Register

A password will be e-mailed to you.
Hľadaj
Domov

V minulej časti nášho článku o histórii videohier sme skončili stručným opisom veľkej videohernej krízy, ktorá zasiahla tento trh najmä v rokoch 1983 až 1985. Spomenuli sme, že za hlavnú príčinu krízy sa považuje prienik dostupných domácich počítačov, ako boli Commodore 64, či Spektrum ZX do amerických domácností.  Avšak, ako to vždy býva, za krízou stálo viacero faktorov. Táto téma je natoľko zaujímavá a skrýva sa za ňou toľko zaujímavých príbehov, že sa jej budeme čiastočne venovať aj v tejto časti nášho seriálu.

1982: E. T – Mimozemšťan, ktorý skončil  v masovom hrobe

V roku 1982 Atari dominovalo videohernému trhu.  Zdalo, že všetko je ideálne a nič nemôže v dohľadnej dobe ohroziť toto postavenie. V rovnakom roku vtedy už známy a slávny hollywoodsky režisér Steven Spielberg dokončil svoj rodinný sci-fi film E.T. – Mimozemšťan, ktorý mal premiéru 10. júna 1982 v Los Angeles. Atari Inc. bola vtedy vlastnená spoločnosťou Warner Communications, ktorá  produkovala tento film a tak skrsla myšlienka, či by sa očakávaný úspech filmu nedal spojiť aj s videohrou na systém Atari 2600. Presne v tejto chvíli tak bol naštartovaný tento doteraz prežívajúci nešťastný trend mizerných herných adaptácii inak kvalitných filmov. Atari si však bola tak istá úspechom, že predajcom odporučila, aby si dokonca radšej nakúpili zásoby.

Začiatok predajov potvrdil optimizmus Atari. Hry E.T. the Extra-Terrestrial sa predalo 1,5 miliónov kusov už v prvých týždňoch, avšak tí, ktorý s kúpou počkali, začali vnímať obrovskú kritiku. A bola oprávnená. Hra totiž bola doslova hrozná a primitívna aj na svoju dobu. Hráči nevedeli, čo vlastne majú robiť a všade boli samé jamy, do ktorých E.T. neustále padal. Najlepšie bude, keď si pozriete vtipne komentované video.

Po tomto prvotnom úspechu, ktorý bol len vďaka tomu, že hráči ešte nevedeli čo kupujú, záujem o hru rapídne opadol. Odhaduje sa, že rozzúrení predajcovia vrátili Atari 3 až 4 milióny kusov cartrige. A čo s nimi mala ATARI urobiť? Jediné riešenie ich bolo jednoducho niekde zahrabať na smetisku.

A tak vznikol mýtus menom „Videoherný pohreb Atari“.Aj noviny New York Times informovali v krátkej správe o nákladnom vozidle, ktoré vysypalo na miestnu skládku v Novom Mexiku veľké množstvo hier. Okrem nešťastného E.T. the Extra-Terrestrial tam boli pochované aj cartridge z hrami Pac-Man, Bezerk či Raiders of the Lost Ark. Táto informácia sa rýchlo rozkríkla a tak už pár dní neskôr musela byť celá skládka zaliata betónom, pretože deti z blízkeho mestečka si chodili zbierať na skládku hry.

Ako roky  plynuli, tak sa z celého prípadu stala udalosť, o ktorej neboli dôkazy a preto získala status legendy. Avšak  v roku 2014 sa Xbox Entertainment Studios a Fuel Industries rozhodli odkryť skládku a natočiť o tom dokument. Akcia pripomínala unikátny archeologický výskum, počas ktorého sa skutočne našli cartridge s nielen s hrou E.T. the Extra-Terrestrial, ale aj s inými hrami. Ako výskum prebiehal a čo našli, môžete vidieť na nasledujúcej videoupútavke na tento dokument.

