Prey – Nástupca legendárneho System Shocku?

V roku 2006 sa na trhu objavila netradičná FPS Prey, ktorá zaujala nielen portálmi a zmenami gravitácie, ale aj tým, že klasickú sci-fi rovinu sa nebála kombinovať s indiánskymi spirituálnymi prvkami. A kupodivu to fungovalo. Dlho vyvíjaný sequel, v ktorom ste sa mali ako lovec ľudí pohybovať v otvorenom westernovo ladenom sci-fi svete, bol však nakoniec zrušený a hráčom ostali len oči pre plač. Značka Prey každopádne neskončila a tohto roku sa znova hlási o slovo.

Recenzovaná verzia: PC

Hneď na úvod si vyjasníme jednu dôležitú vec. Nový diel, pomenovaný jednoducho Prey, nie je pokračovaním a ani rebootom série. Nejde o nový pohľad na pôvodný koncept a so staršou hrou teda nemá vôbec nič spoločné. Ale keď raz vlastníte práva na nejakú značku, ktorá vám dlho stojí v šuplíku, načo sa trápiť s novým názvom? Každopádne, Prey vzbudzoval vysoké očakávania a to z dvoch dôvodov. Prvým je, že od začiatku bol vyvíjaný ako duchovné pokračovanie legendárneho System Shocku. Tým druhým je meno jeho tvorcov, ktorými sú Arkane Studios, autori skvelého Dishonored a jeho nemenej kvalitného pokračovania.

Príbeh Prey sa začína odohrávať počas jedného obyčajného rána. Ako Morgan Yu (v závislosti od vašej voľby hráte buď za muža, alebo za ženu) sa zobúdzate vo svojom byte, oblečiete si špeciálny oblek a vrtuľníkom na streche sa presúvate do práce. Lenže pri nevinnom testovaní sa niečo pokazí a vedcov za sklom napadne akýsi mimozemský organizmus. O niečo na to sa znova prebúdzate vo svojom byte s neodvratným pocitom déjà vu. No všetko je trochu inak ako predtým a úder hasákom do balkónových dverí odhaľuje krutú pravdu – nič okolo vás nie je reálne a v skutočnosti sa nachádzate v akomsi laboratóriu na vesmírnej stanici Talos I. Neviete, čo sa deje a vaše jediné spojítko s ňou je syntetická verzia vášho minulého ja. No čo je oveľa horšie, stanica je pod útokom mimozemskej rasy Typhon a veľmi skoro narážate na jej prvých zástupcov – mimikov, ktorí sa dokážu zákerne maskovať za rôzne predmety.

Pokiaľ ste hrali demo, nič z toho vás, pochopiteľne, neprekvapí. Strata pamäti je jedným z najväčších príbehových klišé, s akými sa môžete bežne stretávať, ale pri správnom použití dokáže poslúžiť svojmu účelu. A verte, že deju Prey slúži naozaj znamenite, čo špeciálne doceníte v úplnom závere. Až v ňom vám naplno dôjde, ako vynikajúco je vystavaná samotná zápletka, pre ktorej pochopenie skutočne nemusíte čítať každý e-mail a vypočuť si všetky nahrávky. Na druhej strane, tieto dokumenty a nahrávky pomáhajú kvalitne dopĺňať príbehové pozadie a presvedčivo dokresľujú situáciu, aká vládla na Talose I pred a počas mimozemskej invázie. Bohužiaľ, česká lokalizácia nie je prítomná a tak sa nimi budete musieť prelúskať v angličtine. Tak či tak, pravdepodobne ide o najlepšie napísané sci-fi od titulu Soma od Frictional Games.

Pokiaľ však budete očakávať klasickú frenetickú FPS, tvrdo narazíte. Novinka od Arkane sa za ňu iba maskuje, tak ako napríklad mimici za hrnčeky, no veľmi rýchlo zistíte, že zdanie klame. Hrateľnosťou má ďaleko bližšie k novým častiam Deus Ex, no hlavne už spomínanému System Shocku. Prey skrátka nie je bežnou strieľačkou pre masy, ale relatívne komplexným zážitkom, ktorý nemá ďaleko k poniektorým RPG. Zabudnite na koridorový postup, checkpointy na každom rohu , či autoheal. Vaša postava je sprvoti pomerne slabá a problémy vám budú robiť aj základní nepriatelia. Prostredie, v ktorom sa pohybujete, je viac-menej otvorené, munície do zbraní nie je nikdy dosť, a to isté platí aj o lekárničkách. Predmety navyše musíte skladovať v inventári, ktorý taktiež nie je bezodný a hlavne spočiatku budete zápasiť s nedostatkom voľných slotov. Menším ústupkom inak tradične oldschoolovej hrateľnosti sú aspoň ukazovatele smeru jednotlivých questov. Áno, questov, neustále sa vám totiž sprístupňujú rôzne vedľajšie úlohy a je len na vás, či sa do nich pustíte, alebo nie. Kvalitatívne však stoja za to a ich plnenie má dopad aj na celkový príbeh.

