Pro Evolution Soccer 2019 – Kvalitný futbalový zážitok

Ako futbaloví priaznivci určite viete, že sezóna pravidelne začína a končí nielen na športových staniciach a ihriskách, ale aj na herných zariadeniach. Každoročne máme možnosť výberu svojej futbalovej značky a každá cieli na trochu iný typ hráča. Aký je nový ročník futbalu od Konami nesúci názov Pro Evolution Soccer 2019?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Na úvod sa priznám, že som dlhoročný futbalový priaznivec konkurenčnej značky od EA Sports a to série FIFA. Ani Pro Evolution Soccer mi však nie je cudzí a hlavne v starších ročníkoch som mu venoval istý podiel svojho herného času. Vtedy sa ešte len rozbiehal, no posledné roky už patrí na scéne k zaužívaným značkám, pravidelne brázdiacim herné trávniky. A aj toto odvetvie nepochybne potrebuje zdravú konkurenciu. Či už ste priaznivcom jednej alebo druhej značky, určite ste zaregistrovali trocha rozdielny prístup oboch herných gigantov k samotnému hraniu. Kým FIFA kladie dôraz na zábavu, arkádové hranie a rýchle zaučenie hráča do svojich zákutí. Pro Evolution Soccer sa sústreďuje na čo najautentickejší futbalový zážitok, ktorý má bližšie k simulácii a skôr cieli na “hardcore” priaznivcov. Ako na mňa zapôsobil Pro Evolution Soccer 2019 po dlhšej odmlke?

Zo starších častí, ktoré som hral niekoľko rokov dozadu, si pamätám, že táto séria mala neustále problém s prezentáciou a licenciami. To platí stále, no samotný obal radí hru na prvý pohľad do A kategórie. Každopádne, po prečítaní, respektíve odklikaní úvodných podmienok sa ocitnete v úvodom menu, ktoré však nie je až tak kvalitné, ako by mohlo byť. Je trochu zvláštne rozvrhnuté a nie je mi úplne jasné, kto v Konami si myslel, že je dobrý nápad rozdeliť menu do dlaždíc, s tým že posledná dlaždica sa ani nezmestí na obrazovku. Ak sa teda chcete dostať na koniec, musíte sa preklikať jednotlivými dlaždicami. Nie je to až taký problém, ale zbytočne to sťažuje orientáciu.

Hráči, ktorí túto sériu poznajú a jej módy majú v malíčku, zrejme nad týmto faktom iba mávnu rukou, no tým novým to v úvode skutočne nepomáha dostať sa do diania. O poznanie lepšie na tom je hudobná kulisa. Z mojich spomienok na tom táto časť nebola nikdy veľmi dobre, no novinka v tomto aspekte aspoň nepôsobí rušivo. Lepšie sú aj zvuky v menu a minimálne som nezaregistroval žiadne automatové zvuky z deväťdesiatych rokov.

Ako prvé som skúsil rýchly zápas a to aj za podmienok, že sa ovládanie naučím za behu. To hodnotím ako začiatočnícku nerozvážnosť. Aj keď som mal v pamäti, ako hru približne hrať, veľmi rýchlo som si uvedomil, že bez tréningu ju plnohodnotne neovládnem. Ten je inak zvládnutý veľmi dobre a pokiaľ nedržíte gamepad v ruke po prvý raz, pomerne rýchlo sa prostredníctvom neho naučíte nielen základné, ale aj pokročilé ovládanie. Samotné dianie na ihrisku pôsobí v porovnaní so spomínaným menu omnoho lepšie.

Graficky je na tom Pro Evolution Soccer 2019 približne o triedu lepšie ako konkurent od EA. Pohľad na trávnik a ihirsko pôsobí živšie a to možno aj vďaka sýtejším farbám. Diváci pôsobia prepracovaným dojmom, neustále mávajú zástavami a celkovo by som mase na sedačkách uveril viac, ako tým zo série FIFA. Hráči si v tuneli ešte vymenia posledné pohľady a už vybiehajú na ihrisko, kde kotol ľudí skanduje meno svojho klubu. Samotných hráčov pekne rozoznať už na pohľad a podobajú sa svojim skutočným predlohám, takže viete rozpoznať o koho ide. Spomínam si, že kedysi mal Beckham asi v piatich ročníkoch rovnaký účes a jeho vzhľad zamrzol v čase. Na toto si už Konami dáva väčší pozor a hráčov sa snažia držať čo najaktuálnejších. Ani brankári už na rukách nemajú robotnícke rukavice, ktoré mi svojho času vadili, ale niečo čo sa aspoň podobá na brankárske. Aj keď to ešte stále nie je ono.