1984 – 1987 Z popola vstávajú noví fénixovia

Krach videohier v roku 1983 nezmietol iba menších vydavateľov rôznych, príliš početných konzolí, ale aj naučil tvorcov, aby nezaspali na vavrínoch a nepodceňovali inteligenciu a vkus hráčov. Neúspech E.T mimozemšťana, jasne ukázal, že hráčom nestačí slávne meno, aby prekrylo primitívny koncept. Donekonečna nešlo ani predávať stovky rôznych nových klonov Pac-Mana či Space Invandera. Bolo potrebné prísť s novými žánrami a novými výzvami a hlavne s inováciami. Krach videohier bol vlastne aj zároveň veľkou šancou na skoncovanie z prežívajúcim arkádami zo 70. rokov. A prinútil vývojárov hľadať nové výzvy a nápady.

A v tomto sa už tradične osvedčili hry na domáce počítače. V časoch prežívajúcej krízy v roku 1984 prichádza štúdio Sierra z hrou King’s Quest. Je to vlastne vylepšená verzia hry Wizard and the Princess, ktorú vytvorila Roberta Williams ešte v roku 1980. Vďaka Commodore 64 však už nová verzia hry mohla obsahovať farebnú grafiku a ponúknuť pohľad z tretej osoby. Na obrazovke mohol hráč pohybovať charakterom aj predmetmi v 2D perspektíve pozadia. To dohromady vytváralo nápaditú trojdimenzionálnu ilúziu, aj keď príkazy boli stále udávané pomocou textu. Tento nový koncept sa ujal okamžite a hra si získala takú slávu, že značku Kings Quest využíva Sierra ešte aj dnes. Kings Quest mal veľa pokračovaní a posledná hra s týmto názvom vyšla dokonca nedávno,  v roku 2015.

Aj žáner RPG, ktorý začal nesmelo a nejasne vznikať ešte v 70. rokoch hrou Dungeon, ktorú sme spomínali v minulých častiach, začal dostávať jasnejšie kontúry. V tomto smere musíme iste spomenúť sériu Ultima, ktorá prešla zaujímavým vývojom od textovej hry z roku 1981 až ku plnohodnotným RPG v roku 1999, kedy vyšiel zatiaľ posledný diel.

Predchodcom série Ultima je však hra Akalabeth: World of Doom, ktorá pochádza z obdobia rokov 1979 až 1981. Prvá Ultima tiež začala vznikať už v roku 1980, ale vyšla až o rok neskôr. Bola vydaná pre osembitové mikropočítače Apple II. a pre túto  tuto platformu sa jej predalo viac než než 30 000 kópii. Vďaka tomuto nespornému komerčnému úspechu Ultimy I prišlo neskôr k jej konverzii na ďalšie počítače. Väčšina týchto konverzií vznikla v rokoch 1982 až 1984, kedy navyše vyšli ešte aj ďalšie diely Ultima II a Ultima III. V týchto hrách boli využité všetky prvky, už onedlho typické pre mnoho RPG z 80. rokov. Teda zobrazenie herného sveta z pôdorysu a zobrazovanie dungeonov z pohľadu prvej osoby. Avšak prvé diely ešte neobsahovali nelineárny príbeh s mnohými questami, ale iba hlavnú dejovú líniu. Ukážky z prvých dielov Ultimy môžete vidieť na obrázku, aj na videu, kde vidieť pôvodné verzie, hrané na Apple II.

Ultima I: The First Age of Darkness

Ultima II – Revenge of the Enchantress

S príchodom Atari ST a Commodore Amigy v roku 1985 začala nová éra 16 bitových počítačov. Avšak stále boli pre bežných užívateľov veľmi drahé. V roku 1987 prišlo IBM PC s VGA štandardom a tak dostali aj počítače potrebný potenciál pre 256 farieb. To bol veľký skok oproti 8-bitovým domácim počítačom a konzolám, ale platforma stále zaostávala za platformami  so vstavaným zvukovým a grafickým hardwarom, ako bola napríklad Amiga. Atari ST si teda stále mohli dovoliť vydávať technicky excelentné tituly, ale aj tam čas ich kraľovania pomaly končil.

 1983 – 1988 Karty sa miešajú a prichádzajú noví hráči

Avšak všetky tieto už pomerne komplexné hry nemohli zachrániť konzolový trh, kde sa stále vyžadovala maximálna jednoduchosť a nenáročnosť. Keďže Atari sklamala počas hernej krízy a mnohé, najmä americké spoločnosti nemali dostatok kreatívnych tvorcov, otvoril sa trh pre nové, hlavne japonské spoločnosti. A tu sa prvýkrát stretávame s takými menami, ako Sega a Nintendo. Obe spoločnosti začali pomerne skromne, ešte  v záplave ďalších výrobcov konzolí, avšak spomínanú krízu prežili nielen  v pohode, ale najmä ich zbavila konkurencie.