Vaša postava sa, samozrejme, v priebehu hry zlepšuje, no je len na vás, akým smerom. Prístupné sú dva stromy schopností. Ten prvý, ľudský, máte k dispozícii takmer okamžite a investíciou nachádzaných neuromódov doň si môžete zvyšovať silu, strelecké schopnosti, naučiť sa opravovať poškodené zariadenia a podobne. O niečo neskôr sa vám však otvorí druhý, mimozemský, a ak sa vydáte jeho cestou, po skenovaní nepriateľov môžete získať ich vlastné schopnosti. Toto však so sebou nesie menšiu cenu a akonáhle si aktivujete čo i len jednu, obranné zariadenia stanice vás začnú vnímať ako hrozbu. Menší dopad to má aj na samotný dej, no v globále sa nedá povedať, ktorý strom je správny. Všetko závisí len na vašich preferenciách, pretože stanicou môžete postupovať rôzne. Predstavte si, že pred vami sú zamknuté dvere do strážnej stanice a vy sa chcete dostať dnu. Ak ich nemôžete hacknúť, jednou z možností je nájsť k nim kód. Pokiaľ máte však schopnosť mimikov, môžete sa jednoducho zmeniť sa napríklad na knihu a dnu sa dostať cez malý otvor Alebo si uvedomíte že existuje ešte jednoduchšie riešenie – streliť cez spomínaný otvor kušou do tlačidla vedľa dverí. Toto sa, pochopiteľne, nedá aplikovať všade, ale pointa je, že vždy existuje viacero ciest, a prichádzať na ne dokáže byť príjemne uspokojivé.

Nepriatelia sú pomerne tuhí a vo vyššom počte vám dokážu poriadne zatápať. Každý z nich má svoje silné a slabé stránky, takže kým na niekoho platí niečo, v prípade druhého to tak nemusí byť. Dá sa im aj vyhýbať, no hoci je stealth zložka v zásade funkčná, konfrontáciám sa zrejme úplne nevyhnete. Zbrane, ktoré si taktiež môžete vylepšovať, prevažne nevybočujú z tradičného arzenálu, no nájdu sa aj výnimky. Hneď prvá z nich, lepidlová zbraň nazvaná GLOO Cannon síce nenarobí veľa škody, ale dokáže nepriateľov patrične znehybniť a medzitým ich môžete ubiť hasákom. Využiť ju však môžete aj na uhasenie ohňa, či si ňou vytvoriť alternatívnu cestu na vyššie podlažie. Potom je tu zdanlivo neúčinná detská kuša, nakoľko protivníkov maximálne pošteklí, či skôr rozzúri – no veľmi rýchlo zistíte, že je mimoriadne účinná na odvádzanie pozornosti. A čo takto recyklovací granát, ktorý ich doslova rozoberie na zberné suroviny? Apropo, recyklácia tu celkovo zastáva mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko prakticky všetky nachádzané predmety, vrátane zbraní môžete rozkladať v špeciálnych zariadeniach a z nich si sami vytvárať muníciu, alebo aj neuromódy. Cítite to ekologické posolstvo?

Na hre ako Prey sa ťažko hľadajú vyložené negatíva, nakoľko takmer všetko funguje tak ako má. Počnúc vynikajúcim a logickým level dizajnom, skvelo budovanou, chvíľami až hororovou atmosférou, ktorú adekvátne podporuje hudba skúseného Micka Gordona (Wolfenstein: The New Order, Doom), príbehom s voľbami, čo majú skutočne zmysel, končiac vydarenou technickou stránkou s minimom zásadných bugov. Minimálne PC verzia je na tom výborne aj z hľadiska optimalizácie, čo je veľký plus oproti Dishonored 2. Samotná grafika vám síce nevyrazí dych, no autori to dokážu patrične vynahrádzať zvoleným umeleckým štýlom. Pár chybičiek na kráse by sa však predsa len našlo. Hackovacia minihra nie je vyložene zlá, ale jej arkádové spracovanie sa do tohto štýlu úplne nehodí. Pohyb v nulovej gravitácii je pre zmenu stvárnený perfektne – lenže faktom je, že orientovať sa v otvorenom priestoru vesmíru nie je zďaleka taká zábava, ako sa môže zdať. No dokážem pochopiť, že niekomu to nebude prekážať.

