Hellblade: Senua’s Sacrifice – Pomätená myseľ, či veľký klam?

Štúdio Ninja Theory je hráčom akčných hier dobre známe. Majú za sebou Heavenly Sword, DmC: Devil May Cry, či titul Enslaved: Odyssey to the West. Tieto hry majú spoločné jedno, a to, že všetky vyšli pod veľkým vydavateľom. Ich novinka však išla odlišnou cestou, nakoľko štúdio chcelo hernej obci dokázať, že aj nezávislý počin môže mať produkčné hodnoty AAA titulu.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

Hellblade: Senua’s Sacrifice je počin, o vzniku ktorého sme sa dozvedeli v roku 2014 na nemeckom Gamescome. Odvtedy sa hra opakovane odkladala, až sa začali vynárať pochybnosti, či Ninja Theory dokážu vývoj dotiahnuť do zdarného konca. Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, či má dobrodružstvo inšpirované severskou mytológiou čo ponúknuť.

Výlet do utrápenej mysle…

Hlavnou myšlienkou titulu je ukázať, ako môžu psychické problémy zničiť človeka. V hlavnej úlohe sa predstavuje Senua, ktorej doterajší život vôbec nebol jednoduchý. Všetko zavŕši strata milovaného druha Dilliona, čo ju prinúti vydať sa na náročné dobrodružstvo, ktorého cieľom je oslobodenie svojej lásky. Senua sa musí vydať do pekelného podsvetia – zeme mŕtvych zvanej Helheim, kde má byť duša Dillion uväznená. Nepôjde však o štandardnú cestu, nakoľko samotná hrdinka má vlastné psychické problémy, ktoré ju sužujú. Z príbehu Hellblade: Senua’s Sacrifice vám toho nechcem prezrádzať veľa, nakoľko práve ten je hlavným dôvodom, prečo do hry investovať svoje peniaze a čas.

Príbeh je výborný, no pre jeho plné pochopenie treba dávať počas priechodu hrou dobrý pozor. Mnohé vnútorné hlasy, voice-over samotnej hrdinky, totemy, ktoré ozrejmujú lore, tieto všetky zložky zapadajú do celkovej skladačky. Je vidieť, že Ninja Theory si dali na tomto prvku záležať, no to samozrejme nie je všetko. Veľkú starostlivosť autori venovali aj psychotickým výjavom, ktoré trápia Senuu. Pri vývoji hry tvorcovia konzultovali psychické poruchy s rôznymi odborníkmi z branže. Môžete sa tak tešiť na skutočne zaujímavé sekvencie.

Príbeh skvelý, hrateľnosť štandardná.

Po stránke príbehu som bol mimoriadne spokojný, avšak hrateľnosť sa ničím nevymyká zabehnutému štandardu. V tomto ohľade nemožno hovoriť o sklamaní, aby sme sa nepochopili zle, iba je škoda, že aj v tomto aspekte hra neponúka niečo navyše. Budete bojovať, riešiť pomerne stereotypné hádanky, prehľadávať okolie kvôli totemom, ktoré objasňujú dejové pozadie, no to je skrátka všetko.

Čo však môže prekvapiť je súbojový systém. Na prvý pohľad ponúka iba ľahký a ťažký úder, úskok a kopnutie, ktorým odrazíte nepriateľa, no pri bližšom preskúmaní hráč môže zistiť, že toho ponúka viac. Nechýba možnosť reťaziť útoky, vytvárať efektné kombá, no nič v štýle DmC: Devil May Cry nečakajte, keďže súboje sa snažia držať reálnosti.

Myslím si, že práve hrateľnosť môže hre v masovejších predajoch zlomiť väz. Nie každému stačí výborný príbeh, skvelá grafika, či zvuky. Autori však už dopredu avizovali, o čom tento počin bude, takže sa na druhej strane nemožno čudovať.

