Remothered: Tormented Fathers – Psychologický horor ako sa patrí

Hororový survival titul Remothered: Tormented Fathers sme si mohli po prvýkrát vyskúšať prostredníctvom Early Access na Steame a to ešte v októbri minulého roka. Titul sa stal veľmi rýchlo populárnym medzi hráčmi a mnohí so zatajeným dychom očakávali vydanie plnohodnotnej verzie. Tá na seba nenechala dlho a čakať a tak už v januári tohto roku sme sa dočkali rozuzlenia záhadného príbehu, ktorý hra ponúkla. Ako to celé nakoniec dopadlo a dokázal titul naplniť vysoké očakávania?

Recenzovaná verzia: PC

Vytvoriť kvalitnú kombináciu hororovej atmosféry, zaujímavého príbehu a postáv je skutočne neľahká úloha. Mnohí autori nezvládnu navodiť tú správnu atmosféru a iní zasa nedokážu vytvoriť zaujímavý či tajuplný príbeh, ktorý by nebol len nutnou vatou ich titulu. Vývojári zo Stormind Games si zaumienili, že ich prvotina bude psychologickým hororom, ktorý šokuje ako príbehovými zvratmi, tak aj napínavou hrateľnosťou. Ako sa popasovali s touto úlohou?

Ústrednou postavou celého príbehu je Rosemary Reed, ktorá sa až nápadne podobá na známu americkú herečku Jodie Foster. Či už bola táto podobnosť úmyselná alebo nie, tak bude zrejmá každému kto herečku aspoň trochu pozná z filmov. Ďalšou dôležitou postavou je doktor Richard Felton. Tomuto staršiemu pánovi sa pred nejakým časom za záhadných okolností stratila dcérka menom Celeste. Rosemary sa s neznámych dôvodov zaujíma o toto zmiznutie a tak sa rozhodne doktora Feltona poctiť návštevou.

Rosemary sa pri vstupe do starej vily stretne so sestričkou Gloriou. Tej povie, že pracuje pre lekársky inštitút a rada by prekonzultovala liečenie choroby, ktorá sužuje doktora Feltona už dlhé roky. Rosemary však nebola úprimná nakoľko pre inštitút nepracuje a konzultácia choroby je len zámienkou pre získanie informácii o jeho stratenej dcére.

Počas konverzácie však Rosemary náhle vytiahne fotku malého dievčatka menom Jennifer s tvrdením, že sa jedná práve o jeho nezvestnú dcéru. Richarda fotka značne rozruší a vyhodí Rosemary so slovami, že dievčatko na fotke nepozná. Lenže Rosemary sa nedá odradiť a počká si kým sestrička Gloria, ktorá opatruje starého pána, odíde z domu a kľúče ukryje blízko vstupnej brány. Rosemary kľúče ukradne, vláme sa do domu a pokúsi sa zistiť pravdu o stratenom dievčatku.

Hneď na začiatku by bolo vhodné spomenúť, že na niektoré otázky zatiaľ nedostanete odpoveď. Titul by totiž mali rozšíriť ešte ďalšie dve hry, ktoré pravdepodobne budú pokračovať v nastolenom príbehu a vytvoria tak ucelenú trilógiu. Prvý diel však minimálne po príbehovej stránke nastolil veľmi dobrú úroveň. Hlavná zápletka dokáže zaujať a jednotlivé útržky z novín, fotografie či dopisy perfektne dopĺňajú lore tohto sveta. Nie všetkým faktom a udalostiam však zrejme budete sprvoti chápať.  Niektoré detaily autori občas iba nenápadne naznačia, no pokiaľ na ne budete dostatočne dbať,  všetkému nakoniec hravo pochopíte.

Pre mňa osobne je najdôležitejším aspektom akéhokoľvek hororu atmosféra. Tá je, našťastie, výborná. Ako prvé by som pochválil hudobný sprievod o ktorý sa postarali hneď dve známe mená. Tým prvým je japonský skladateľ Nobuko Toda, ktorý pracoval aj na hororovom titule The Evil Within. Tým druhým je taliansky tvorca Luca Balboni zo spoločnosti Remote Control Productions ktorého zakladateľom je legendárny Hans Zimmer. Obaja zo zmienených hudobníkov prispeli svojim talentom a spolu tak vytvorili úžasný hudobný sprievod, ktorý desí a nenechá vás ani chvíľu v pokoji.

