digitalizácia spoločnosti, odcudzenosť, či umelá inteligencia. Z tohto dôvodu dochádza k akejsi syntéze starého a nového, ktorá však vôbec nepôsobí násilne, ani umelo, a už vôbec nie smiešne, pretože tvorcom sa tieto tak rozdielne zložky podarilo skombinovať nanajvýš vhodným spôsobom.

Príbeh sa zameriava na postavu Randolpha Cartera, ktorého meno je jednoznačnou narážkou na Lovecraftovo dielo a nepriamo nadväzuje na Conarium, ktorého udalosti sa tu v jednej pasáži explicitne spomínajú – dokonca sa dočkáme i krátkeho vstupu hlavného hrdinu tejto hry. Nový hrdina, Randolph Carter je člen skupiny hackerov s názvom ODIN a hneď v úvode zisťuje, že jeho skupina utrpela ťažké straty po útokoch zvláštnej bytosti, zvanej Aperion. Nezostáva mu teda nič iné, ako sa vydať (fyzicky i digitálne) do útrob zvláštneho dystopického sveta, zasadeného do ďalekej post-apokalyptickej budúcnosti. Ľudská populácia sa v tomto svete blíži totálnemu vymretiu a jej zvyšky sa uzavreli v citadele zvanej Domed City Providence, vytvorenej skupinou elitných vedcov pre prežitie ľudstva v drsnom vonkajšom prostredí.

V priebehu hrania používate v koži Randolpha Cartera pokročilé implantáty na zvýšenie vnímania, PHI na prieskum okolia, a máte možnosť skenovať i predmety za účelom vyhľadávania stôp. V neposlednom rade je tu aj hackovanie ako nástroj na prekonanie bariér. Okrem prieskumu svojej reality však Carter musí absolvovať aj prechádzky svojimi snovými sekvenciami a virtuálnymi svetmi, v ktorých ho čakajú aj rôzne bytostí.  Tu musím spomenúť, že  i keď niektoré pasáže, či obsahové časti môžu pôsobiť bizarne (ako to u správneho kozmického hororu má byť), nikdy neprekročia stanovenú mieru.

Transient sa zrejme inšpiroval v týchto ohľadoch aj poľským Observerom – rovnako obsahuje skenovanie mŕtvol, rovnako je tu dystopické mesto a neustále sa zväčšujúca odcudzenosť ľudstva. No na druhej strane, táto inšpirácia nie je explicitná a v žánri cyberpunk ide o bežnú vec, takže nemožno tvorcov podozrievať z nejakého vykrádania nápadov. Okrem toho, že Transient obsahuje i tradičné hackovacie minihry, hádanky a niekoľko zábavných easter eggov, pridáva navyše aj iný sympatický obsah. Aby ste napríklad našli nápovedu k istej hádanke, musíte prejsť minihrou, ktorá predstavuje poctu tradičným hororovým titulom ako Alone in the Dark. V takmer pôvodnom vizuáli, teda so zubatými textúrami a statickými kamerami v nej musíte zabíjať zombíkov nožom, alebo pištoľou.

Na rad prišiel aj kultový System Shock, keďže v druhej minihre sa dostanete do útrob kozmickej lode ovládanej umelou inteligenciou po vzore Shodan a zase sa musíte prebiť, či prestrieľať cez vzbúrených robotov a hľadať vstupné karty. Obe tieto nostalgické minihry netrvajú dlho, nie sú náročné a tvoria tak veľmi osviežujúci a sympatický prvok.

Vývojári si vymysleli vlastné lore už v sérii Darkness Within, ktorého zložky vkladajú do svojich jednotlivých počinov, tie však na seba priamo nenadväzujú. Príkladom môže byť hlavne zmes Dversahe, umožňujúca prekonanie telesných limitov, či tematika metamorfózy duše, okolo ktorej sa viac-menej sústreďovali obe časti série Darkness Within. V titule Conarium sme sa zase stretli so zvláštnym, rovnomenným zariadením, ktoré sprevádzalo tamojšieho hlavného hrdinu, pričom na obe tieto zložky narazíte aj v Transiente. Žánrovo ide primárne zase o walking simulátor, rovnako postavený na engine Unreal 4 a po technickej stránke nemám najmenšie výhrady. Aj na slabšej konfigurácii ide na najvyššie nastavenia bez problémov a vyzerá rovnako skvele.

Od predchádzajúcich počinov pôvodného štúdia sa však Transient predsa len v niečom odlišuje. V prvom rade ide o príliš krátku hraciu dobu. Aj napriek tomu, že som hral veľmi pomaly, dokončil som ho za necelých šesť hodín. Tento aspekt však nie je tým najhorším. Hlavný problém tkvie vo veľmi useknutom konci. Som síce ochotný odpustiť tvorcom aj zlý, či otvorený záver, a to i vzhľadom na prípadné pokračovanie, ale v prípade Transientu ide o extrém. Bez toho, aby som výraznejšie spoileroval sa k tomu nedá príliš vyjadriť, ale fakt, že vôbec neviete, čo sa v závere vlastne stane a ako skončia hlavné postavy príbehu, je už trochu príliš aj na mňa. Neviem, či to bol len nešťastný zámer, či v závere došli štúdiu peniaze alebo nápady, ale vzhľadom na celkový dojem je to jednoznačne škoda. Zostáva len dúfať, že nesporný talent tvorcov sa opäť prejaví v nejakom pokračovaní, kde budú viaceré neukončené línie výraznejšie rozvedené a uvedené na správnu mieru.

Komentuj!