Prvé kroky Segy sa datujú dokonca ešte do 60. rokov a v ďalších obdobiach sú spájané hlavne z mincovými automatmi. Na začiatku 80. rokov však Sega veľmi dobre vstúpila do podvedomia verejnosti takými vydarenými automatovými projektmi, ako boli Out Run, Shinobi či After Burner. Takto získala dôležité body na rebríčku popularity a dokonca začala s vývojom hier na konzoly ATARI 2600 a ColecoVision. Dosiahla tam úspechy s hrami ako Frogger, Turbo či Zaxxon. Nakoniec sa v roku 1983 Sega cítila silná na toľko, že vydala vlastnú konzolu SG – 1000, ktorú však zmietla práve vrcholiaca kríza. Táto konzola však  bola iba predznamenaním toho, čo malo nastať.

Keď sa  roku 1985 Nintendo pokúsilo preraziť tiež v USA, tak aj napriek trvajúcej kríze a nedobrým prognózam prišiel mimoriadny úspech. 8-bitová konzola od Nintenda Famicom (NES) vyšla pôvodne len v Japonsku, ale Nintendo to aj napriek kríze risklo a vydalo ju aj v USA. Sega na tento krok odpovedala o tri mesiace vydaním technicky výborného Mark III, alebo Master Systemu. Obe japonské konzoly doslova oslnili amerických hráčov aj keď v oboch prípadoch išlo stále len o 8-bitové stroje. Sega Master System však mal 4x väčšiu RAM, 8x väčšiu video RAM, a dvakrát tak rýchlejší procesor (3,5 MHz). Naviac bol revolučný v možnosti prehrávania softwaru na dvoch rozličných médiách. Okrem klasického cartridge sa hry distribuovali aj na zvláštnych kartách veľkosti ľudskej dlane.

Sega však musela aj s touto výkonnejšou konzolou čeliť výraznému handicapu a zostala bez výraznejších hier. Hiroshi Yamauchi z Nintenda totiž po prvotnom úspechu Famicomu v rodnom Japonsku veľmi šikovne a predvídavo uzavrel zmluvné kontrakty s vývojármi, aby vydávali výhradne iba pre platformu NES. Až 85% vývojárov bolo zmluvne viazaných na Nintendo a tak v týchto dobách ovládlo Nintendo až 90% trhu. Japonský Famicom sa v USA v roku 1985 premenoval na Nintendo Entertainment System (NES) a mohol začať kraľovať. Keďže mu patrili všetci najlepší a najkreatívnejší vývojári Japonska, nečudo že práve oni prišli s geniálnym konceptom. Tým bola hra Super Mario Bros. Dizajnéri Šigeru Mijamoto a Takaši Tezuka postavili svoj koncept na spolupráci dvoch sympatických talianskych bratov Maria a Luigiho. Neskôr sa však hlavne Mário, ako šikovný, fúzatý inštalatér, ktorý prechádza potrubiami stal skutočne ikonickou postavou. Po prvotnom úspechu vyšli aj pokračovania Super Mario Bros. 2 (1988), Super Mario Bros. 3 (1988) a Super Mario World (1990). Koncept sa neskôr posunul od plošinovky aj k iným žánrom, ale takmer vždy išlo o záchranu princeznej Peach z pazúrov obludného Bowsera. V tom Mariovi pomáhali nielen mladší brat Luigi ale aj rôzni noví priatelia. Aby princeznú zachránili, museli vždy prejsť zmesou rôznorodých levelov, ktorých obtiažnosť sa stupňovala.

Žáner plošinovky začal s Mariom svoj zlatú éru a s ním sa mohol zviesť o pár rokov aj konkurenčný Sonic na konzole Sega. O tom si však povieme až  ďalšom pokračovaní. Každopádne, E.T. mohol pokojne odpočívať vo svojom hrobe v Novom Mexiku, chmúrne mračná krízy sa definitívne rozplynuli.

Komentuj!