Pochváliť možno aj výstavbu príbehu. Ten na začiatku nastolí zaujímavú zápletku o zmiznutom dievčatku a postupne pridáva ďalšie vedľajšie dejové línie, ktoré slúžia ako stopy k rozlúšteniu celej záhady. Vo finále tak titul pôsobí dostatočne rozvetvene, čo považujem za plus. Rosemary ako hlavná postava navyše pôsobí vierohodne. Veríte jej každý jeden výkrik, vzlykanie pri bolesti či strach. Pozitívne je aj to, že sa nespráva ako hlúpa obeť šialených sadistov. Jej činy majú zakaždým logické opodstatnenie, čo jej  iba pridáva na prirodzenosti. Nijak však za ňou nezaostávajú ani zvyšné postavy. Každá má svoju vlastnú motiváciu, ktorá vám bude skôr či neskôr poodhalená. Vďaka za skvelo napísaný príbeh patrí duchovnému otcovi tohto titulu, Chrisovi Darrilovi.

Remothered sa pritom nesnaží prvoplánovo ohurovať brutalitou, no keď už dôjde na akékoľvek nechutnosti, tak sa nebojí zachádzať do extrémov. Explicitná brutalita dokáže pôsobiť naozaj znepokojujúcim dojmom a pomáha podporovať reálnosť celého príbehu. Málokedy na mňa niečo podobné skutočne zapôsobí, no autorom sa to tentokrát podarilo. Minimálne pri scénke v ktorej jednej z postáv odstrihnú jazyk nožnicami, som mal chuť autorom za nápaditosť a súčasne aj odvahu zatlieskať.

Hrateľnosť pozostáva najmä z hľadania dôležitých predmetov a skrývania sa pred nepriateľmi. Na to vám slúžia postele a skrine. Musíte si však neustále dávať pozor, nakoľko ak vás pritom niekto uvidí, okamžite to vyústi vo vašu smrť. V tomto ohľade sa autori mierne inšpirovali hororovým titulom Outlast. Zvolili si však omnoho komornejšie prostredie čím ešte viac umocnili pocit nebezpečenstva. Nepriatelia sa totiž neustále premávajú po celej vile a hľadajú vás, pričom vy sa im, pochopiteľne, snažíte vyhnúť.

Na tento účel vám dobre slúžia aj rôzne predmety. V prípade, že sa dostanete do úzkych, môžete ich hodiť na neďaleké miesto čím nepriateľa odlákate. Vy sa medzitým môžete nenápadne prešmyknúť za jeho chrbtom a skryť sa niekam do bezpečia. Občas sa však stane, že vás niekto chytí a pokúsi sa vás zabiť. V takomto prípade je zasa dobré mať po ruke obranný predmet. Ten po stlačení príslušnej klávesy vrazíte protivníkovi do tela, čím ho na krátky čas paralyzujete a dostanete šancu mu utiecť.

Na Remothered mi však osobne vadila absencia akejkoľvek logickej hádanky. Celý čas totiž len prechádzate miestnosťami obrovského domu a hľadáte potrebné predmety. To je síce zo začiatku pomerne zábavné, avšak približne v polovici sa začne prejavovať menší stereotyp. Autori rozhodne mohli oživiť hrateľnosť buď nejakou originálnou minihrou alebo logickou hádankou, avšak nestalo sa tak.

Súčasťou hry je aj niekoľko QTE sekvencií, ktoré však nepôsobia až tak hrozne, ako sa môže na prvý pohľad javiť. Niektorým hráčom zrejme budú prekážať už len z princípu, ale keby sa ich autori rozhodli úplne vyškrtnúť, tak by sme prišli o niekoľko výborných a hlavne napínavých pasáží. Príkladom takejto pasáže je prechod kanalizáciou domu v ktorom sa vás snaží jeden z antagonistov zapichnúť mečom a vy sa týmto útokom musíte vyhnúť pomocou QTE. Keď si na to spätne spomínam, tak mi opäť naskakuje husia koža.

Grafické spracovanie je ladené výhradne do tmavých farieb, čo hrá do karát celkovej atmosfére. Rozhodne sa nejedná o grafickú špičku, avšak i tak možno vizuál označiť za príjemný. Titul však bohužiaľ postihol neduh veľmi zlej optimalizácie. Niektorým hráčom hra síce beží bezproblémovo, avšak iní sú zasa radi, že im vôbec ide. Osobne som sa niekoľkokrát stretol s výrazným poklesom FPS, ktorý výrazne zasahoval do hrateľnosti. Ak sa náhodou stretnete s podobným problémom, neostáva vám nič iné, len prejsť danú časť a pri najbližšej úložnej pozícii hru reštartovať.

Remothered: Tormented Fathers je výborným začiatkom pre potencionálnu trilógiu. Prichádza so zaujímavou zápletkou, ktorá má čo ponúknuť – dokáže ohúriť psychologickou stránkou, avšak nezabúda ani na poriadnu dávku brutality, ktorá našťastie nepôsobí, tak prvoplánovo ako pri väčšine titulov. Najväčším problémom, tak zostáva malá rozmanitosť herných úloh a hlavne nevydarená optimalizácia. Aj napriek týmto nedostatkom však môžem Remothered odporučiť každému fanúšikovi kvalitného hororu a rozhodne budem očakávať druhý diel tejto pekelnej trilógie.

Komentuj!