Samozrejme, v porovnaní s bežnými AAA titulmi grafická stránka nepatrí medzi úplnú špičku, ale v rámci svojho žánru rozhodne áno. Či už ide o spracovanie ihrísk, alebo samotných štadiónov, prítomné sú aj také detaily, ako rozochvená tyč na bránke po náraze lopty alebo odkopnutá tráva po prihrávke. Vyzdvihnúť treba aj dynamickú zmenu počasia v priebehu zápasu, keď občas sa lejak mení na príjemný dážď alebo sneženie postupne ustáva. Na druhej strane som nemal dojem, že to markantnejšie ovplyvňuje dianie na ihrisku. Od času, kedy sa hrá zápas, taktiež závisí aj vrhanie tieňov a možno si všimnete aj novú technológiu nasvietenia, takzvaný Global Illumination.

Stále však pokrivkáva komentár. Ten síce nie je vyložená katastrofa, ale zďaleka sa nechytá na priamu konkurenciu, nehovoriac o komentátorskej špičke v NBA 2K. Komentár je suchý, nezáživný, častokrát vôbec nepočuť opis diania na ihrisku, len tu a tam sa spomenie meno hráča pri lopte. Komentátorské duo na tom nie je z pohľadu hlasov práve najlepšie a aj Jaromír Bosák by dokázal odviesť lepšiu prácu. A to českí komentátori dokázali v konkurenčnej sérii otráviť nejedného fanúšika už po treťom zápase. Aspoň prestrihové scény a opakovania sú spracované pomerne dobre.

Prejdime však bližšie k tomu hlavnému a to samotným zápasom. Už úvodný výkop vo mne zanechal skvelý dojem. Je vidieť ako má hráč natočenú nohu a tomu odpovedá aj pohyb a rotácia lopty. Už úvod napovedá, že fyzika lopty je oproti konkurencii na úplne inej úrovni. FIFA proklamuje “skutočnú” fyziku lopty, no až Pro Evolution Soccer vás presvedčí o tom ako to má naozaj vyzerať. Lopta správne odskakuje, adekvátne rotuje, a je na ňu aplikovaná fyzika aj mimo hracej plochy.

Čo možno taktiež vyzdvihnúť je správanie hráčov a ich reagovanie na dianie na ihrisku, respektíve na nastavenie taktiky. Ak je niekto rozohrávač ako napríklad Mesut Özil, neustále si pýta loptu a snaží sa hľadať voľné miesto. Ak ju po strane zbytočne dlho ťahá, napríklad Wellbeck gestikuláciou naznačuje, že chce loptu a pôsobí rozčúlene. Prítomné je aj Neymarovo “naznačovanie pohybu, že ide o faul”, a z toho prameniace ľahšie získavané priame kopy. Niektorí hráči zase pridávajú bonus pre tím ak majú kapitánsku pásku napríklad Ramsey. Iní získavajú bonus ak zasiahnu do hry v druhom polčase.

Každý hráč má okrem štatistík aj špecifické vlastnosti – talenty, ktoré sú naozaj jedinečné je ich pomerne ťažké nadobudnúť. K unikátnosti jednotlivých futbalistov prispievajú aj iné faktory. Nejde len o generické postavičky či vrece štatistík, kde platí, že ak má váš brankár dostatočne dobrú strelu, môžete ho dať do útoku. Každý má vlastný spôsob driblingu, kopania do lopty, či zahrávania priamych kopov. Animácie pôsobia fantasticky a hráči sa už nehýbu ako roboti, tak ako kedysi. V spolupráci s loptou to vyzerá ešte lepšie. Tá im niekedy odskočí po zlej prihrávke alebo ťažkom centri. Konami aj napriek takmer dokonalému futbalovému zážitku ešte viac prepracovalo správanie na ihrisku a hlavne prvý dotyk s loptou. To vás núti lepšie kontrolovať priestor a vyberať si prihrávku s väčšou obozretnosťou.

