ECHO – Vraždiaca OpenAI

Nezávislé dánske štúdio Ultra Ultra vzniklo len v marci 2016. Jadro jeho tímu tvoria bývalí zamestnanci IO Interactive, ktorí pracovali na viacerých dieloch Hitmana. Aj ich prvotina ECHO využíva stealth prvky. Zo súčasnosti sa však tentokrát presúvame do ďalekej, bližšie neurčenej budúcnosti do záhadného Paláca. Ten, hoci je silne inšpirovaný architektúrou z prelomu 18. a 19. storočia, nebol vytvorený žiadnou našou civilizáciou.

Recenzovaná verzia: PC

Hlavná hrdinka, bielovlasé dievča En, je odrazu prebudená umelou inteligenciou, ktorá si hovorí London. Doteraz stovky rokov putovala v hibernačnom stave vesmírom. Čo predchádzalo jej zmrazeniu, nie je sprvoti jasne vysvetlené. Počas jej komunikácie s London sa však postupne dajú zachytiť aspoň malé čriepky týchto, pravdepodobne, hrozných udalostí. K jej prebudeniu došlo z dôvodu, že práve dorazila k bájnemu miestu s prostým názvom Palác.

V Paláci má En nájsť unikátnu futuristickú technológiu, ktorá dokáže vrátiť ľudom život. Avšak len v prípade, že pôvodne nemali zomrieť. London hovorí jasne: Foster zomrel pred takmer sto rokmi a cez Palác ho chce priviesť späť. Kto je Foster a prečo ho hlavná hrdinka musí priviesť späť k životu, sa vám odhalí až postupne. Každopádne, keď En dorazí na toto miesto, je mimoriadne uchvátená jeho nádhernou architektúrou. Vysoké stropy, obrovské sály, dlhé stoly so zvláštnym ovocím, ale aj hudobné nástroje, či plytké okrasné bazéniky. Znie to ako výborné miesto na relax. Kochanie sa unikátnym prostredím vám však dlho nevydrží.

Tajomné sídlo začne už po chvíli vytvárať klony hlavnej hrdinky. Tie doslova kopírujú jej správanie, bohužiaľ s výnimkou toho priateľského. O to záujem nemajú, jej kópie totiž túžia iba po jednom – po jej smrti. Ide údajne o akýsi unikátny obranný mechanizmus Paláca, ktorý tam zanechali jeho stavitelia, keď ho pred pradávnom opustili. Jediným priateľom a spojencom tak zostáva len počítač London ukrytý v zariadení pripomínajúcom hodinky. On jediný udržuje En v príčetnom stave a komentuje situácie v jej okolí.

Situácie sú to skutočne zaujímavé. Humanoidné bytosti, ktoré vďaka dômyselnému obrannému mechanizmu v prípade ohrozenia berú na seba podobu narušiteľa, začnú okamžite preberať vaše postupy. Darmo tak narušiteľ zvolí stealth prístup, keď vzápätí má podobných tichošľapov plné chodby. Pokiaľ zvolí akčnejší prístup, v momente je vo víre divokých prestreliek.

Čo to pre úbohú En znamená? Nekonečný problém, ako sa dostať ďalej. Aby totiž prešla celý Palác, musí prejsť cez rôzne poschodia. Tie sa aktivujú len v prípade, že sa zhasnú modrasté svetlá na každom poschodí. Svetiel je našťastie vždy viac, ako je potrebné zhasnúť, i tak to však v praxi znamená navštíviť každý kút poschodia.

Osobne som hru začal na normálnej náročnosti, ale počet protivníkov bol taký vysoký, že som v piatej kapitole musel znížiť na najľahšiu. Keď som strieľal, nikdy som nemal dosť nábojov, aby som sa súperom vyrovnal. A keď som radšej začal prepadávať svoje klony spoza rohov, nikdy som si nemohol byť istý, odkiaľ na mňa vyskočia. Jednoducho, v každom momente som čelil sám sebe a svojim vlastným nápadom.

Samotní tvorcovia v jednom rozhovore tvrdili, že Unreal Engine 4, ktorý je použitý na zobrazovanie a beh hry, bol vylepšený takzvanou OpenAI. Jedná sa o projekt s veľkou budúcnosťou, za ktorou stoja známi podnikatelia ako Elon Musk, Peter Thiel alebo Reid Hoffman. Ich práca vytvára obavy namierené na univerzálnu umelú inteligenciu schopnej samostatného rozhodovania a učenia. Táto obava čoraz viac narastá a ECHO je jedna z prvých hier, ktorá sa ju snaží naostro znázorniť.

Podľa tvrdení vývojárov neboli ani oni sami schopní v raných verziách hry prechytračiť nepriateľské klony. Preto do hry vložili akýsi black-out, čo je chvíľkový stav, kedy zariadenia Paláca nefungujú na 100% a behom nich sa klony nič neučia. Black-out spustí reset celého obranného systému, máte tak na krátky čas absolútnu slobodu konania a použitia akýchkoľvek prostriedkov bez následkov. Tento výpadok však netrvá dlho, systém sa nahodí a umelá inteligencia sa opäť začne učiť.

Celkovo hra pôsobí veľmi desivo. Palác je síce zväčšia presvetlený a klasické hororové prvky úplne absentujú, ale chladné a opustené prostredie vytvára neskutočnú atmosféru. Pocit, že neviete, kde vlastne ste a že každý koho zbadáte vás chce len a len zabiť, je desivý sám o sebe. Ešte horšie je uvedomenie, že zabiť chcete vlastne sám seba. Akoby ste si sami hádzali polená pod nohy, čím viacej sa snažíte, tým je snaha márnejšia. Práve toto je na hre zrejme to najdesivejšie. Keby sa umelá inteligencia aj v našom svete dostala na takú úroveň ako je tomu v ECHO, je s nami takmer určite koniec.

Hrateľnosť mi však až tak úplne nevyhovovala. Obsahovala síce všetky možné prvky, ako stealth, streľbu, únik pred nepriateľmi, avšak po čase začala byť jemne monotónna. Pôvodný nápad však jednoznačne považujem za veľmi zaujímavý. Aj samotný Palác, akokoľvek úchvatný, vás po chvíli prestane ohurovať veľkolepou architektúrou a začnete ju brať ako samozrejmosť. ECHO na mňa vlastne pôsobí iba ako demonštrácia schopností umelej inteligencie v hrách a to bez ohľadu na to, že je navonok zabalená do dostatočne funkčného sci-fi príbehu a zasadená do unikátnej lokácie. Niekomu to môže stačiť na bezmedzné nadšenie, mne však určite nie.

Komentuj!