Technická stránka exceluje

Výborný príbeh, štandardná hrateľnosť, a čo technická stránka? Tá je skrátka skvelá! Graficky sa autori s hrou mimoriadne vyhrali. Hoci ide o nezávislý titul, grafika či zvukové spracovanie smelo môže konkurovať vysokorozpočtovej konkurencii. Na PlayStation 4 Pro hra vyzerá výborne, netrpí prepadmi frameratu a dokonca ponúka aj režim, ktorý poteší zástancov 60fps. Podľa ohlasov na internete je skvelo optimalizovaná aj PC verzia, takže ak preferujete hranie na tejto platforme, nemusíte sa obávať pokazeného portu. Pochvalu si zaslúži aj Melina Juergens, ktorá stvárnila Senuu. Podrobné nasnímanie mimiky, dabing a presvedčivý herecký výkon dokopy dávajú výsledok, ktorý zasluhuje pochvalu.

O nič horšie na tom nie je ani zvuková stránka. Autori odporúčajú hrať Hellblade: Senua’s Sacrifice so slúchadlami a ja s nimi plne súhlasím. Bez dobrého zvuku sa totiž pripravíte o časť zážitku. Či už ide o vnútorné hlasy, ktoré prehovárajú k Senue, zvuky prostredia, rev nepriateľov, či niekoľko podarených hudobných motívov, to všetko sa oplatí vychutnať si prostredníctvom slúchadiel. Ninja Theory si na technickej stránke dali mimoriadne záležať a je skvelé sa presvedčiť o tom, že nezávislá hra nemusí v konečnom dôsledku predstavovať pixelartovú šialenosť skladajúcu sa z behanie vpravo a vľavo (česť výnimka). Snáď Hellblade odštartuje novú vlnu nezávislých hier, ktoré budú navonok evokovať AAA produkciu.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští…

Ako som už spomínal, hádanky sú jednou z vecí, ktoré mohli byť vyriešené lepšie. Nie, že by nefungovali, avšak sú stereotypné. Neustále riešite ten istý problém. Dorazíte k dverám, ktoré blokujú runy a tie vy musíte hľadať niekde v prostredí. Môžu to byť popadané trámy, porast na stene, tieň, jednoducho takmer hocičo. Je škoda, že občas nehľadáte páku, inokedy kľúč, potom zase runu a podobne.

Ani herná dĺžka nie je závratná, no to mne osobne až tak neprekážalo. Väčším problémom je skôr nulová znovuhrateľnosť, keďže je hra veľmi lineárna. Jediné, čo by vás mohlo prinútiť sa vrátiť je hľadanie totemov s príbehom. Za tie ostatne môžete získať trofej/achievement, ktorú je ako jedinú možno za menej exploratívny priechod hrou minúť. Tieto dve oblasti sú v mojich očiach najväčšie problémy, ktoré hru trápia. Niekomu môžu prekážať aj menej nápadité súboje, no tie sa snažia byť v rámci možností reálne, čiže od nich nemožno očakávať bláznovstvá ako v Heavenly Sword či iných hack and slash akciách.

Happy end?

Či sa Senua dočká vytúženého šťastného konca musíte zistiť na vlastnej koži. Ninja Theory však Hellblade: Senua’s Sacrifice dokázali priviesť do zdarného konca, i napriek problémom, ktoré znamenali opakovaný odklad hry. Ak všetko dopadne dobre, mohli by sme sa v budúcnosti dočkať návratu do tohto sveta, keďže oplýva veľkým potenciálom. Ja by som ho prijal a verím tomu, že podobne na tom bude aj väčšina hráčov, ktorí sa do tohto dobrodružstva pustia. Hoci nie je pre každého, má svoje nesporné kvality, obzvlášť na nezávislej scéne. Ak hľadáte titul, ktorý sa zaoberá menej prebádanými oblasťami (aspoň na hernej scéne), potom smelo do toho, toto šialenstvo stojí za vyskúšanie.

Komentuj!