S tým čo sa deje na ihrisku je, samozrejme, previazaná vaša taktika. Ak nastavíte betónovanie, vaši zverenci budú naozaj betónovať. Ak chcete tlačiť, do útoku sa vrhne viac vašich hráčov. Správne reagujú aj na taktiky ako Gegenpress, Tiki-taka, hru do šírky, falošnú deviatku, protiútoky, no logicky musíte mať tím poskladaný tak, aby táto taktika fungovala. Súpera nemusíte poraziť len kľučkami či tým, že máte lepšie schopnosti. Ide to aj skrz taktiku, ktorá vám pomôže lepšie vytvárať šance. Prítomné je aj rýchle striedanie počas hrania, takže už nie je nutné prerušovanie. Čo sa týka taktiky a možností nastavenia, neviem si predstaviť, že je na tom niečo lepšie ako Pro Evolution Soccer 2019.

Na druhej strane, obrana je akási plytká a v podstate len držíte X a dúfate, že súper to pokazí. Konkurencia je v tejto oblasti prepracovanejšia a naozaj musíte vedieť brániť a načasovať zákrok. Pro Evolution Soccer to, bohužiaľ, nemá. Pokarhať musím aj rozhodcov. Tu sa dá povedať, že hráči pomerne často stoja na nohách, no ak už nejaký padne, je z takmer automaticky toho faul. Kĺzačky ani nemá zmysel používať inak ako na blokovanie strely, pretože akýkoľvek kontakt je automaticky karta a rozhodcovia asi o výhode nikdy nepočuli.

Už skôr som spomínal, že séria Pro Evolution Soccer mala odjakživa problém s licenciami a to platí aj tentokrát. Man Red, Man Blue, či KB Red White a podobne tímy sú stále samozrejmosťou. Pravda, súpisky sú na tom podstatne lepšie a Ximeléz, Jarič a skomolení Slováci už zrejme nadobro odišli do dôchodku. Sú tu aj plnohodnotné ligy, hoci občas sa stane, že v nich nejaký tím chýba. Možno sa to nezdá ako negatívum, no koľko ľudí siahne pri voľbe ligy po Francúzkej Ligue 1 alebo Eredivisie? A o akýchsi juhoamerických ligách ani nehovoriac. Možno polemizovať nad tým, ako veľmi prínosná je táto súčasť hry, ale za Chelsea či Liverpool sa hrá inak ako za ich náhrady z nutnosti. Túto súčasť musím zhodnotiť ako nedostatočnú. Aj séria Football Manager má dlhodobo problém s licenciami, no odvádza lepšiu prácu. Bohužiaľ ani argument o aktualizovaných súpiskách od užívateľov nemožno brať do úvahy. Pre PlayStation 4 to rozhodne neplatí.

Prítomných je hneď niekoľko režimov. Od manažérskeho – Master League, ktorá sa opäť vracia, cez online a offline rýchle zápasy, myClub čo je vlastne ekvivalent MyTeam kde zbierate kartičky, až po tréning. Čo sa týka hry cez internet, na PlayStation 4 fungovala dostatočne plynule, no v istom momente, pri nastavení horšej kvality konektivity, hráči občas nereagovali na moje pokyny a nechcelo sa im prihrať či hýbať správnym smerom.

Master League vám dá možnosť viesť klub po hlbšej stránke. Kupujete a predávate hráčov, predlžujete zmluvy, vediete tréningy a sledujete evolúciu vášho klubu. Tento režim ostáva rovnaký, ako keď ste ho mohli vyskúšať naposledy a ak vás nebavil vtedy, zrejme vás ničím novým neosloví ani teraz. Problémom tohto módu je jeho pomalosť, neustále musíte všetko nastavovať a popri tom vás otravujú vyskakovacie okienka, hra sa dlho načítava a tak podobne. Vyskakovacie okienka sú inak solídny problém a všetko musíte potvrdzovať. Hra sa neustále pýta, či chcete skutočne vybrať túto položku, načo vám potom oznámi, že ste si ju vybrali a vyskočí vám potvrdenie o výbere. Problém spôsobujú aj už spomínané absentujúce licencie. Kde sa stretnete s nelicencovanými klubmi, záleží od módu, ktorý si vyberiete. Napríklad v myClub si hráči vyberajú skôr tie licencované, problém nastáva najmä v Master League.