Druhá strana mince

Autor: Martin Kubeš (pohľad z hrania PS4 verzie)

Na Prey som sa tešil. Pôvodnú hru z roku 2006 mám rád, i keď ju nepovažujem za vyložený skvost. Arkane Studios však túto značku prekopalo od základov a hneď v úvode môjho príspevku môžem povedať, že to je jedine dobre. Nové poňatie má zo starým titulom spoločný názov a zopár pomrknutí na fanúšikov (napríklad úvod pri zrkadle), no inak sú to diametrálne odlišné tituly. Tohtoročný Prey je omnoho komplexnejšou záležitosťou než tomu bolo v predošlom prípade a vidím tu pomerne veľký potenciál do budúcna. Či však dôjde na pokračovanie je otázne, to necháme na Arkane Studios a hlavne Bethesdu, ktorá momentálne vlastní na značku Prey práva. Dosť však rečí okolo, poďme na samotnú hru.

Tie dôležité veci popísal už Matty, takže príbeh, hrateľnosť a podobné veci nebudem opätovne rozoberať, bolo by to absolútne zbytočné. Hru som zatiaľ dokonca ani nedokončil, takže skutočne nemôžem vyrieknuť konečný ortieľ. Môžem však potvrdiť to, čo si o hre myslí aj Matty, a to, že ide o skutočne kvalitný zážitok, ktorému sa oplatí dať šancu. Pokiaľ zbožňujete System Shock, Deus Ex a pod., potom by ste ani nemali váhať a už v týchto chvíľach by ste mali pobehovať po Talose-I. S Morganom Yu totiž zažijete dobrodružstvo, ktoré neraz zamotá hlavu, potrápi a nadchne. Arkane Studios rozšírili svoje portfólio o titul, ktorý je dokonca možno ešte lepší, ako je Dishonored, i keď ten nepochybne sadne početnejšiemu publiku. Atmosféra stanice Talos-I je vynikajúca a dýcha na vás zo všetkých strán, nepriatelia nie sú iba mäso do mlynčeka a predstavujú skutočnú výzvu, no nezaostávajú ani RPG prvky, crafting, či komplikovaný príbeh. Chválu si určite zaslúži aj výborná hudba a level dizajn, no páčili si mi aj drobné vychytávky na klasických zbraniach. Displej na klasickej pištoli či brokovnici je síce drobný detail, no pôsobí to celkom efektne.

Konzolová verzia pre PlayStation 4 Pro beží bezproblémovo, nezaznamenal som žiaden problém, i keď je potrebné uznať, že Prey etalónom grafiky nie je. Výtvarný štýl je však skvelý a plne to vynahrádza. Imput lag ovládania, ktorý trápil demoverziu je zdá sa preč, takže ak ste sa konzolovej verzie báli, už sa nemusíte.

Prey je veľmi dobre namiešaný kokteil, ktorému sa však musíte poddať. Nemôžete očakávať hlúpu koridorovú strieľačku z prvej osoby, v ktorej sa hráte na Ramba v najlepších rokoch. Tu musíte svoj postup vpred krotiť, pretože ľahko sa vám stane, že zomriete. A to je jedine dobre… Jednoduchých hier sme tu už mali naozaj dosť a ja som rád, že postupne si zo začína uvedomovať čoraz viac vývojárov. Autori sa nebáli Prey nazvať ako duchovného nástupcu legendy menom System Shock, a o to lepšie je zistenie, že neklamali. Pokiaľ pozorne sledujete hernú scénu, dozaista vám nemohlo uniknúť, že sa chystá moderné prevedenie prvého System Shocku a regulérny tretí diel, avšak už teraz je jasné, že to System Shock nebude mať vôbec jednoduché. Prey totiž nastavil latku kvality dosť vysoko a ja vám hru vrelo odporúčam. Hoci by som to v konečnom dôsledku (aspoň po odohraných hodinách) nevidel na skóre, aké udelil Matty, tých 85% by som Prey udelil. A to rozhodne nie je málo…

Prey rozhodne nie je pre každého a pokiaľ budete očakávať niečo na štýl Call of Duty, či nového Dooma, zákonite vás sklame. Pravdou však je, že ide o najlepšiu System Shock hru od… druhého System Shocku a že sú to už takmer dve dekády od jeho vydania. Škoda len, že v konečnom dôsledku ju docenia skôr fajnšmekri ako bežní hráči, pretože aspoň čo sa týka PC produkcie, tento rok toho veľa lepšieho zatiaľ nevyšlo. Ak vôbec niečo.