MyClub sa tento rok doznal omnoho väčšieho prepracovania a blíži sa svojou kvalitou k MyTeam. Na druhej strane mi však prišlo, že tento mód sa nechce tváriť tak ako konkurencia a viac než zbieranie “kartičiek” do albumu, sa tvári ako online Master League. Vaši hráči sa zápasmi zlepšujú, kupujete manažérov, ktorí vám odomykajú taktiku. Kupovanie hráčov prebieha trocha inak, jednoduchšie. Celkovo som však nenadobudol dojem, že ma hra vyložene tlačí do kupovania balíčkov a míňania ďalších peňazí.

Prehľadnosť je aj tu na nízkej úrovni a množstvo možností ako získať hráča – pôžičkou, kúpou, cez agenta, skautov, automatickým nákupom a tak podobne, ma zaplavili do takej miery, že sa v tom doteraz veľmi neorientujem. Poteší však, že v Pro Evolution Soccer 2019 nájdete aj dnes už legendárnych futbalistov ako Nedvěd, Maradona alebo Beckham. Absentujúce licencie však i napriek tomu spôsobujú, že si aj v tomto režime radšej zahráte za Paris Saint German ako MD White, čo je ekvivalent Realu Madrid – aj keď by ste francúzsky klub a francúzsku ligu skutočne neuprednostňovali.

Čo sa týka umelej inteligencie, tá pôsobí veľmi dobre a čo je hlavné, nepodvádza. Vie veľmi dobre zakombinovať, brániť, či prispôsobovať taktiku vývoju zápasu. Ak prehrávate, začne viac brániť a hrať na protiútoky, naopak ak vyhrávate, viac tlačí hráčov do ofenzívy. Robí tiež chyby, ktoré nepôsobia silene. Je tak prakticky jedno, či hráte online alebo offline, zabavíte sa rovnako. Problémy vám môže spôsobiť jedine ovládanie, do ktorého treba v prvom rade preniknúť. Hra je pomalšia, zložitejšia a treba sa do nej dostať, čo vyžaduje čas, nervy a chuť to prekonať.

Poďme to teda zhrnúť. Prezentácia zlá. Absentujúce licencie stále pôsobia zle a rušivo. Tieto neduhy však titul hravo vyvažuje futbalovými aspektami a to je to podstatné. Oproti predošlým ročníkom však nečakajte záplavu noviniek. Hra samotná sa trochu viac vyleštila a čo sa týka diania na ihrisku, tam je na tom naozaj výborne. To však platí len počas zápasov, pretože po poslednom hvizde už zase žezlo preberá konkurencia. Protipólom je zložitejšie ovládanie a nemyslím tým len množstvo tlačidiel a kľučiek, ktoré musíte poznať. Naozaj musíte mať nahraté, aby ste nad súperom dominovali. Komu je teda najnovšia iterácia Pro Evolution Soccer určená? Jednoznačne fanúšikom “skutočného” futbalu, ktorí dozaista preferujú túto značku už dlhé roky. Ak s ňou nemáte skúsenosti a chcete si ju len tak vyskúšať, radím vám byť obozretný. Rozhodne nečakajte, že si vás titul získa už v prvej hodine a že vás naučí hrať okamžite tak, že budete bez problémov dominovať v jednom zápase za druhým.

Súčasne však platí, že ak hre venujete dostatok času, odmení vás naozaj kvalitnou zábavou a patričným pocitom satisfakcie, ktorý budete cítiť po zvládaní náročných zápasov. A vedzte, že ak nejaký zápas vyhráte, rozhodne to nebude žiadna náhoda, ale vaša dobre odvedená “práca”. Aby som to zosumarizoval, Pro Evolution Soccer 19 naozaj nie je titul, ku ktorému si sadnete vo voľnom čase, odohráte pár zápasov, v niektorých uspejete, v iných nie a pôjdete sa spokojne venovať niečomu ďalšiemu. Začne vám dávať väčší zmysel až po hodinách hrania a dovtedy môžete pociťovať aj menšiu frustráciu po nevydarených zápasoch. Jednoznačne však stojí za pozornosť a ak je pre vás podstatnejšia hrateľnosť a nie vonkajšie pozlátko, potom ste na správnej adrese.

Komentuj!